Počas leta sme boli s mladými z cirkevného zboru na výlete. Naše deti zvykneme brávať so sebou, aby sme mohli byť k dispozícii mladým obaja, ja aj manžel, a pritom naše vlastné deti necítili, že sú práve počas prázdnin, keď normálne rodiny spolu trávia viac času, bokom.

Náučný chodník, ktorým sme kráčali, sa kľukatil do kopca cez les. Celkom náročný terén, zvlášť, keď si ho deň vopred zvolíte ako tú ľahšiu alternatívu, ale nikdy predtým ste ním nešli. A máte predstavy o rekreačnej prechádzke, že si naň obujete žabky… Chodník Baba vo Svite! „Tss! Vraj ľahšia alternativa!“ hundrali mladí po hodine stúpania, „no áno, nie sú to Rysy!“ Nestretli sme takmer žiadnych turistov, ani tam, ani späť, a keďže chodník mal mať 5 zastavení a my sme takmer hodinu stúpali do kopca od čísla 1 k číslu 2, motivácia nulová. Tabule s číslom 3, 4, a 5 prišli potom v pätnásťminútových intervaloch, a po dvojke už terén nebol taký náročný, ale my sme to vtedy nemali šancu tušiť.

Počas tohto dobrodružstva mi Pán Boh ukázal niekoľko vecí:

1. Jediná správna cesta je Ježiš

Tá lesná cesta je ako náš život viery. Vždy, keď si zvolíte nejaký konkrétny cieľ, ktorý chcete dosiahnuť, vedie k nemu nejaká konkrétna cesta alebo niekoľko ciest. Keď sa rozhodnete, že chcete ísť do Bratislavy a vyberiete si vo svojom GPS tento cieľ, tak vám vaše GPS vyhodí niekoľko trás, ktorými môžete ísť. Ale ak sa rozhodnete, že chcete ísť do neba a zadali by ste v nejakom pomyselnom GPS cieľ „Nebeské kráľovstvo“, to pomyselné GPS, ktoré sa riadi tými najvyššími princípmi, vám vyhodí iba jedinú jednu správnu cestu. A nie je to D1, ani R1, ale – Ježiš. „Ja som cesta I pravda I život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.” Sú ľudia, ktorí si zvolili cestu bez ohľadu na to, kam vedie. A sú ľudia, ktorí si zvolili cestu ako napr. „byť dobrým človekom“, „cesta dobrých skutkov” alebo „cesta náboženstva” bez toho, aby odovzdali svoj život Ježišovi a spoľahli sa na Jeho zachraňujúcu obeť a sú dokonca presvedčení, že je to v poriadku. No pravda je taká, že na stretnutie s Otcom nevedie žiadna iná cesta, iba Ježiš!

Radi by sme si tú svoju cestu uľahčili a nepáči sa nám, keď práve musíme stúpať do kopca. Možno sme unavení z ranného vstávania, lebo pred tým, ako vyšleme deti do školy, chceme začať so svojím Bohom. Ale nie je to ľahké. Možno je zložité stále vysvetľovať, prečo iné deti môžu sedieť pri telke v neobmedzenom čase a vaše nie. A je ťažké kráčať, keď nik nekráča s vami a všetci idú cestou, ktorá sa zdá ľahšia. No viete, že cieľ , ktorý ste si zvolili, sa nedá porovnať so žiadnym dobrom na tejto zemi? Nič nie je lepšie ako tráviť večnosť s nebeským Otcom! Povzbudzujem vás: vybrali ste si dobre! Len vytrvalo kráčajte, neúnavne klaďte nohu pred nohu aj vtedy, keď nevládzete, keď je ďalšie číslo v nedohľadne a keď sa zdá, že vrchol nikdy nedosiahnete!

2. Potrebuješ sledovať značky a poslúchať GPS

Viete, ako zistíme, či sme sa náhodou na ceste nestratili? Sú dve možnosti: sledujeme značky , ktoré označujú trasu, alebo vaše GPS! Keď sadnete do auta a nastavíte si ho, tak ho jednoducho musíte poslúchať, aby ste došli do cieľa. GPS vám presne povie, kde mate odbočiť, že ste prekročili rýchlosť, a čo je pred vami. A presne tak je to na ceste za Ježišom. Boh nám dal také „značky“ a „dopravné predpisy“, ktoré nájdeme v Biblii. Tam sa dočítame to, ako kráčať, aby sme nezranili seba alebo našich milých, čo robiť, keď spadneme, a všetky pre náš život dôležité informácie sú tam. A dal nám tiež Ducha Svätého – to GPS, ktoré nám presne povie, čo a ako. Každý deň môžeme počúvať jeho rady a riadiť sa nimi pri výchove našich detí, pri starostlivosti o domácnosť, v zamestnaní, vo vzťahu k môjmu manželovi alebo k svokre. GPS je úžasne múdre zariadenie! Nedám naňho dopustiť!

