„Nauč nás rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca…“ (Ž 90,12)
Sviatky sú dôležitou súčasťou nášho každoročného kolobehu. Pripomínajú nám významné skutočnosti a nášmu životu dodávajú dynamiku a rytmus. Ich vonkajšie prežívanie je dôležitým prostriedkom, vďaka ktorému sa môžeme znova a znova ponárať do ich významu.
Hoci je Veľká noc už niekoľko týždňov za nami, možno na vašom stole ešte stále tróni miska s maľovanými kraslicami. Rovnaký scenár poznáme z povianočného obdobia: dlho váhame, či krásne vyzdobený vianočný stromček už naozaj musíme vyhodiť. A príprava na sviatky – vrátane výzdoby našich domácností – patrí medzi najkrajšie činnosti celej rodiny.
Sviatky sú dôležitou súčasťou nášho každoročného kolobehu. Pripomínajú nám významné skutočnosti a nášmu životu dodávajú dynamiku a rytmus. Ich vonkajšie prežívanie je dôležitým prostriedkom, vďaka ktorému sa môžeme znova a znova ponárať do ich významu.
Ako prežívať sviatky a obdobia liturgického roka v priestore našej rodiny? Pokračujeme v seriáli Domáci oltár (prvú časť Ako žiť vieru v priestore nášho domova? si prečítajte tu) podľa knihy The Little Oratory autorov Davida Claytona a Leily Marie Lawler.
Nedeľa
Pracovný týždeň začína pondelkom, židovský sobotou, kresťanský – nedeľným ránom. Dobre vieme, prečo je to tak. Siedmy deň, v ktorom Boh odpočíval po tom, čo stvoril celý svet, je zavŕšený a korunovaný dňom zmŕtvychvstania.
Nedeľa je tak najdôležitejším dňom celého týždňa – a malo by to byť vidieť! Nielen dobrým jedlom, ale najmä aktivitami, ktoré sú iné, než počas pracovných dní. Samozrejmosťou je účasť na liturgii, ktorú možno spoločným rozhovorom s deťmi a rôznymi tvorivými aktivitami súvisiacimi s aktuálnym Božím slovom či liturgickým obdobím – obrazne povedané – preniesť priamo domov.
Nezabudnime ani na ďalšie „nedeľné“ aktivity, ako je viac času na spoločný rozhovor či hru, návšteva starých rodičov či chorých príbuzných, cesta na cintorín alebo čokoľvek iné, čo nám pomôže nedeľu prežívať jednak ako „deň odpočinku“, jednak ako „dies Domini“, deň Pána.
Liturgický rok
Prežívanie liturgického roka spoločne s Cirkvou je snáď najlepším spôsobom, ako našim deťom sprostredkovať šírku a bohatstvo viery. Dvetisícročná pastoračná múdrosť Cirkvi nám znovu a znovu predkladá dôležité momenty nášho vykúpenia a každým rokom nám tak dáva možnosť o krôčik sa priblížiť k nebu, k plnému chápaniu tohto veľkého Príbehu.
Domáci oltár je miestom, kde môžeme premeny liturgického roka prežívať skutočne prirodzene a takmer bez námahy. Stačí jeho zariadenie obmieňať podľa aktuálnych liturgických období a podľa toho, čo ich význam našej rodine práve teraz najlepšie dokáže sprostredkovať.
Nasledujúce kapitoly ponúkajú niekoľko návrhov, ako takýto „domáci život Cirkvi“ možno realizovať. Nech sa stanú inšpiráciou pre našu vlastnú tvorivosť, ktorá bude pre náš liturgický rok tým najlepším sprievodcom.
Advent
Liturgický rok na rozdiel od kalendárneho začína adventom, približne 4 týždne pred Štedrým dňom. Hoci hypermarkety a televízne reklamy navodzujú pocit, že Vianoce začínajú už niekedy v novembri, obdobie adventu je pre veriacich dôležitým a špeciálnym časom túžobného očakávania Vtelenia Božieho Syna. Ako si toto obdobie prázdna, no plného nádeje, znázorniť v praxi?
