Veľkonočnú radostnú zvesť sme počuli už toľkokrát, že nám je zaťažko naplno sa ponoriť do tohto Tajomstva. Ale práve vďaka Veľkej noci získavajú tí, čo veria, silu Vzkrieseného Krista. Sila vzkriesenia môže vdýchnuť silu aj do mŕtveho manželstva. Uschopňuje nás milovať tak, ako miluje Boh, dáva milosť odpúšťať a pozerať očami Ježiša Krista.
Sila Vzkriesenia
Ježiš je celkom Boh a celkom človek. Zakúsil jednu z najkrutejších foriem popravy. Bol takmer na smrť zbičovaný, pribitý na drevo a po dlhom a bolestnom umieraní napokon odovzdal Ducha a vydýchol.
Mŕtvi ľudia sa nevracajú do života. a určite neprekonajú zábranu zapečateného hrobu stráženého vojakmi.
Žiadny človek ani okolnosť sa však nemohli postaviť proti Božej moci.
Písmo nám hovorí, že tá istá životodarná sila, moc Vzkriesenia je v nás, Duch Svätý, ktorého sme dostali my, čo veríme v Krista, je zdrojom našej sily – je Tým, kto nás približuje k Bohu a robí schopnými milovať tak, ako nás miloval Kristus.
Veľká noc nás uschopňuje milovať
Pre Turícami, keď Boh vylial svojho Ducha Svätého, bolo ľudstvo neschopné prekonať bariéru svojej hriešnej prirodzenosti, Hoci sme milovali, naša láska bola veľmi podmienečná, motivovaná sebectvom a túžbou po pohodlí. Takáto láska hovorí: Ak splníš moje podmienky, dám ti svoju lásku. Ale ak ma zraníš alebo sklameš, odídem.
Súdne siene sú plné mužov a žien, ktorí milujú práve takto, jedincami, ktorí sa vrhli do vzťahu, keď im tam bolo príjemne, ale začali cúvať hneď ako začalo byť ťažko.
No na Veľkú noc Ježiš vytvoril model úplne inej, oveľa hlbšej, vytrvalejšej lásky, lásky, ktorá zostáva a dáva sa až do smrti. K takejto láske Ježiš volá svojich nasledovníkov K láske, ktorá je vzájomným podriaďovaním sa (Ef 5,22-23) a posväcovaním a uprednostňovaním potrieb toho druhého pred tými našimi (Fil 2,3-8). Toto je najvyššie prikázanie, ktoré nie sme schopní zachovať svojimi vlastnými silami.
Ale Ježiš to nenecháva na nás.
Cez Jeho smrť a zmŕtvychvstanie sme dostali všetko, čo potrebujeme, aby sme žili Božím životom (2 Pt 1,3). Životom lásky.
Na Veľkú noc Kristus zničil moc hriechu
Písmo nám hovorí, že pred Kristom nás hriech držal vo svojom zajatí. Aj keď sme chceli robiť dobro, naše úsilie bolo márne a krátkotrvajúce. Naše vzťahy boli poznačené sebectvom, strachom: Ale cez svoju smrť Kristus zlomil moc hriechu a oslobodil nás, aby sme žili a milovali tak, ako sme boli stvorení. Rim 6,6 nám hovorí: Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu.
To znamená, že ak patríme Kristovi, nemusíme zostávať v starých schémach správania. Máme silu povzniesť sa nad ne. Ako veriaci máme v Kristovi tú istú silu, ktorá ho vzkriesila zmŕtvych. Preto odteraz otázka neznie, či môžeme milovať a žiť lepšie, ale – či budeme.
Veľká noc nás učí, čo je odpustenie
Veľmi skoro po sobáši sa naša manželstvo ocitlo v troskách. Nechuť odpúšťať takmer zničila naše manželstvo – ocitli sme sa uprostred zápasu , ktorý prerušoval studené ticho našej domácnosti.
Potom mi Boh dal obraz, ktorý radikálne zmenil moju perspektívu. Ako som stále znovu premieľala nedostatky svojho manžela, milo prosiac Boha, aby ho „premenil“, moju myseľ naplnil obraz. Videla som Ježiša, krátko predtým, ako bol zradený, ako kľačí pred jedným zo svojich učeníkov a umýva mu nohy.
Toto nebol „nejaký“ z jeho učeníkov, vedela som s istotou, že je to Judáš, komu Ježiš slúži. Judáš, človek, ktorý ho čoskoro zradí bozkom, a tým ho odsúdi na krutú smrť. V tejto chvíli ku mne hovoril Boh. Prosil ma, aby som odpustila manželovi všetko, čo som cítila, že urobil zle, bez ohľadu na to, či si to zaslúži alebo nie, lebo – Kristus si to zaslúži.
Inými slovami, musela som odpustiť pre lásku a poslušnosť Kristovi, ktorý jediný za mňa zomrel.
Veľká noc nám dáva schopnosť vnímať čisto
Krátko predtým, ako bol zatknutý, Ježiš predniesol intímnu rozlúčkovú reč v kruhu svojich učeníkov. Dal im návod, ako prežijú – len vďaka Jeho pomoci, ktorú im pošle z neba.
Povedal: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám, Keď príde On, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy.“ (Jn 16, 7.13) V Kor 2,16 nám sv. Pavol hovorí, že máme Kristovo zmýšľanie. Cez Ježiša a jeho Svätého Ducha máme priamy prístup k Jedinému, kto nám dá správny pohľad na druhých, a teda aj na nášho manželského partnera. Naše vnímanie bez Krista je často chybné a poznačené sebaláskou a hriechom. Ale keď sme blízko Kristovi a hľadáme Jeho múdrosť, očistí náš zrak a dá nám vidieť nášho partnera cez objektív milosti.
Vzťahy vo všeobecnosti sú zložitá záležitosť. O manželstve to platí desaťnásobne. Mnohokrát nás náš partner vidí ako tých najhorších a cíti plnú ťarchu nášho hriešneho správania. Ale práve vďaka Veľkej noci nemusíme žiť zotročení našimi hriešnymi návykmi. V Kristovi máme silu milovať naplno a obetavo, odpúšťať a vidieť nášho partnera, náš vzťah a konflikty cez šošovku milosti. Preto otázka neznie, či môžeme budovať silné, nezlomné manželstvo, ale – či budeme.
Foto: pixabay.com, spracované podľa http://www.crosswalk.com/family/marriage/relationships/what-christ-s-resurrection-means-for-your-marriage.html
