Tomás a Paquita Alvira, dvaja z raných zosobášených členov Opus Dei, sa usilovali o dosiahnutie svätosti ako manželia aj ako rodičia.
Tomás Alvira bol jedným z členov skupiny mladých mužov, ktorí pešo prešli pohorím Pyrenejí spolu so sv. Josemariou Escrivom počas španielskej civilnej vojny, utekajúc pred prenasledovaním katolíkov do oblasti, kde mohli ďalej praktizovať svoju vieru.
V 1939 sa Tomás oženil s Paquitou Dominguez a spoločne sa usilovali žiť svoje manželské povolanie v plnosti. Mali deväť detí a tí, ktorí ich poznali, si ich veľmi vážili pre ich príklad lásky a štedrosti. Ich kanonizácia začala v roku 2009.
V nasledujúcich riadkoch ich syn Rafael Alvira opisuje sedem spôsobov, ktorými sa jeho rodičia starali o svoje manželstvo a vychovávali svoje deti príkladom.
- Odhodlanie milovať sa
Moji rodičia si uchovávali túžbu vzájomne sa milovať až do konca. Priateľka jednej z mojich sestier raz povedala, že závidí našim rodičom, pretože keď ich vidí kráčať spolu po ulici, je vidieť, že sa stále ľúbia tak, ako keď spolu iba chodili. Ako plynul čas, moji rodičia mali stále tú istú horlivosť po láske ako v deň, keď sa vzali a ich láska iba rástla.
- Pozornosť voči druhým
Mali skvelú schopnosť byť pozorní voči iným ľuďom. Napríklad, obaja ma vítali pri dverách, keď som prichádzal domov. Moja mama dala pri príchode každému zo svojich detí bozk. Považovali sme to za niečo celkom normálne.
- Ísť príkladom
Moji rodičia boli presvedčení, že rozhodujúcim faktorom vo vzdelávaní je atmosféra, v ktorej sa vzdelávanie uskutočňuje, a že najlepšia pedagogika je tá nepriama. Najviac nás ovplyvnil dobrý príklad, ktorý nám dávali. Takýmto spôsobom nám odovzdávali vieru. Napríklad, išli na svätú omšu a videli sme, ako sa jej zúčastňujú s oddanosťou, a toto na nás zanechalo stopy. Ukázali nám, čo znamená Božia láska, keď nás získali svojou láskou; obetovali sa bez slov a výčitiek. A tento ich duch bol veľmi nákazlivý.
- Učiť deti milovať sa navzájom
Obaja nás povzbudzovali, aby sme sa navzájom veľmi milovali ako bratia a sestry. To platí dodnes. Mám jedného brata a šesť sestier (môj najstarší brat zomrel, keď mal 5 rokov).
- Prijímať slabosti s veľkým srdcom
Obaja moji rodičia mali veľmi veľké srdce. Mať veľké srdce ale vôbec nie je ľahké. Môjmu otcovi bolo veľmi ťažko, keď mal napomínať svoje deti, ale uvedomil si, že nerobiť to by nám spôsobilo viac škody. Napomínal nás však bez toho, aby nás urazil. Ak chcete naozaj milovať, musíte mať takéto srdce. To isté prežívali aj študenti môjho otca. Uvedomovali si, že ich má veľmi rád; cítili sa milovaní a boli vďační.
- Podporovať priateľstvo
Moji rodičia mali veľa rodinných priateľov a aj my sme sa stali súčasťou týchto rodín. Zároveň pozývali do nášho domu aj našich priateľov. Poznali ich všetkých. Priviedli ich do nášho domu a nechali ich zažiť našu rodinnú atmosféru. Nestačí, aby rodičia vychovávali svoje deti dobre: musia tiež spoznať priateľov svojich detí. Inak môžu byť dobré vzdelanie a výchova zničené zlými priateľstvami, ktoré deti niekedy vytvárajú.
- Rešpektovať slobodu
Moji rodičia mali vždy veľkú úctu k našej slobode. Nikdy nás nenútili urobiť konkrétne rozhodnutia. Napríklad, doma sa moji rodičia každý deň modlili ruženec. Nikdy nás však nenútili, aby sme sa s nimi modlili. Pozorne sa modlili, a hoci nás pozvali, aby sme sa k nim pripojili, nikdy nám to neprikázali ani netrvali na účasti.
Aleteia
Preklad: Lucia Froncová