Neoddeliteľnou súčasťou prežívania adventu v rodine je adventný veniec, kruh ozdobený štyrmi sviečkami, umiestnený na stole alebo zavesený nad ním. Adventný veniec údajne vznikol v 19. storočí v Nemecku, keď Johann Henrich Wicher zhotovil veniec s 19 tenkými a 4 hrubými sviecami, ako reakciu na nekonečné otázky detí zo sirotinca, ktorý spravoval, na počet dní zostávajúcich do Vianoc. Hoci súčasní aranžéri nám ponúkajú vence všetkých možných tvarov a farieb (často už skôr vianočného charakteru), adventný veniec by mal byť okrúhly (nemá začiatok ani koniec, ako symbol večného Boha), vyzdobený skôr jednoducho, pomocou prírodných materiálov a „adventných“ farieb – fialovej či ružovej. Dôležitejší než samotná výzdoba je však jeho význam: adventný veniec spája rodinu pri modlitbe a pomáha jej prežívať radostnú túžbu po príchode Božieho Syna.
Symbolom ľudstva čakajúceho na svoj zmysel a naplnenie môžu byť jasličky pripravené pre Jezuliatko, no zatiaľ prázdne. Aby sa v nich Ježiškovi „lepšie ležalo“, môžeme ich s deťmi postupne plniť pripravenými steblami slamy či sena, vyjadrujúcimi malé sebazápory a skutky lásky voči ostatným členom rodiny.
Podobný zmysel má pripravený vianočný stromček, no zatiaľ bez ozdôb. Jeho prázdnota tak vyjadruje aj kajúci rozmer adventu.
Vianoce, Zjavenie Pána
Obdobie Vianoc začína Štedrým dňom a pokračuje pripomienkou ďalších udalostí z Ježišovho detstva a mladosti: jeho obetovania v chráme, zjavenia svetu prostredníctvom troch mudrcov z východu, a napokon krstu a prvého zázraku v Káne Galilejskej (posledné 3 sviatky sa slávia spoločne ako epifánia, teda Zjavenie Pána, 6. 1.).
Vianočné tajomstvo príťažlivým spôsobom približujú vianočné koledy. Spievajme ich spolu s deťmi! Bola by škoda, keby sme o tento vzácny poklad tradície prišli.
Jednotlivé udalosti vianočného obdobia môžeme znázorniť „oživením“ tradičného betlehemu. K Ježiškovi, ktorý má pripravené miesto v adventných jasličkách, postupne prichádzajú najprv pastieri a napokon traja mudrci, ktorí sa spočiatku nachádzajú na inom mieste a medzi sviatkom Božieho narodenia a Zjavenia Pána musia „prekonať dlhú cestu“ až k jasličkám.
Pre sviatok Obetovania Pána (Hromnice, 2. februára) je typické posväcovanie sviec. To, že počas roka budú v našej domácej kaplnke horieť takto posvätené sviece, nás ešte viac spája s univerzálnou Cirkvou.
Pôst
Pôstne obdobie sa začína Popolcovou stredou a je 40-dňovou prípravou na slávenie pamiatky Kristovho umučenia a zmŕtvychvstania. Domáci oltár nám môže pomôcť znázorniť jeho jednoduchý a kajúci charakter. Pôstna kajúcnosť má však odlišný ráz než adventná: je prejavom skutočnej bolesti nad našou hriešnosťou a slabosťou a túžby po záchrane, ktorú nedokážeme dosiahnuť vlastnými silami.
Dôležitými spôsobmi prežívania tohto obdobia sú modlitba, pôst a almužna (Mt, 6).
Modlitba
Ako čas obnovy a nového začiatku je pôst vhodným časom začať v našej rodine s novou modlitbou alebo pobožnosťou (napr. modlitba ruženca a pod.). Typickou pôstnou modlitbou je pobožnosť krížovej cesty. Môžeme sa ju modliť aj doma, a to aj netradičným spôsobom (napr. http://www.katolickenoviny.sk/obrazky/15_12dt.jpg). Spoločná tvorba „zastavení“ a zamyslení je pre rodičov i deti príležitosťou tráviť čas spolu a Ježišovo utrpenie zasadiť do aktuálneho kontextu konkrétnej rodiny.