3. Kvalitne sa obuj!

Priprav sa na to, že cesta za Bohom nie je prechádzka ružovou záhradou. Niektorí sa vybrali na náš výlet v žabkách a šľapkách. Zvládli to síce, ale s čiernymi doráňanými nohami, na polceste premýšľajúc, čo ďalej: Či späť, či ostať čakať nejakú pomoc, alebo pokračovať. Často pripomínam ľuďom biblický text z Izaiáša: „Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou a keď cez rieky, nezaplavia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nezhoríš…“ Boh veriacemu človeku nikdy nesľúbil, že keď pôjde cestou viery, nič zlé sa mu nestane, ani že to bude ľahká cesta! V skutočnosti pôjdeš aj cez oheň aj cez rieky! No Boh ti prisľubuje, že v tom všetkom bude s tebou! Zvládneš to! Ak sa rozhodneš každý deň kráčať po ceste, ktorá sa volá Ježiš Kristus, Boh ti prisľubuje, že ťa neopustí a pomôže ti zvládnuť nástrahy, ktoré ťa v živote stretnú. Byť na to všetko dobre pripravený je ale veľmi rozumné. Pôjdeš cez oheň aj cez vodu! Rátaj s tým!

4. Nevieš, ako dlho potrvá obdobie, ktoré prežívaš, ale je to len obdobie, ktoré skončí

Každým krokom si bližšie k cieľu. Každým krokom si bližšie k tým lepším časom. Ak momentálne stúpaš do kopca a každý krok je náročnejší, ak práve bojuješ s ťažkou chorobou, stratil si zamestnanie alebo sa inak skomplikovala tvoja životná situácia, ak sa zdá, že jedno z tvojich detí nerešpektuje hodnoty, pre ktoré vo vašej rodine žijete alebo potrebujete každý deň veľa trpezlivosti, aby ste zvládli výchovu svojich ratolestí, alebo ti materská prerastá cez hlavu a stalo sa z nej neúnosné bremeno… chcem ti povedať, že každým dňom si bližšie k cieľu. Ty síce vidíš iba pred najbližšiu zákrutu a momentálne sa ti zdá, že to náročné stúpanie do kopca nikdy neskončí, ale ver mi, skončí to. Medzník číslo 2 je tu čo nevidieť. Drobci odrastú, tvoje tvrdohlavé pubertálne dieťa sa raz bude musieť rozhodnúť samé, ako chce žiť – tak či tak a ver, že v ňom predsa len ostalo niečo, čo ste sa mu snažili celý ten čas v rodine odovzdať. Po strate zamestnania prídu nové výzvy, a kde sa zatvoria jedny dvere, Pán Boh otvorí iné. Sústreď sa na cieľ! Tvoj Otec je s tebou, a toto je len obdobie, ktoré celkom určite raz skončí. Zvládneš to!

Jeden úsek cesty bol obzvlášť príjemný! Voňavý kopček plný lesných jahôd, potom údolie… Keď sme sa lepšie prizreli, okolo nás sa len tak červenelo. Zastali sme, zbierali a jedli. No keďže jahôd neubúdalo a my sme nechceli v lese stráviť celý deň, padlo rozhodnutie, že treba pokračovať a nechať jahody jahodami. Jedno z našich detí si nedalo povedať. Niekoľkokrát som sa otočila, aby som ju nestratila z dohľadu, poriadne zaostávala, tie jahody jej nedali pokoj!

A tam mi napadlo, že Boh nám na našej ceste životom dáva veľmi veľa dobrého. Priatelia, rodina, ľudia, ktorých máme radi, naše záľuby, technické vymoženosti, sebarealizácia, služba… jahody pri ceste. Keď sa však zameriame na ne a stanú sa zmyslom nášho života, môže sa stať, že z dohľadu stratíme skutočný cieľ a stratíme sa. Že sa niekde zamoceme, ako tá moja Hannah. A mali by sme na seba vzájomne dávať pozor. Nezáleží na tom, aké je tvoje dieťa veľké. Či ma 5, 17 alebo 25. Jedným okom ho maj stále pod kontrolou. Vieš, kde sa nachádza na ceste viery? Možno zablúdilo, lebo sa dalo zamestnať jahodami. Vždy je čas pripomenúť mu, že si tu a nasmerovať ho na jeho ceste viery.

Zvoliť si cieľ je veľmi dôležité! Keby sme ho na našom výlete s mladými nemali, mohli by sme blúdiť lesom, chodiť hore dolu, jesť jahody, počúvať vtáčiky… ale v podstate by to nemalo žiaden väčší zmysel, v skutočnosti by sme boli stratení. Apoštol Pavol hovorí: „Cieľ mám vždy pred očami!“ Dnes ti ho pripomínam! Cieľ je veľmi dôležitý. Cieľom môjho života je stretnutie s nebeským Otcom. Aký je ten tvoj? Je možné, že sme na to počas cesty zabudli. Že sme sa kde tu zapozerali, zastali, že nás pohltila naša práca a naše záľuby, že sme zabudli na Pána Boha… Ešte vždy je čas skontrolovať značky, nastaviť GPS a nechať sa ním viesť, upriamiť svoj pohľad na CIEĽ! Aj keď uvidíš len pred najbližšiu zákrutu…

Prajem ti šťastnú cestu!

Foto: pixabay.com