Moje štyri potraty som nepovažovala za také „tragické“, spontánny potrat som brala ako vec, ktorá sa stáva a „príroda“ to zariadi… (možno mi k tomu pomohol aj môj vedecký pohľad na svet zo štúdia biológie na vysokej škole). Pri prvých troch som to stále brala ako „nepriazeň situácie“. Raz herpes vírus syna, potom moja chrípka, potom som brala veľmi silné antibiotiká, proste som to brala, že som neotehotnela v správnom čase. No štvrtý potrat bola RANA, neverila som doktorovi, keď mi hovoril, že to srdiečko by už malo biť, a nebije. A že do týždňa sa mi spustí krvácanie… Pokojne som odišla z ambulancie s tým, že sa mýli, lebo doktori sa často mýlia.
Po príchode domov som celý týždeň úpenlivo prosila Boha, každý deň som sa modlila s veľkými obavami, aby mi TOTO dieťatko nechal, nech mi ho neberie. Dobre, má tri, ale štvrté mi predsa môže nechať, nie? Nech sa stane zázrak, však mohol by sa teraz stať aj mne… No nestal sa a odišlo, odišlo tak nedôstojne ako všetky ostatné. Hoci som rada, že som ani raz nebola v nemocnici, to by som pri tunajších pomeroch asi nezvládla a skončila by som na psychiatrii. Po tom, ako som silno začala krvácať, som odišla sama na horu Živčáková, je to na Kysuciach, kde sa zjavila Panna Mária. V daždi, cez les som sa modlila za potrácané dieťa, obetovala som moju bolesť, aby pomohla žene, ktorá možno v tej chvíli bojuje, či ísť na potrat alebo nie… Cestou lesom, keď som sa modlila ruženec, oproti mne na dosah ruky sa objavilo malé srnčiatko s bielymi bodkami, ako z rozprávky, ktoré oproti mne stálo a vôbec sa ma nebálo… A stálo tam a ja s ním…
Skutočný dotyk a uzdravenie som zažila počas meditácie v Ráchelinej vinici. Plač, beznádej, zúfalstvo, nespravodlivosť, otázky, vystriedal pokoj.
Počas meditácie – na lúke kvetov som videla Ježiša a veľa šťastných deti, štyri boli moje deti. Prvý bol čiernovlasý a črtami sa podobal na moju rodinu, chlapček. Mal snedú pleť a užšie očká. Druhý bol hnedovlasý a s tretím sa veľmi podobali práve hnedými vláskami, no viem, že mladší má snivú povahu, tváričky som im veľmi nevidela… a posledné bolo dievčatko, malo veľké modré oči ako môj muž (akurát on má zeleno-sivé), a malo žlté vlásky v copíku, črty dievčatka som videla jasne… moji anjelikovia Peťko, Jurko, František a Ľudmilka… Vďaka, Ježiš!
mamička a jej 5 detí
Aj Vy v sebe nosíte ranu po potrate – či už spontánnom alebo umelom? Prihláste sa na víkendový program Ráchelina vinica, ktorý prináša uzdravenie do života matky, otca, súrodencov, starých rodičov i zdravotníkov zainteresovaných do potratu. Program je zostavený doktorkou psychológie Theresou Burke. Lieči emocionálne, duševné i duchovné zranenia, funguje v 36 krajinách sveta, prináša veľa dobrého ovocia. Viac info: www.rachel.rodinabb.sk