Pôst
Odriekanie je základom pôstneho obdobia, no jeho zmysel nie je jednoduché správne vysvetliť. Pôst nám však má pripomínať, že človek nežije len z chleba (Mt 4, 4), ale v jeho živote sú aj mnohé ďalšie dôležité potreby, ktoré často zakrýva nános príjemných každodenností. Vzdať sa niektorých z nich nám otvára oči a dáva priestor a čas na duchovný rast.
Je dôležité vedieť (a naučiť naše deti), že pôst nerovná sa hlad, ale naopak, zrieknutie sa vecí, ktoré nám spôsobujú pôžitok, alebo niekedy dokonca až závislosť (okrem sladkostí je dobrým príkladom televízia, niektorá obľúbená hra, obmedzenie používania sociálnych sietí či počítačových hier).
Almužna
Úzko súvisí s predchádzajúcim bodom. Rôznych príjemností sa totiž nevzdávame len tak, ale preto, aby sme ich následne „použili lepšie“, či už ide o čas, peniaze alebo hmotné veci. Ušetrené sladkosti môžeme napríklad odkladať do skleného pohára umiestneného na domácom oltári a na konci pôstu celý „poklad“ darovať známej rodine v núdzi či detskému domovu.
Veľký týždeň a Veľká noc (Turíce)
Posledný týždeň pôstneho obdobia a následné sviatky Veľkej noci sú priam nabité symbolmi, ktoré môžeme ľahko preniesť aj do našej domácej modlitebne. Posvätené bahniatka Kvetnej nedele, typické jedlá Zeleného štvrtka, odriekanie a pobožnosti Veľkého piatka, návšteva Božieho hrobu či radostná príprava na Veľkonočnú vigíliu a slávnostné ráno Veľkonočnej nedele, to všetko poskytuje našej tvorivosti množstvo príležitostí na realizáciu. Nestane sa tak, že by pondelková oblievačka zatienila to, vďaka čomu si veľkonočné sviatky vlastne pripomíname.
Nezabudnime ani na sviatok Turíc, ktorými sa po 50 dňoch veľkonočné obdobie končí. Je to jedinečná príležitosť pripomenúť si význam tretej Božskej osoby.
Sviatky svätých
Kto z nás by nerád oslavoval narodeniny či meniny našich priateľov? Bez vzťahov s nimi nemôžeme žiť – a spoločne strávený čas patrí medzi najkrajšie chvíle, aké si vieme predstaviť, o to viac, ak si spoločne s nimi pripomíname významné dni našich životov.
To isté platí o našich svätých patrónoch. Oni si našimi priateľmi „par exellence“ – a to aj v hlbokom zmysle slova priateľstvo; lebo nám cez zrkadlo svojho života pomáhajú žiť lepšie, priblížiť sa Kristovi.
Príležitostí pripomínať si ich sviatky máme dosť a dosť. Iste sa nedajú oslavovať všetci, ale pre každú krajinu či rodinu sú aspoň niektorí z nich obzvlášť dôležití: či už ide o patrónov jednotlivých členov rodiny alebo o svätcov, ktorí sú svojim príbehom konkrétnej rodine osobitne blízki.
Ako si ich čo najlepšie priblížiť? Užitočnou pomôckou môže byť obraz alebo ikona daného svätca, spolu s jeho životopisom či životopisným filmom. „Meniny“ patróna môžeme osláviť aj špeciálnym jedlom či koláčom; čímkoľvek, čo v našej rodine urobí tento deň slávnostným a výnimočným.
„Rátať naše dni…“
Môže sa stať, že napriek bohatstvu príležitostí (alebo práve kvôli nemu) budeme frustrovaní, že sme ich dostatočne nevyužili. Sú obdobia, v ktorých je naša pozornosť upriamená na iné veci, napríklad na narodenie bábätka či hľadanie novej práce. Našťastie, Cirkev o tom veľmi dobre vie. Preto nám tieto príležitosti každoročne ponúka opäť a opäť. Vďaka tomuto daru času vôbec nemusíme smútiť, že sme niečo nezvládli, ale vždy znovu sa tešiť na novú príležitosť podrásť v našej viere. Čím hlbšie do nej prenikneme, o to viac budeme môcť žasnúť nad jej šírkou i hĺbkou!
foto: pixabay.com
