Na pódium vstúpila dáma v čierno-bielom. Jej rázne, no elegantné pohyby prezrádzajú, že s vystupovaním pred publikom jednoducho nemá problém. S podtónom humoru hneď na začiatku vysvetľuje, že názov jej príspevku v programe Adam v aute, Eva na nákupoch si ako vedkyňa radšej prepísala na Biologická, sociálna a intelektuálna komplementarita ľudských rodov a pohlaví. O tom, prečo sú ženy a muži rovní, no zásadne nie sú rovnakí, hovorí na piatom ročníku Bratislavských Hanusovych Dní profesorka Daniela Ostatníková.
Ženami a mužmi sa rodíme. „Biologickému imperatívu“ vo forme dvoch základných nariadení sa podľa odborníčky nevyhne žiadny zdravý ľudský jedinec: ide o pud sebazáchovy a pud zachovania ľudského rodu. Práve tento druhý „príkaz“ je na biologickej báze doslova zakódovaný v pohlavnom dopĺňaní sa muža a ženy. Tento kód je vyjadrený v chromozómoch typu X a Y – existujú len dve kombinácie týchto chromozómov. Ženy majú kombináciu XX a muži kombináciu XY. Pri pohlavnom styku žena poskytuje vždy len chromozóm X a muž dáva svojimi spermiami buď chromozóm X alebo Y. Splynutím pohlavných buniek vzniká zárodok s chromozómovým kódom XX pre dcéru alebo XY pre syna. Zásadné je, že každá jedna bunka v ľudskom tele, či ide o bunku nechta, pečene alebo mozgu, má tento genetický kód, a teda presne vie, či je bunkou „ženskou“ alebo „mužskou“.
„Už v polovici gravidity je mozog dieťaťa intenzívne formovaný pohlavnými hormónmi v tom, aby sa počas svojho života správalo ako muž alebo žena,“ vysvetľuje na grafe hladín pohlavných hormónov testosterónu a estrogénu Ostatníková. Teda pohlavie človeka je biologicky vymedzená charakteristika „zakódovaná“ chromozómami, no pozornosť musíme venovať aj rodu – sociálne vymedzenej funkčnej charakteristike, na ktorú vplývajú vo všeobecnosti dva základné faktory: úroveň „mužského“ hormónu testosterónu, prípadne „ženského“ hormónu estrogénu, a sociálna formácia z vonkajšieho prostredia.
Rod však odborníčka považuje za kontinuum pohlavia človeka, tzn. prepojenú súvislosť a spojitosť: „Teda ako muži a ženy sa rodíme a zostávame nimi i tvoríme si vlastnú identitu len vtedy, keď sa budeme sýtiť vzormi, ktoré našu identitu v súvislosti s pohlavím rozvíjajú.“ Inými slovami, to, že sa rodíme ako muži a ženy, je fakt a to, že niektoré vlastnosti budeme mať viac ženské alebo mužské, závisí od kolísania hormónov počas života a formovania myslenia aj správania v súlade s biologickými predpokladmi. To sa podľa odborníčky najlepšie deje v zdravej a fungujúcej rodine, kde dieťa vidí a následne môže prevziať vzorce správania pre muža a ženu v medziľudských vzťahoch. Rodina naviac poskytuje dieťaťu pocit istoty, čo je bezpodmienečným faktorom pre rozvoj jeho kognitívnych, teda poznávacích, schopností. „Deti, ktorým matka neposkytne dostatok materinskej lásky a starostlivosti v primeranom časovom období, nemôžu dosahovať svoj potenciál,“ zdôrazňuje lekárka.
Za všetko môže anti-romantický hormón
Biologicky podmienené rozdiely majú za následok kognitívne a behaviorálne rozdiely – rozličnosti v poznávaní a správaní. Medzi približne dvadsiatym a päťdesiatym rokom života má muž asi desaťkrát vyššiu hladinu testosterónu ako žena. Pohlavné hormóny sa tvoria ako v pohlavných žľazách, tak aj v mozgu. „Tento mužský pohlavný hormón môžeme charakterizovať slovami asertívny, dobrodružný, dominantný, súťaživý, systematizovaný, s racionálnu kalkuláciou, antidepresívny a ´anti-romantický ´,“ podotýka Ostatníková a sála sa zavlní pobaveným smiechom. Následne si môžeme dovoliť zovšeobecnenie mužov pod vplyvom tohto hormónu a opísať maskulínneho muža pod vplyvom tohto hormónu ako analyticky mysliaceho; zameraného viac na podstatu a riešenie problému ako na jeho opis; lepšie zvláda akútny stres ako dlhodobý, ťažko prejavuje emócie, do pocitov vkladá viac logiky a má lepšie navigačné zručnosti.
