Nie sme stvorení na to, aby sme boli sami. Ľudské bytosti potrebujú jeden druhého a navzájom sa dopĺňajú. Túto túžbu po priateľstve a spoločenstve napĺňajú tým, že vytvárajú putá spoločného záujmu a lásky. Manželstvo je takou jedinečnou a dôvernou formou priateľstva, ktorá pozýva muža a ženu, aby sa vzájomne milovali tak, ako Boh miluje nás, čo potvrdil svojou zmluvou. Manželstvo je sviatosť. Manželská láska je plodná a dáva sa bez výhrad. Táto láska je obrazom Ježišovej vernosti Cirkvi.
Čnosti, láska a dobro nám pomáhajú napĺňať naše poslanie
- Úryvok z Prvého listu Korinťanom je obľúbeným biblickým čítaním pri slávení kresťanského sobáša: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ (1 Kor 13, 4-7).
- Sú to krásne slová. Keďže sme boli stvorení na Boží obraz, milovať týmto spôsobom zodpovedá našej pravej prirodzenosti. Avšak milovať týmto spôsobom nie je ľahké. Vyžaduje si to pokoru a trpezlivosť. Ako nedávno napísal pápež František, „viera nie je útočišťom pre ľudí bez odvahy”.[1] [48] Manželská láska sa má budovať na niečom hlbšom než len na romantike. Romantika je nádherná, ale samotná romantika nestačí pre starosti a výzvy, ktoré nutne postretnú každý manželský pár. Byť tým, čím sme – milovať tak, ako sme boli stvorení pre lásku – k tomu sú potrebné určité čnosti. Máme sa usilovať o tieto čnosti a pestovať ich, aby sme naplnili naše poslanie.
- Teológia tela svätého Jána Pavla II. hovorí o „vnútornej slobode“ a „sebaovládaní“, ktoré manželia potrebujú k tomu, aby boli jeden pre druhého skutočným darom.[2] [49] Človek, ktorý má príliš veľké romantické očakávania a ktorému chýba vnútorná sloboda a schopnosť sebadarovania, sa nebude vedieť prispôsobovať. K tomu, aby manželia prežívali sviatostný charakter manželstva a nasledovali cestu zmluvy, musia byť schopní prekonávať hnev, zriekať sa svojich nárokov a vykročiť smerom k veľkodušnosti. Bez tejto vnútornej slobody a sily nutne vzniknú vážne problémy, pretože život často prináša manželom situácie, ktoré vôbec nie sú romantické.
- Nijaké manželstvo, ktoré je založené len na sexuálnej príťažlivosti, nevydrží. Takíto partneri sa sústreďujú hlavne na vlastnenie druhého a chýba im vnútorná schopnosť ustúpiť a vytvoriť priestor pre sebakritiku, zmierenie a rast. Manželský sľub milovať vytrvalo ako Boh, pomáha vytvárať a chrániť tento životný priestor. Sviatostný záväzok uskutočňovať dielo lásky, a to aj vtedy, keď je ťažké milovať toho druhého, je podstatnou súčasťou Božej zmluvy.
