Pred časom sme spolu s naším desaťročným synom bojovali o pokoj. Zobudil sa pravidelne uprostred noci a zdesene pobehoval po dome. Napoly v sne, napoly bdelý. Scéna ako z hororového filmu (ktorý som nikdy nevidela). Zrýchlený dych a vystrašený pohľad… Plač. Útržkovite nám opisoval, z čoho má strach a čo videl v sne. Objatie pomohlo iba na chvíľku. Príšery v jeho izbe nám začali strpčovať život. A jedného dňa som si uvedomila, že možno ide o viac ako iba o zlé sny… Možno máme vyhlásiť boj (Ef 6,12) – vládu nášho Pána nad naším synom a v jeho izbe…
Strach je mocným nástrojom satana. Používa ho, aby nás odzbrojil, zahnal do kúta, aby sme nežili v slobode a radosti Božích detí. Strachom nás drží v hrsti. Mnoho vecí, ktoré od nás Boh žiada, nie sme schopní urobiť práve zo strachu. Mnoho vecí zo strachu nie sme schopní ani neurobiť a radšej robíme to, čo od nás ľudia očakávajú, čo očakáva svet. A potom zlyhávame! A cítime sa porazení! Neschopní! Ale Boh nechce, aby sme sa báli. Chce, aby sme víťazili! „Boh nám totiž nedal ducha nesmelosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy (2. Tim 1,7)“ a „v láske niet strachu, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.“ (1. Jn 4,18)
Biblia na mnohých miestach a veľmi často zdôrazňuje: „Neboj sa!“
Vyhlásili sme teda boj!
- Fyzický kontakt
Keď pribehne náš dvojročný syn uprostred začínajúcej sa búrky zmätene ku mne, nečakám na to, kým mi vysvetlí, čo sa vonku deje. Objímem ho. Objatie je jazyk lásky, ktorému deti veľmi dobre rozumejú a vyvoláva v nich pocit istoty a bezpečia. Presne tak sa správa náš nebeský Otec. Najväčšie nebezpečenstvo, aké sme mohli prežiť, je hrozba pekla. Každý z nás sme boli odsúdení na peklo, a strach z neho by vôbec nebol paranoidný, pretože „všetci zhrešili a nemajú slávu Božiu“ (Rim 3,23) a „odmena za hriech je smrť“. Ale Boh nečakal na to, kým pochopíme túto pravdu. Boh nám o sebe ako nekončiacej Láske nedal vedieť nejakými poučkami… Stal sa človekom. Skôr ako si ty mohol urobiť čokoľvek. Skôr, ako si vôbec o sebe vedel, že si. Stal sa človekom a zomrel namiesto teba. Dotkol sa ľudí! Skôr ako si mohol Ty urobiť čokoľvek pre Boha, On urobil to, že ťa krstom vzal do svojho náručia a pritúlil k sebe a povedal: „Ty si môj.“ A dotkol sa ťa! Väčší pocit bezpečia a pokoja ako v Jeho náručí nemôžeme prežiť nikde inde. A najlepšiu vec, ktorú môžeme urobiť pre svoje dieťa vo chvíli, keď sa ho zmocňuje strach, je, že ho prenesieme do bezpečia Božej náruče prostredníctvom objatia. Ten, ktorý sa dotýkal chorých a brával na ruky deti, je dokonalým zjavením Božej lásky, je Bohom, ktorý nás učí, aby sme milovali rovnako. A Jeho láska v nás je prvým krokom v boji proti všetkým (nielen nočným) morám.
- Modlitba
Každý večer sa spolu s našimi deťmi modlíme. Od malička sme ich učili konkrétne pomenovať svoje potreby a aktívne komunikovať s Otcom. Modlitba je neodmysliteľnou súčasťou našej rodiny. Ale keď niečo robíte tak dlho a pravidelne, môže sa stať, že sa to pre vás stane zvykom, ktorému chýba hĺbka. Preto vždy znova vymýšľame nové spôsoby ako sa modliť, aby naše modlitby neboli iba prázdnymi stereotypnými frázami.
Začali sme sa so synom modliť za túto konkrétnu vec. Vždy si, krátko pred tým ako zavrie svoje oči, sadnem ja alebo manžel k nemu na posteľ a modlíme sa za pokojný spánok. Keď má vaše dieťa nočné mory, je to veľmi dobrá príležitosť naučiť sa niečo o modlitbe ako rozhovore s Otcom. Niekedy s modlitbou na perách prechádzam okolo postelí našich spiacich detí a modlím sa za každé osobitne. Verím, že Otec počúva.
- Požehnávajte svoje deti!