Naopak, žena má približne o polovicu vyššiu hladinu estrogénu ako muž. Ženský pohlavný hormón môžeme charakterizovať slovami ako spolupracujúci, opatrný, submisívny, emotívny, s materskou intuíciou a so zmyslom pre sociálnu interakciu. Preto môžeme charakterizovať ženy pod vplyvom tohto pohlavného hormónu ako emotívne a zároveň lepšie kontrolujúce svoje emócie; sú súcitnejšie; odolnejšie voči dlhodobému stresu; zamerané na komunikáciu problémov a s lepšou vizuálnou pamäťou. „Všetkým chcem zdôrazniť funkčnú komplementaritu medzi ženami a mužmi. Neobviňujme sa z toho, čo nevieme, ale využívajme to, na čo máme vlohy! (…) Ženy dokážu byť vynikajúce lekárky, právničky, či jadrové fyzičky, ale sú bezkonkurenčne najlepšie matky a absolútne ´majsterky´ v komplexnej starostlivosti o novorodencov vďaka ich genetickej a hormonálnej predispozícií.“
Nie je mozog ako mozog
Mozog muža je väčší a mozog ženy je prepojenejší. Čo sa týka hmoty šedej kôry mozgu, muž má jeho väčšiu časť zameranú na priestorovú orientáciu. Spolu s vysokou hladinou testosterónu je to dôvod, prečo sú presnejší a rýchlejší v testoch na mentálnu rotáciu objektov. Na druhej strane majú ženy väčší hypokampus, čo je oblasť mozgu majúca na starosti neverbálnu pamäť. Takisto majú aktívnejšie limbické štruktúry venujúce sa spracovávaniu emócií, čo poskytuje vysvetlenie pre lepšie zvládanie dlhodobého stresu z uhla pohľadu biológie.
Aj komunikácia medzi jednotlivými hemisférami mozgu je preukázateľne odlišná. Odborníčka to ilustruje na dvoch obrázkoch, na ktorých sú dva mozgy rozlične poprepájané farebnými úsečkami, ktorá znázorňujú smer prebiehajúcej komunikácie. „Muži sú viac lateralizovaní,“ poukazuje Ostatníková, čo znamená, že na riešenie jednotlivých úloh používa ich mozog prednostne jednu alebo druhú hemisféru, teda intenzita komunikácie medzi centrami mozgu prebieha viac v rámci jednej polovice mozgu v smere spredu-dozadu a naopak. Výsledkom je lepšie prepojenie zmyslového vnímania a koordinácie činnosti. Na druhej strane má mozog ženy viac medzihemisférových prepojení, teda ľavá a pravá hemisféra spolupracuje intenzívnejšie pri riešení a spracovávaní podnetov. To má za následok lepšie prepojenie pocitov a zmyslov s verbálnym prejavom.
Z výraznej gestikulácie a oduševneného prejavu lekárky Ostatníkovej môže publikum čítať úprimný záujem a zápal „pre vec“. „Na záver chcem už chcem len dodať, že sme tu ako muži a ženy, aby sme sa navzájom dopĺňali a vytvárali pekný svet pre naše deti,“ uzatvára svoju prednášku odborníčka a povzbudzuje prítomných k otázkam a komentárom. V prítomných ostáva rezonovať jej silné presvedčenie, že muž a žena má svoje výsadné a odlišné poslanie, napĺňaním ktorého nemôžu proti sebe bojovať, ak sa chcú spoločne priblížiť šťastiu…
PROFIL
Daniela Ostatníková je profesorkou fyziológie a prorektorka pre medzinárodné vzťahy Univerzity Komenského. Je tiež lekárkou a vedkyňou – vo svojom výskume sa venuje najmä neurofyziológii a vplyvu pohlavných hormónov na kognitívne funkcie. Dnes vedie Fyziologický ústav LF UK a Akademické centrum výskumu autizmu, na ktorý sa špecializuje v posledných rokoch. V minulosti získala prestížne Fulbrightovo a Templetovove štipendiá.
Fotografie: Pavol Kmec