Pravá láska vytvára záväzok
- Nič dočasné nemôže uspokojiť naše túžby. Skutočná manželská jednota je založená na Božej zmluve, zmluve, ktorá zahŕňa aj erotickú túžbu, ale ktorá ešte zásadnejšie spája muža a ženu v zdraví i v chorobe, v bohatstve i v chudobe. Kresťanské manželstvo nie je romantickým pokusom alebo podmienečným dohovorom „do nového rozhodnutia“.[3] [50] Takzvané manželstvo na skúšku – pokus žiť intímne, ale len v hypotetickom manželstve, s cieľom otestovať si vzťah a zotrvávať v ňom dovtedy, kým nepominie romantika – si samo v sebe protirečí. [4] [51] Pápež František sa k tomu nedávno pri svojom verejnom vystúpení vyjadril takto:
„ ,Viete, že manželstvo je na celý život?ʻ ,Jaj, no my sa veľmi ľúbime, ale… ostaneme spolu, pokiaľ bude trvať naša láska. Keď sa vytratí, každý sa poberie svojou stranou.ʻ Toto je egoizmus: keď nič necítim, seknem s manželstvom a zabudnem na to, že je to ,jedno teloʻ, ktoré nemožno rozdeliť. Zosobášiť sa predstavuje riziko, je to riskantné! To, čo nás ohrozuje, je egoizmus, pretože v každom z nás sa ukrýva rozpoltená osobnosť. Jedna nám hovorí: ,Som slobodný a ide mi o toto…ʻ Druhá nám zase hovorí: ,Ja, mne, so mnou, pre mňa…ʻ Egoizmus, ktorý sa zakaždým točí okolo seba a nevie sa otvoriť ostatným.“ [5] [52]
V postmodernom svete, v ktorom je dôvera vzácna, sa manželstvo zdá byť smelým počinom. Bojíme sa, že budeme pripútaní k niekomu nevhodnému. V globalizovanom svete, v ktorom sú naše ekonomické obavy často odôvodnené, si môžeme myslieť, že najprv musia byť zodpovedané a vyriešené všetky životné výzvy a otázky ohľadom finančného a ekonomického zabezpečenia a až potom môžeme milovať tak, ako miloval Ježiš.
- Ako odpoveď na celý rad možných obáv a strachov nám Cirkev predkladá Ježiša, sviatosti a vzájomnú priateľskú pomoc jej členov. Cirkev si je vedomá, že zoči-voči všetkým týmto výzvam je kresťanský spôsob lásky možný a zjavuje naše pravé „ja“. Cirkev učí, že manželstvo je sviatosť. Tým dáva svojim synom a dcéram záruku, že vo zväzku a v prežívaní katolíckeho manželstva pôsobí milosť skutočne, prítomne a účinne. Ako odpoveď na naše strachy a úzkosti Cirkev nástojí na tom, že manželský sľub na obraz zmluvy nie je niečím hypotetickým pre domnelých svätcov, ktorí sú dokonalí, ale skutočným a možným záväzkom pre obyčajných hriešnikov, ktorí sú na ceste. Ako povedal pápež František: „Sviatosť manželstva… sa uskutočňuje v jednoduchosti a tiež v krehkosti ľudských podmienok. Vieme dobre, s koľkými ťažkosťami a skúškami sa stretáva život manželského páru… Dôležité je udržiavať živé spojenie s Bohom, ktoré je základom manželského zväzku“. [6] [53]
- Milovať kresťanským spôsobom neznamená si povedať, že sa o takúto lásku budeme usilovať až vtedy, keď vyriešime všetky praktické otázky spoločného života. Skôr ide o to, že k primeranému riešeniu praktických otázok života dospejeme len vtedy, keď sa budeme milovať týmto spôsobom. Milovať týmto spôsobom – to nie je nejaký nedosiahnuteľný ideál.
