Peniaze…. Každý z nás ich potrebuje, sme od nich životne závislí, hoci sa tvárime, že tomu tak nie je. Láska… Hovoríme o láske, no často jej hranice súvisia s hĺbkou peňaženky partnera či s jeho dosiahnutým spoločenským postavením. Láska a peniaze… Sú témou, ktorá dokáže spriaznené zamilované duše rozhádať do krvi. Nesúhlasíte? Vás sa to netýka? Skúsme tejto téme aspoň na chvíľku vytvoriť priestor a zamyslime sa nad ňou spoločne.
Počas manželského poradenstva neraz počúvam: „Veď ona je len doma s deťmi, ja predsa musím živiť rodinu! Ja zarábam, preto o financiách aj rozhodujem.“ Alebo: „Neviem ani koľko zarába, asi si odkladá bokom a ja dávam do rozpočtu všetko. Zarábam menej a nič mi už nezostáva.“ Alebo: „Tvrdí, že máme spoločne našetrené peniaze, že dáva všetko do spoločného, ale keď si chcem niečo kúpiť, povie, že nech si na to zarobím.“ Či: „Mám pocit, že som otrok rodiny, že stojím za niečo, len keď prinesiem peniaze a môžu si užívať.“ Je vám to aspoň trochu povedomé? Rada by som týmto článkom priniesla pár myšlienok, ktoré verím, že budú pre vás inšpiráciou a vnesú do problematiky i našich vzťahov viac pokoja a stability.
Určite so mnou budete súhlasiť, keď poviem, že financie sú dôležitou témou vo vzťahu. Faktom je, že počas vzťahu sa prirodzene menia naše finančné nároky, možnosti i zárobky. Súvisí to so zmenami života, ktoré do manželstva neodmysliteľne patria, i so zmenenými potrebami: narodenie dieťaťa, školská dochádzka a všetko s ňou spojené, budovanie i reparovanie si domácnosti, zaobstaranie si strechy nad hlavou, auta, potreba oddychu, starnutie i zmenený zdravotný stav a pod. Na výšku príjmu sa ľahko zvyká, je príjemné investovať, míňať, užívať si. Je obdobie, kedy zarábame viac, lepšie, inokedy sa stáva, že strácame zákazky, prácu či pracovnú pozíciu súvisiacu s konkurencieschopnosťou na trhu práce, alebo naše nároky prevyšujú reálne príjmy. Vtedy narážame na nesplnené očakávania, uťahovanie opaskov, zmeny plánov, frustráciu či strach z nedostatku. Tento čas prináša viac stresu, a tým aj riziká vážnych manželských konfliktov.
V podobných chvíľach je užitočné zamyslieť sa nad tým, koho sme si vzali a prečo. Na miesto sústredenia sa na nedostatok financií je užitočnejšie pripomenúť si silné stránky partnera, jeho kompetencie, vedomosti i skúsenosti. To pomáha pri hľadaní možností, ako sa k vzniknutej situácii postaviť. Ide o akýsi návrat k tomu, aký potenciál vzťah i partner má a čo by to mohlo priniesť do situácie, v ktorej sme sa ocitli. Keď sme sa brali, vedeli sme, aké povolanie zastáva, koľko zarába a ako narába s financiami – to patrí predsa k vzájomnému poznaniu – aspoň dúfam. Vtedy boli aj veci, ktoré sme zreteľne vnímali ako silné stránky partnera a za tie sme ho obdivovali. Možno to bola pracovitosť, schopnosť prekonávať prekážky, vynaliezavosť, schopnosť viesť, podnikavosť, túžba učiť sa, zmysel pre poctivosť, cieľavedomosť a mnohé iné. Tieto zdroje poznania sú totiž najstabilnejšia devíza, ktorú vo finančne nestabilnom čase máme. O ňu má zmysel sa oprieť a hľadať spoločne cestu z nepriaznivej situácie. Pravdaže, ak sme ju doposiaľ kultivovali a starali sa o ňu. Ako to myslím?
Domnievam sa, že predispozíciou, aby sme takéto situácie zvládli, je otvorenosť manželov jeden voči druhému v téme financií. Patrí k nej prehľad vo výdavkoch rodiny i oboch partnerov, vedomosť o príjmoch, jasné transparentné dohody o prispievaní do domácnosti i o investíciách a našetrených peniazoch. Financie nie sú súťaž o to, kto zarába viac, kto je na prestížnejšej pracovnej pozícii. Financie sú jednou z foriem starostlivosti o rodinu. Ide o jej obdarovanie, príspevok k spoločnému dobru. Muž nie je otrok, ani dojná krava! Brať si úvery, pôžičky, hypotéky, len aby sme sa niekomu vyrovnali, nie je cesta získania si spoločenskej prestíže. Dokonca ani deti nemusia mať všetky hračky od výmyslu sveta či módne výstrelky. Nie je nutná drahá letná dovolenka či výmena spotrebičov každé dva roky, aby sme boli trendy a nezaostávali. Žena nie je iba babysitterka či pani domáca, ktorá celé dni nič svetoborné nerobí a len sa stará o deti a domácnosť! Základom harmonického vzťahu je totiž cenenie si oboch pozícií parterov. Zároveň transparentnosť a pravdivosť v týchto témach prináša viac pokoja do vzťahu medzi manželmi. Ten, kto zarába, nie je niečím viac. Peniaze mu nedávajú do rúk moc rozhodovať o iných, o tom, čo potrebujú, čo je pre nich dobré a postačujúce. Harmónia vo vzťahu nie je mať strach zo zverejnenia potreby kúpy nejakej veci s tým, že: „On/ona mi na to nedá.“ K zdravému vzťahu patrí totiž vzájomné načúvanie potrebám manželov a spoločné zvažovanie možností i plánovanie výdavkov.
Záverom by som snáď pripomenula to, že v ťažkých časoch vzťahu je najužitočnejšie byť vo veciach spoločne. Neopúšťať sa navzájom, ale podporovať sa a spoločne hľadať východiská. Opustením jeden druhého nemyslím len to, že sa dvojica rozíde, ale myslím tým hlavne to, keď sa namiesto sústredenia na riešenia, sústredíme na obviňovanie, hľadanie príčin a tým sa od seba vzďaľujeme a vytvárame priestor pre konflikt a s ním spojené pocity samoty a opustenia. Buďme v téme financií transparentní v čase dostatku i nedostatku, vážme si prácu a starostlivosť každého a ak by sa predsa niečo zomlelo, buďme vo veciach spolu!
