Domáce násilie

Neverila som vlastným očiam – do nášho domova pre matky s deťmi v krízovej životnej situácii prišla moja priateľka. „Vidíš Hanka, takto sme dopadli.“ V tvári bola strhaná, ale aj teraz som si všimla jej nádherné oči, ktoré každý obdivoval. Stále bola krásna, ale veľmi smutná. „Vidíš Hanka,“ – zopakovala – „všetko sme mali, všetko, čo sme si len pomysleli. A čo z toho…?“ Potom smutne rozpovedala svoj príbeh z dlhoročného manželstva. Láska, deti, dom… podnikanie, viac peňazí, ešte viac peňazí… potom alkohol, posmešky, urážky a bitky…. a pomedzi to všetko – dovolenky v exotických krajinách.

V roku 1998 som stála pri zrode neziskovej organizácie Áno pre život, ktorej misiou je nielen ochrana ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, ale aj ochrana dôstojnosti človeka v každej jeho vývinovej fáze. Toto poslanie napĺňame prostredníctvom konkrétnej pomoci – krízovým ubytovaním a odborným poradenstvom. V krízovej životnej situácii pomohli už viac ako 700 matkám s deťmi, z toho cca polovica z nich boli obete domáceho násilia.

Pri domácom násilí je treba si uvedomiť, že sa vyskytuje v rodinách bez ohľadu na ich spoločenskú príslušnosť, rasu, vierovyznanie, vzdelanie. Je tiež jedno, či žijeme v ekonomicky vyspelých krajinách alebo v krajinách rozvojových, a tiež je treba vedieť, že násilie môže začať kedykoľvek. Ide o závažný čin, nakoľko pri páchaní domáceho násilia sú porušované základné ľudské práva, a to právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a právo na slobodu pohybu a pobytu.

Domáce násilie nesmieme podceňovať, ani preceňovať

Dnes sa už aj v našej spoločnosti viac hovorí o téme domáceho násilia ako to bolo v minulosti. Je táto téma vymyslená, prehnaná? Je módnym hitom, trendom alebo iba feministickou rétorikou? Čo je to vlastne domáce násilie? Nie je to hádka, či bežný konflikt?

V konflikte dvoch osôb disponuje každá zo zúčastnených strán približne rovnakou mocou, silou. Ide zväčša o konflikt záujmov a každá zo zúčastnených strán sa pokúša presadiť svoje záujmy. Predstavme si dvoch ľudí, ktorí stoja oproti sebe na jednej úrovni a viac-menej obidvaja majú rovnakú šancu (čas, priestor…) vyjadriť svoj názor. Toto je hádka, konflikt. Pri násilí si predstavme dvoch ľudí, z ktorých jeden akoby stál na stoličke a druhý na zemi. Z tohto obrazu si vieme jasnejšie zadefinovať násilnú osobu. Ak jedna z osôb disponuje absolútnou mocou či silou, už nejde o konflikt, ale o násilie. Podľa renomovanej českej organizácie Bíly kruh bezpečí sú kľúčovými znakmi domáceho násilia opakovanie (jednorazový incident nie je definovaný ako domáce násilie, ale, samozrejme, môže ísť o trestný čin a môže byť štartom domáceho násilia), ďalej eskalácia (domáce násilie sa stupňuje od útokov proti ľudskej dôstojnosti k fyzickým útokom až k závažným trestným činom ohrozujúcim zdravie a život), jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí na ohrozenú osobu a násilnú osobu (domácim násilím teda nie sú vzájomné napádania, hádky, bitky, spory, kde je rovnaké alebo striedavé postavenie zúčastnených strán) a neverejnosť (domáce násilie prebieha spravidla za zatvorenými dverami bytu či domu, mimo spoločenskej kontroly). Je dôležité pripomenúť, že rizikovými faktormi sú chorobná žiarlivosť, vyhrážky – opakovaný detailný opis, ničenie vecí, zabíjanie zvierat, vyhrážky zabitím detí…

Pod domácim násilím si ľudia predstavujú zväčša iba fyzické násilie

Existujú aj iné, skryté, a teda oveľa zákernejšie, formy domáceho násilia. Vyššie spomínaná Majka mi hovorila, ako ju opitý manžel zosmiešňoval pred kolegyňami, vulgárne urážal pred deťmi… „S ničím nebol spokojný, neustále si vymýšľal zámienky, aby ma mohol urážať.“ Psychické násilie zahŕňa aj obťažovanie a terorizovanie vo forme sústavných telefonátov, výhražných listov, špehovanie a prenasledovanie, ničenie majetku, rozbíjanie alebo poškodzovanie vecí, na ktorých obeti zvlášť záleží, citové vydieranie, vyhrážanie… Násilným správaním je aj izolovanie od styku s rodinou alebo priateľmi, uzamknutie do bytu, zväzovanie obete, zákaz zamestnania, zablokovanie telefónu, či neustála kontrola. Tu ide o tzv. sociálne násilie.