Znamená to rozhodovať sa pre túto lásku v našom každodennom živote, tu a teraz, uprostred každodenných ťažkostí. Ako povedal pápež František pri istej príležitosti:
„Manželstvo je aj každodennou prácou, a mohol by som povedať prácou tvorivou, tak ako remeslo zlatníka, pretože úlohou manžela je urobiť manželku viac ženou a úlohou manželky urobiť manžela viac mužom. Rásť aj v ľudskosti ako muž a ako žena. Toto sa deje medzi vami. Toto sa nazýva vzájomný rast. Neprichádza to však zo vzduchu! Pán tomu žehná, ale prichádza to cez vaše ruky, cez vaše postoje, cez spôsob, ako žijete, ako sa máte radi. Pomáhajte si rásť! Vždy dbajte o rast toho druhého.“ [7] [54]
Pápež František poukazuje na to, že mnohí ľudia sa obávajú takejto výzvy a že mnohí sa vyhýbajú manželstvu preto, lebo sú skeptickí, alebo majú strach:
„Dnes sa mnoho ľudí bojí robiť definitívne rozhodnutia, ktoré by platili na celý život, pretože sa im to zdá nemožné […] A táto mentalita privádza mnohých, ktorí sa pripravujú na manželstvo, ku konštatovaniu: ,Budeme spolu, pokiaľ nám vydrží láskaʻ. Ale čo rozumieme pod láskou? Len nejaký cit, psychofyzický stav? Iste, ak je to tak, potom nie je možné budovať na niečom pevnom. Ale keď je láska vzťah, potom je to skutočnosť, ktorá rastie, a dá sa obrazne povedať, že sa buduje ako dom. A dom budujeme spoločne, nie každý po svojom! […] Nechcete ho azda postaviť na piesku citov, ktoré prichádzajú a odchádzajú, ale na skale pravej lásky, lásky, ktorá prichádza od Boha. […] Nesmieme sa nechať premôcť ,kultúrou provizórnostiʻ! […] Tento strach zo slova ,navždyʻ sa dá liečiť tým, že sa budeme deň čo deň spoliehať na Pána Ježiša, aby sa tak náš život stal – krok za krokom – každodennou duchovnou cestou spoločného rastu.“ [8] [55]
Dobré manželstvá sú založené na čnostiach, zvlášť na odpúšťaní a čistote
- Manželia, ktorí chcú budovať svoje manželstvo na skale, sa budú usilovať o určité čnosti. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že skrze sviatosť manželstva Kristus prebýva s kresťanskými manželmi a dáva im silu vziať na seba svoj kríž a „znovu povstať po svojich pádoch, navzájom si odpúšťať, vzájomne si niesť bremená“. [9] [56] Pápež František v tejto súvislosti povedal, že spoločný život je „umením, … ktoré sa dá zhrnúť do slov: prosím, ďakujem a prepáč“. [10] [57] Naučiť sa povedať tieto slová môže byť ťažké. Avšak manželstvo sa môže stať veľmi bolestným, veľmi tvrdým, keď tieto jednoduché slová chýbajú.
- Všetky základné čnosti (rozvážnosť, miernosť, spravodlivosť, mravná sila) a teologálne čnosti (viera, nádej a láska) sú nevyhnutné a veľmi dôležité k tomu, aby manželstvo prospievalo. Zvlášť čistota je semienkom, z ktorého vyrastajú pevné manželstvá. K tomu, aby sme si pripravili naše srdce na manželstvo, je potrebné sa cvičiť vo vnútornej slobode a naučiť sa chápať našu sexualitu v kontexte spoločenstva a svätosti každej osoby. Čistota formuje dobré návyky sebazapierania a sebaovládania, ktoré sú predpokladom k milosrdnému správaniu voči iným. Fantazírovanie o manželstve a nečisté srdce vytvárajú chabý začiatok dlhodobej cesty milosrdenstva a odpúšťania.
- Skutočná manželská jednota závisí od milosrdenstva, schopnosti, ktorú sa učíme od Ježiša a ktorú vidíme v Božej zmluve. V liturgii sa modlíme „Pane, zmiluj sa“. Ježiš nám dáva svoju milosrdnú lásku, aby sme boli milosrdní.
- Milosrdenstvo rastie, keď milujeme tak, ako nám ukázal Kristus. Táto „milosť kresťanského manželstva je ovocím Kristovho kríža, ktorý je zdrojom celého kresťanského života“. [11] [58] Katolíci veria, že sám „Kristus pôsobí“ v každej zo siedmych sviatostí a Duch Svätý je v nich ohňom, ktorý premieňa na Boží život všetko, čoho sa dotkne. [12] [59] Vo sviatosti manželstva sa Božia zmluva stáva viditeľnou a milosť zmluvy sa naznačuje a udeľuje.[13] [60] Vo sviatosti manželstva vstupuje Božia zmluva do našich domovov a stáva sa základom našich rodín.
- Kresťanské manželstvo je vzájomným odovzdaním sa. Dnešná spoločnosť však vo veľkej miere ponúka ako alternatívu iné modely manželstva. Ak chápeme „manželstvo“ len v zmysle erotických zážitkov alebo v zmysle právneho vzťahu, v ktorom si partneri chránia vlastnú autonómiu, tak zasievame nespokojnosť a konflikt. Eros bude ubúdať a neuspokojené práva nevytvoria úrodnú pôdu pre milosrdenstvo.
