Počujeme to dnes zo všetkých strán. „Zažívame najhoršiu krízu za sto rokov“. „Ide o hlbšiu krízu, ako sa predpokladalo“. „Z tejto krízy sa budeme dostávať roky“.
Keď som sa pozrela bližšie na význam slova kríza, našla som „je to obdobie ťažkostí alebo nebezpečenstva, ktoré vyžaduje urobiť dôležité rozhodnutie“. Alebo dokonca v medicínskom slovníku „bod obratu, kde sa rozhodne o vyliečení alebo smrti„. Obe tieto definície majú jedno spoločné – hovoria o kríze ako o dynamike. Je to dynamický proces. Teda máme to vo svojich rukách.
V mojom živote som neraz zažívala rôzne menšie či väčšie krízy. Všetky mali však jedno spoločné: časom prešli. Pamätám si, keď som sa po ťažkom období asi pred rokom a pol koncom roka rozhodla, že ten ďalší rok nechcem nič, iba spokojne žiť. Vydržalo mi to presne tri dni. Potom prišlo veľa neočakávaných problémov. Na tejto zemi proste nie sme volaní žiť blahobyt, a ani to asi nemôžeme očakávať. Poznáme to, niečo sa vyrieši, niečo iné zase vyvstane a tak dokola.
Keď pozerám sa podobenstvo o márnotratnom synovi, asi nikdy ma v celom tomto príbehu neprestane dojímať postoj Boha. On nás nechá žiť až na doraz, nechal syna padnúť až na samé dno. Pre rodiča je to v podstate nočná mora, vidieť deti takto trpieť, pretože máme v hlave pre svoje deti vysnívaný trochu iný scenár života. Ako mama viem, že toto je na výchove najťažšie. Prizerať sa tomu, ako dieťa trpí. Boh je však vo svojom rodičovstve ďalej ako my. A o čo viac nás On miluje a o čo viac Ho to musí ako Otca bolieť.
Hovorí to však o dvoch veľmi dôležitých veciach, ktoré tým jasne ukazuje:
Neposlal nás na túto zem žiť dokonalé podmienky. Vie, že to v živote bude bolieť. Vie však, že bolesťou rastieme. Vie, že vlastnými pádmi sa učíme najviac. Chce nám dopriať žiť slobodne.
A to je tá druhá dôležitá vec, On vie, že to zvládneme. Vybavil nás všetkými vlastnosťami na to, aby nás kríza neotriasla. Dokonca vie, že po nej budeme bohatší. Ako márnotratný syn, ktorý vďaka svojej osobnej kríze spoznal vďačnosť, pokoru, nádej a zažil veľkosť Božej lásky. Vďaka bolesti z pôrodu matka zažíva dokonalú radosť zo svojho dieťaťa. Musíme zažívať aj ťažkosti, aby sme vedeli doceniť chvíle šťastia. Boh nás nechce ochudobniť o tieto pocity.
Zažívame krízu nie preto, aby nás zničila. Zažívame ju preto, aby sme z nej vyšli silnejší, láskavejší, múdrejší, slobodnejší, dôverujúci sebe a Bohu. Sme dokonale vybavení zvládnuť to.
Kríza, či už tá osobná, či svetová, nami v základoch neotrasie. To by nebol Boh, náš Otec.
