Viem, čo prežívaš. Pamätám si tie dni, ktoré sa mi zdali rovnaké, tie noci plné dojčenia, tie dlhé dni do ďalšej výplaty. Vedz však, že napriek tomu práve prežívaš tie najkrajšie roky svojho života.
Stála som bezradne na ulici. Syn, ako už toľkokrát, opäť zaťato zvraštil tvár a pustil sa do obrovského kriku. Dôvod sa predsa vždy nájde. Okolo mňa sa motali ďalšie dve deti, jedno z nich skoro práve skočilo pod auto, ďalšie kdesi odbehlo. Pocity hanby a zúfalstva ma opäť prepadli. Tak ako včera, predvčerom. Ako som tam stála a napĺňal ma dobre známy bezútešný pocit, okolo prešla staršia pani a prihovorila sa mi: „Pani zlatá, užívajte si tieto chvíle, kým sa dá, deti rýchlo vyrastú. A ony tak rýchlo prejdú.“ Krásne chvíle? – pomyslela som si, – veď môj život je len trápenie. A vtedy som to myslela vážne.
Čo som vtedy nevedela, dnes viem. Staršia pani mala svätú pravdu.
Keď sa spätne pozerám na svoj život počas materskej, uvedomujem si, že som príliš veľa času strávila nad tým, ako sú moje deti vnímané inými a príliš málo som prežívala prítomný okamih. Príliš kŕčovito som sa hnala za vlastnou predstavou dokonalej matky, ktorú som v sebe nikdy nenaplnila a tak veľa podstatných vecí mi tým uniklo pomedzi prsty. Často som žila v pocite viny, čo nezvládam, čo by sa dalo lepšie, čomu dávam málo a čomu možno zbytočne veľa.
Neurob tu istú chybu. Pretože, práve prežívaš najkrajšie roky a uver tomu, že ich plníš najlepšie, ako vieš. Ja viem, že dnes to tak nevyzerá. Máš za sebou veľa neprespatých noci, už ani nevieš, čo znamená odpočinok. Ráno pozbieraš posledné zvyšky síl a už na obed padáš od únavy. A čaká ťa dnes toľko práce. Bábätku sa prerezávajú zúbky, nepustí ťa ani na okamih, starší práve vrcholí v svojom období vzdoru. Nevieš, kedy si naposledy bola sama v obchode, kedy si mala aspoň chvíľočku pre seba. Bojuješ, padáš a vstávaš. Vieš presne, čo by sa dalo robiť inak, v tvojej predstave lepšie. To je však len klam, pretože dávaš všetko, čo máš. A Boh to vie… a oceňuje.
Ja dnes viem, že tieto chvíle pominú. Prejde čas, keď kupuješ detské kašičky a príde čas, keď v letáku nezavadíš pohľadom na akciu na plienky. Keď obídeš materské centrá a výpredaj detského oblečenia sa ťa už týkať nebude. Už je za mnou obdobie, keď mi voňavé bábätko spokojne spalo na hrudi v ergonomickom nosiči, keď sme fotili ich prvé krôčiky, s úžasom sledovali všetky pokroky. Keď sme s napätím čakali na prvé ultrazvuky počas tehotenstiev, odnášali si tri malé zázraky z pôrodnice. Pomyselné hodinky nám tikajú a všetko je prechodný čas. Ešte donedávna som kupovala vajíčko do auta, dnes kupujem druhorodenému školskú tašku. Z bábätka sa stala mala slečna, zo zanovitého batoľaťa rozvážny chlapček, z toho, ktorého som nesmelo viedla prvýkrát do škôlky, je dnes školák s vlastnými záujmami, vlastným pohľadom na svet.
Celý cirkus okolo detí je krásny. A dnes mi je za ním smutno.
pixabay.com