Z praxe viem, aké je pre ženy nesmierne bolestivé a zahanbujúce hovoriť o sexuálnom násilí. V drvivej väčšine v týchto prípadoch nikto z rodiny ani z priateľov o tomto násilí v manželstve nevie. Vskutku, ktorá žena by sa s touto skúsenosťou zdieľala? Pamätám si na ženu, ktorá mi niekoľkokrát telefonovala na našu bezplatnú Linku pomoci. S tichým hlasom mi hovorila o tom, že po niektorých sexuálnych stykoch s manželom musela byť ošetrená na gynekológii. Hovorila mi, že manžel často pozerá porno. Nikto o tomto jej trápení nevedel. Nikto.

Sexuálnym násilím je teda aj vymáhanie sexu proti vôli, nútenie na nechcené sexuálne praktiky, nútenie k sledovaniu pornografie, tiež znásilnenia (aj v manželstve). Táto téma je obrovská a otvárajú sa s ňou ďalšie témy. Hovoríme s našimi deťmi o sexualite? Smejeme sa na oplzlých sexistických vtipoch? Nevadia nám bilbordy okolo našich ciest so zobrazením žien, ktoré majú veľmi ďaleko od zachovania ich ľudskej dôstojnosti?

Najslabší a najzraniteľnejší členovia rodín

Keďže hovoríme o rodine, je potrebné spomenúť, že násilím sú najohrozenejšie deti a starí a zdravotne znevýhodnení ľudia.

Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) sa definuje ako týranie, zneužívanie a zanedbávanie dieťaťa. Ide o akékoľvek vedomé aj nevedomé konanie rodiča, pestúna alebo inej osoby, ktoré poškodzuje telesný, duševný alebo sociálny vývin dieťaťa, alebo spôsobuje jeho smrť. Je tiež dôležité pripomenúť, že deti v rodine, v ktorej je prítomné násilie, sú vždy obeťami. Aj vtedy, keď na nich samých násilie nie je páchané. Každý z nás je povinný upozorniť na porušovanie práv dieťaťa.

Je potrebné dotknúť sa aj témy násilia na starých a chorých ľuďoch, ktorá je v našej spoločnosti ešte stále tabu. Týraním je odopieranie stravy, spánku, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, tiež aj nútenie k žobrote alebo k vykonávaniu činnosti, ktorá vyžaduje neúmernú fyzickú alebo psychickú záťaž vzhľadom na vek a zdravotný stav obetí. Znie to možno neuveriteľne, ale i takéto javy sa odohrávajú v našich rodinách.

Téma násilia v rodinách je obrovská. Prevencia, informovanie a scitlivovanie verejnosti sú teda na mieste. Mám ešte jednu pripomienku. Medzi ľuďmi stále zaznievajú obavy, či otváranie témy domáceho násilia nepovedie k rozpadom rodín, k ich oslabeniu, či k zvýšeniu rozvodovosti rodín. Tieto obavy sú však zoči-voči utrpeniu obetiam cynické! Slovenská rodina predsa nie je a nemôže byť charakterizovaná násilím! Nemôžeme si zatvárať oči pred násilím v našich rodinách! Naopak, hľadajme príčiny a poskytujme (všetci) informácie a pomoc členom rodín v najvčasnejšom štádiu ich problémov.

Kde teda hľadať pomoc?

Ako som už spomenula vyššie, naša nezisková organizácia Áno pre život poskytuje odborné poradenstvo aj prostredníctvom LINKY POMOCI 0800 12 00 24, na ktorú je možné bezplatne a nonstop telefonovať z celého územia Slovenska.

Na Slovensku existujú aj ďalšie telefonické linky:

Telefonická poradňa pre deti a rodičov – Linka detskej dôvery 055/234 72 72

Linka detskej istoty – 116 111.

Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – bezplatná nonstop linka 0800 212 212.

Bezplatnú telefonickú linku a email pre týrané ženy a deti v tomto roku zriadila aj Generálna prokurátora Slovenskej republiky. Týrané ženy a deti alebo ľudia, ktorí majú vedomosti o páchanom násilí na nich, môžu svoje poznatky oznámiť na bezplatnej telefonickej linke 0800 300 700, tiež emailom na adrese tyranie@genpro.gov.sk.

Násilie nemôžeme tolerovať v žiadnej podobe. Každý z nás má právo na ochranu pred násilím. Nemôže byť šťastná rodina, ak v nej nie sú šťastní všetci jej členovia.

Mgr. Anna Verešová, riaditeľka Áno pre život n.o.