Dvojnásobný minister, poslanec s jedným z najvyšších počtov preferenčných hlasov, muž so skvelým právnickým vzdelaním z amerického Harvardu, skrátka s úspechom v kariére. No keď sa ho spýtate, čo má pre neho najväčší význam, odpovie bez rozmýšľania – každý obyčajný deň s mojou rodinou. Poslanec Národnej rady SR Daniel Lipšic.
Začnime vašou rodinou, ktorú ste si založili so známou novinárkou Beatou Oravcovou, dnes už Lipšicovou. Ako vnímate lásku jedného voči druhému dnes, keď už vás niekoľko rokov spája manželský sľub?
Ako veľmi silnú, ktorá je naozaj pevná v dobrom, aj v zlom. Predovšetkým chcem vyzdvihnúť, že moja manželka sa vzdala kariéry vynikajúcej novinárky – aby sme mohli byť spolu a mať spoločnú rodinu. To jej do konca života nezabudnem. A prešli sme aj ťažkým obdobím, najmä keď som pôsobil na ministerstve vnútra a ona musela žiť s obavou o mňa a o našu rodinu.
Keď životné okolnosti preverujú pevnosť pred oltárom sľubovaného, je veľkou pomocou viera. Aké miesto mala v rodinách, v ktorých ste vyrástli?
Ja som síce vyrastal vo veriacej rodine, no do kostola sme chodili iba na veľké sviatky. Manželka mala to šťastie vyrastať vo viac nábožensky praktizujúcej rodine.
Čo naopak vy odovzdávate svojim dvom synom?
Snažíme sa našich synov vychovávať vo viere. Čo je však najpodstatnejšie, chcem, aby sme našim deťom boli predovšetkým príkladom. Priznávam sa, že čo sa týka mňa, niekedy sa mi to darí viac, inokedy, žiaľ, menej. Ale snahu máme obaja sústavnú.
Vaši chlapci sú zatiaľ malí, ale o pár rokov budú vieru vnímať nielen cez vás, ale aj z vlastného poznania. Ako vnímate dnes vplyv katolíckej Cirkvi na mládež?
Myslím, že plní nezastupiteľnú úlohu. Takže potenciál určite má, ale stále je čo zlepšovať, a to v každej službe, nielen duchovnej, ale aj svetskej. Skvelé je, že na Slovensku je stále veľa mladých veriacich. Keď chodím občas na diskusie medzi nich do Univerzitných pastoračných centier, tak ma vždy napĺňa pokojom, že práve títo mladí ľudia tu budú žiť a vychovávať svoje rodiny.
Takže sa nebojíte, že by ich médiá medializujúce niekedy neobjektívne problémy vo vnútri Cirkvi mohli negatívne zasiahnuť a zničiť ich vieru?
Vieru si človek musí aj chrániť a aj sa o ňu starať v každej dobe, ale aj veku. Myslím, že sa to netýka len mladých. Ide o vnútornú koexistenciu s Bohom. Ak to mladí ľudia pochopia, medializované problémy ich od viery nemôžu odradiť. Dôležité však je, aby sa aj Cirkev postavila k nim čelom, a nie chrbtom. V tomto smere však Sv. Otec František vykročil správnym smerom. Rovnako dôležité však je nezabúdať ani na to, že Cirkev nie je len Vatikán, ale každý z nás, preto v tomto smere musíme začať aj od seba.
Myslíte, že si to mladí uvedomujú, že sú schopní takto dospelo myslieť? Ako sa na nich pozeráte z pohľadu síce stále mladého, no predsa len o niečo skúsenejšieho človeka?
Mládež má dnes oveľa väčšie možnosti ako to bolo v minulosti a s tým sú spojené aj oveľa väčšie nástrahy pre život. No asi neexistuje definícia veku, kedy je mládež na ne, čiže na dospelý život, pripravená, ale každý mladý človek, ak chce, tak možnosť pripraviť sa má – vzdelaním, aktivitami, cestovaním, angažovanosťou alebo pomocou iným. Myslím, že to všetko formuje mladých, aby boli obozretnejšími v nástrahách sveta a pripravenými na dospelý život.
Ale predsa len nemajú to ťažšie ako predchádzajúca generácia?