- Počas stáročí sa ľudské osoby sobášili z najrôznejších dôvodov, niektoré z nich boli ušľachtilé, iné zasa pragmatické. Vo sviatostnom manželstve nám Cirkev ponúka zázemie, milosť a každodennú lekciu o prirodzenosti Božej lásky. Manželský sľub pred tvárou Cirkvi trvalo potvrdzuje prirodzenosť manželského zväzku muža a ženy a zároveň zasadzuje manželstvo do vzťahu k iných sviatostiam, osobitne k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Táto sviatostná ekonómia (spásy) zakladá manželský život na zmierení a vernosti, a tým posilňuje a ochraňuje skutočnú jednotu muža a ženy. Ľuďom postmodernej doby, ktorí nemajú istotu čomu a komu možno veriť, sa toto dobrodružstvo zdá byť riskantné. Cirkev je matkou, ktorá pozná ľudské srdce lepšie než poznáme sami seba; zároveň vie, kto je Ježiš, že On je Pánom, že je dôveryhodný a že jeho cesta lásky je napokon jedinou cestou.
- Ježiš vytvára pre nás novú možnosť – víziu manželstva založeného na jeho zmluve s Cirkvou, manželstva založenom na trvalej vernosti, čistote a milosrdenstve. Takéto sviatostné manželstvo zahŕňa celý kresťanský život, v ktorom praktizujeme čnosti lásky, vnútornej slobody, vernosti, milosrdenstva a odpustenia. Je to celoživotný program, ktorý buduje na návyku pravidelnej modlitby, prijímaní sviatostí a je v súlade s Božou zmluvou. Pán vie, že v žiadnom manželstve sa nežijú všetky čnosti naraz, ale vo svojom milosrdenstve nám dáva sviatosti zmierenia a Eucharistie, aby sme mohli rásť v našej schopnosti milovať tak, ako miloval Ježiš. Viesť svoj život týmto spôsobom si vyžaduje obetu, ale nakoniec platí, že je to život nádherný. Ježiš je cestou pravdy a radosti.
OTÁZKY NA DISKUSIU
1. Čo znamená katolícka spiritualita manželstva? Čo majú robiť rodiny, aby slávili a ochraňovali kresťanské manželstvo?
2. Ak je manželstvo sviatosťou, čo z toho vyplýva pre čas zásnub? Aké vlastnosti by mal/a mať budúca nevesta/ženích?
3. Ako súvisia sviatosti zmierenia a Eucharistie so sviatosťou manželstva?
4. V Pánovej modlitbe hovoríme „odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom“. Myslíš, že je ľahké alebo ťažké to uskutočňovať? Ako odpustenie umožňuje a napomáha vzťahy?
[1] FRANTIŠEK, encyklika Lumen fidei, 53.
[2] JÁN PAVOL II., Katechézy o ľudskej láske podľa Božieho plánu – Teológia tela, 16. januára 1980.
[3] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1646.
[4] Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2391.
[5] FRANTIŠEK, Príhovor na Stretnutí s mládežou z Umbrie“, Assisi, 4. októbra 2013.
[6] FRANTIŠEK, generálna audiencia, Manželstvo – jadro Božieho plánu lásky pre ľudstvo”, 2. apríla 2014.
[7] FRANTIŠEK: Príhovor k snúbencom, ktorí sa pripravujú na manželstvo, Vatikán, 14. februára 2014.
[8] FRANTIŠEK: Príhovor k snúbencom, ktorí sa pripravujú na manželstvo, Vatikán, 14. februára 2014.
[9] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1642.
[10] FRANTIŠEK: Príhovor k snúbencom, ktorí sa pripravujú na manželstvo, Vatikán, 14. februára 2014.
[11] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1615.
[12] Porov. Katechizmus Katolíckej Cirkvi, 1127.
[13] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1617.
fotografia: pixabay.com