Požehnávajte ich, keď idú do školy, keď idú spať, keď ich čaká nejaká skúška… Keď im položíte ruky na hlavu a v modlitbe vyrieknete požehnanie, pri ktorom urobíte krížik na čelo, je to, akoby ste svoje dieťa reálne preniesli do Božej prítomnosti. A Boh koná! Chráni! Jedná s duchovnými mocnosťami. Slová majú moc. „Vo viere chápeme, že Božie slovo stvárnilo svet tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné.“ (Hebr 11,3) Patriarchovia požehnávali svojich synov a keď ich požehnali, tie veci sa skutočne stali. (Genesis 27) Pán Ježiš to robil tiež: Vtedy k nemu prinášali deti, aby na ne kládol ruky a modlil sa.“ (Mt 19, 13) Božie slovo hovorí, že máme prehlasovať Božiu múdrosť o záchrane: „Boh chce, aby sa kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev ohlasovala mnohotvárna múdrosť Boha podľa odvekého ustanovenia, ktoré uskutočnil v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. V ňom sa odvažujeme i my vo viere pristupovať k Bohu slobodne a s dôverou.“ (Ef 3, 10-13) Predstavujem si to takto: Moje dieťa bolo pokrstené do mena Ježiša Krista a patrí Ježišovi! Nik iný nemá na moje dieťa moc a právo, iba On. Keď ho požehnávam, pripomínam to sebe, môjmu dieťaťu, aj tomu Zlému, že naň nemá právo. Že nemá právo zastrašovať ho ani v snoch, v spánku. Duch Svätý pracuje a koná to, čo my nemôžeme vykonať. Vstupuje tam, kde my fyzicky vstúpiť nemôžeme a v tom duchovnom svete sa niečo deje…
- Odstráňte z ich života rozprávky, filmy a knihy, kde je násilie
A vysvetlite im, prečo by to nemali pozerať. Dávno som pochopila, že v pohodlí obývačky pred telkou naše deti vôbec nie sú v bezpečí, a preto ju jednoducho nepozerajú. Prostredníctvom obrazu vstupuje do života detí veľmi veľa násilia, ktoré detské srdce nedokáže spracovať. Malé deti nedokážu rozlíšiť realitu a fikciu, a preto do rozprávok a počítačových hier akoby aktívne vstupujú. Stávajú sa ich súčasťou. Násilím v knihách, v rozprávkach plných okultizmu a v počítačových hrách vstupuje zlo do detských izieb – priamo do ich života. Máš kontrolu nad tým, čím sa sýti srdce tvojho dieťaťa? Čo doň zasejeme, to budeme žať – a teda aj tieto obrazy raz prinesú svoju úrodu, je možné, že vplývajú aj na ich spánok. Sú práve tým spomínaným nástrojom Zlého, ktorý používa na to, aby z našich detí urobil unavené, ustrašené a agresívne bytosti.
- Učte ho spoľahnúť sa na Hospodina!
Niekoľkokrát sme povedali nášmu synovi, aby sa už modlil za pokojnú noc sám. Odmietal to so slovami: „Ocko, poď sa so mnou modliť ty!“ Došlo nám, že náš syn má problém veriť tomu, že ho nebeský Otec počuje, a že si myslí, že to „funguje“ iba vtedy, keď sa modlí ocko. Vkladal svoju dôveru viac do pozemského otca ako do Nebeského.
Pravda je taká, že celá tá vec ohľadom strachu a nepokoja (či cez deň alebo v noci) súvisí s dôverou. Kedy mám v srdci nepokoj? Keď nedôverujem Pánovi. Kedy mám vo svojom srdci strach? Keď sa pozerám na fyzické a telesné a viditeľné… a nerátam s tým, ktorý je väčší, neviditeľný a najmocnejší! Možno naše dieťa prežíva strach zo zlyhania v škole, z písomiek, možno prežíva šikanu – strach zo silnejšieho spolužiaka… Teda z vecí a situácii, v ktorých sa ocitá počas dňa a v noci to prežíva ešte raz.
Opakujte svojmu dieťaťu, že sa môže spoľahnúť. Že môže dôverovať. Hovorte mu svedectvá o tom, čo Pán urobil pre vás. Vaše dieťa bude spať bezpečne a pokojne celú noc iba vtedy, keď vierou prijme do svojho života, že sa môže spoľahnúť na Pána, ktorý ho ochráni vo dne aj v noci.
- Približujte mu reálnu prítomnosť Ducha Svätého
Každý z nás sa nachádzame kdesi na svojej ceste viery. Možno tvoje dieťa má vedomie o Otcovi – Stvoriteľovi, ale nikdy neprijalo do svojho života Pána Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa. Možno vie o tom, že za nás Ježiš zomrel, ale nevníma prítomnosť Ducha Svätého, ktorý je rovnako OSOBA ako Otec a Syn. Vedomie o tom, že Duch Svätý je neustále prítomnou osobou v detskej izbe aj mimo nej, môže priniesť tvojmu dieťaťu pokoj. Vedomie o tom, že Trojjediný Boh je ten, kto sa o tvoje dieťa stará a chráni si ho ako „zrenicu oka“, že je nekončiacou Láskou, ktorej záleží na Tvojom dieťati…
Foto: pixabay.com
Svetá pravda… AMEN