Článok Kým má byť krstný rodič pre naše dieťa je na zastolom.sk jeden z najčítanejších aj najkomentovanejších článkov. Publikovali sme ho pred 4 rokmi, no otázky čitateľov na túto tému stále prichádzajú. Keďže spomínaný článok neobsahuje dôležité informácie z Kódexu kánonického práva, prinášame ich dodatočne v tomto krátkom článku.
Krstný rodič musí mať minimálne 16 rokov, nemôže to byť vlastný otec alebo matka krstenca. Krstný rodič má mať prijaté všetky iniciačné sviatosti (krst, birmovka, Eucharistia), môže to byť jedna osoba alebo dvojica – jeden muž a jedna žena. (Kán. 874). V tom istom paragrafe Kódex hovorí, že krstný rodič nemá byť postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným. Kánonický trest môže byť buď uložený cirkevnou autoritou alebo do neho veriaci upadá automaticky vykonaným skutkom (akým je napr. priama účasť na potrate, bludárstvo, zneuctenie Eucharistie…)
Krstný rodič má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať, má byť schopný a ochotný plniť túto ekleziálnu službu. Kán. 851 hovorí o tom, že tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. Krstní rodičia majú dbať aj na to, aby sa krstenému dieťaťu nedávalo meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu (Kán. 855).
Birmovný rodič má spĺňať rovnaké vyššie uvedené podmienky. Kán. 893 hovorí, že je užitočné zvoliť si za birmovného rodiča svojho krstného rodiča. Toto odporúčanie však predpokladá, že krstný rodič naďalej spĺňa všetky podmienky.
Treba uviesť na pravú mieru aj chybnú predstavu, že krstné a birmovné rodičovstvo je akoby pokrvný vzťah – nie je. Krstné a birmovné rodičovstvo napr. nie je zneplatňujúca prekážka pre manželstvo. Teda ak žena má za birmovného rodiča svojho kamaráta, vstúpia spolu do vzťahu a chcú sa zosobášiť, ich birmovný vzťah nie je prekážkou sobáša (na rozdiel od biologického alebo adoptívneho rodičovstva).
Krstní rodičia by mali byť vopred informovaní o tom, čo na obrade budú sľubovať, k čomu sa budú zaväzovať.
Úryvok z rímskokatolíckeho obradu svätého krstu, ktorý vyjadruje sľub dávaný krstnými rodičmi:
,,Kňaz potom osloví rodičov takto (alebo podobne):
Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus. Ste si vedomí tejto povinnosti?
Rodičia: Áno.
Kňaz sa obráti ku krstným rodičom a pýta sa ich takto (alebo podobne):
A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť. Ste ochotní im v tom pomáhať?
Krstní rodičia: Áno.”
Ďalej sa budú musieť rodičia aj krstní rodičia zrieknuť zlého ducha a vyznať svoju vieru v Trojjediného Boha, Katolícku cirkev, spoločenstvo svätých, odpustenie hriechov a večný život.
Cirkev pripúšťa aj úlohu tzv. svedka krstu. Svedok krstu nie je krstný rodič. Rodičia si zvolia krstného rodiča a ďalšia osoba môže byť svedok krstu, ak nespĺňa podmienky pre krstné rodičovstvo. Svedkovia krstu sú často napr. veriaci iného vierovyznania. Svedkovia krstu počas sviatosti nič nesľubujú, a preto ich pred Bohom a Cirkvou v súvislosti s krstencom ani nič nezaväzuje.
Úvodná fotgrafia: www.pixabay.com