Asi sa to nedá takto povedať, pretože svet sa zmenil. Nástrahy, ktoré sme mali my sú iné, ako majú deti dnes. Niekedy mám pocit, že v minulosti sme viac aktívne prežívali detstvo a trávili viac času s rodičmi, starými rodičmi alebo príbuznými. Dnes je všetko oveľa rýchlejšie a aj preto deti musia oveľa aktívnejšie fungovať v mnohých situáciách. Venujú sa viac veciam a aktivitám, ktoré počas nášho detstva vôbec neboli na programe dňa ako je televízia, internet, sociálne siete.
V tomto smere asi veľa záleží do akej miery ich dokáže postaviť na rovné nohy rodina a aké zázemie v nej majú. Ako sa ho darí vytvárať vám popri verejnom angažovaní? Darí sa Vám zladiť pracovné povinnosti s rodinným životom ?
Pri tejto otázke by asi mohla viac povedať moja manželka, ale snažím sa najviac ako to ide zladiť rodinu aj prácu, hoci je to niekedy veľmi ťažké.
Už keď sme sa zoznámili, som sa začal verejne angažovať, čiže vnímala to, ako súčasť mojej práce. Čas s rodinou je však pre mňa veľmi vzácny, preto sa snažím byť s nimi najviac ako to len ide.
Ako si ho zvyknete užiť najlepšie?
Jednoducho tým, že sme spolu.
To sú určite vzácne chvíle, ale aj tie občas dokáže narušiť nejaká tá nezhoda? Naučili ste sa ich riešiť lepšie s postupujúcim časom manželstva?
Určite sa spôsob riešenia nezhôd a problémov za roky nášho manželstva trochu zmenil – stali sme sa totiž obidvaja viac vnímaví k názorom toho druhého.
To isto vnímajú aj deti, ktoré aj vieru preberajú cez to, čo spolu zažívate a ako ju v dennodennom živote vyznávate, cez konkrétne rodinné modlitby a rituály. Máte také aj vy?
Asi ako každý v rodine, máme svoje aj my. Klasické večerné modlitby – anjelíčku, môj strážničku, a potom, samozrejme, spoločná účasť na bohoslužbách.
Čo považujete, čo sa týka viery za najdôležitejšie im odovzdať?
Žiť aktívne vieru aj v skutkoch.
Ste nielen manžel a otec, ale aj politik, do akej miery rodinám vychádza v starostlivosti o budúcu generáciu v ústrety štát? Pomáha im dostatočne?
Určite nie. Štát by mal vytvoriť ekonomické podmienky, aby sa rodiny mohli mať lepšie, aby mali možnosť pracovať a aby mohli mať deti. Dnes tomu tak veľmi nie je. Preto aj hnutie NOVA pomáha a chce pomáhať pracujúcim rodinám. Spolu sme s kolegami pripravili Balíček pre šťastnejšie rodiny. Ide o legislatívne zmeny v zákonoch, ktoré by v praxi priniesli viac peňazí pre pracujúce rodiny: rodinné daňové priznanie, viac komfortu pre choré deti, vytvorenie detských skupín či dostupnejšie byty pre mladé rodiny.
Čo je podľa vás najdôležitejšie zmeniť?
Štát by tu mal byť pre ľudí. Ľudia dnes nemajú tento pocit a oprávnene. Navrhujeme, aby každý zdravý človek mal možnosť pracovať. Myslím si, že na Slovensku je dostatok práce, len štátne úrady fungujú úplne naopak. Ponuka práce a dopyt po práci sa spolu nekoordinujú. Nakoniec musí platiť bez práce nie sú koláče. Sociálny systém, ktorý funguje dnes, je sčasti prejavom sociálnej korupcie.
Napriek všetkým spomenutým problémom, aká je podľa Vás budúcnosť kresťanskej rodiny na Slovensku ?
Keďže budúcnosť rodín a jej zdravé fungovanie je nesmierne dôležité pre našu krajinu, verím, že kresťanské rodiny budú stále vychovávať svoje potomstvo podľa vety, ktorú sme všetci počuli, keď krstili naše deti: rodičom na radosť, Bohu na slávu a svetu na osoh. Iba tak prežije kresťanská rodina.
Úvodná fotografia: www.pixabay.com
