Blogujúcaluca: Ako byť spokojná

Už skoro 4 roky nie som slečna, ale pani. A singláči sa ma nepýtajú, aké to je.

Som na materskej. Už skoro tri roky. A mnohí bezdetní sa ma pýtajú, že aké to je.

No, aké to je?

Sem tam na figu a inak paráda.

Také, aké dopustím, aby to bolo. Platí v oboch mojich vyššie uvedených rolách.

Keď si zoberiem akékoľvek po sebe idúce roky svojho života, no asi boli aj nejaké viac cool ako tie posledné (práca v Burundi, potom v organizačnom tíme MS v hokeji, pár mesiacov na Haiti, na to stáž v americkom kongrese a popri tom všetkom Zanzibar, Uganda, Kuba, Mexiko, Belize s najlepším frajerom na svete. To niežeby chcem machrovať, len demonštrovať, že aj ako slečne mi bolo fakt že sveta žiť!), ale isto nie som za žiadne iné po sebe idúce roky taká vďačná, ako za tieto moje manželské a materské.

Ťažko mi porovnávať zážitky singláča vs. zázraky manželstva, dobrodružstvá singláča vs. rozprávky materstva.

Vždy, keď vidím tú našu malú rozprávkovú postavičku v pyžamku u nás v posteli, otvára sa mi Krajina nekrajina Petra Pana. A potom, keď ma ten krpec ani poobede nenechá v kľude si dopiť rannú(!) kávu chcela by som ju vypnúť alebo aspoň poslať na mesiac, alebo do Rokfortu.

Triezvo, racionálne si uvedomujem, že som fakt rada, že môžem s Lucou zažívať jej detstvo a svoje materstvo, ale niekedy je to fakt o držku. Hlavne ku koncu dňa a ku koncu týždňa, tj. vtedy, keď stretám najviac nematiek a mám odpovedať na „Aké to je?“ Prečo sa ma, kruci, nespýtajú o 10:30 doobeda, keď sa prechádzame na Železnej studničke alebo sa sánkujeme, alebo o 13:00, keď si po obedíku dáme šlofíka?

Časom som na sebe odpozorovala, že sú isté fičúriky, ktoré mi veľmi pomáhajú udržovať si celodenný blahobyt, len som lemra lemravá a dosť často na ne buď zabúdam alebo ich ignorujem, alebo odsúvam. Tu vám podsúvam môj recept na úplne spokojnú pani domu. A nie, ani náhodou to všetko nedodržujem. Častejšie sa mi to nedarí ako darí, ale aspoň si to pekne spíšem do zoznamu.

Spokojnejšia som keď:

• Sa osprchujem a umyjem si zuby a nepichajú ma nohy;
• Dám si podprsenku;
• Upravím si vlasy a namaľujem sa;
• Stretávam sa s kamoškami a spoluzdieľam svoj život;
• Idem s Lucou medzi ľudí;
• Mám uvarené;
• Nekliknem na FB viac ako 4-krát za deň;
• Prečítam si a zamyslím sa (bez toho to nefunguje) nad článkom v printovom, nematerskom časopise (za mňa Trend, Forbes, Týždeň);
• Môžem vypnúť materské senzory (tj. nemusím pozerať či necapne alebo ma nevolá, tj. je aspoň dve hodiny aspoň 2 km odo mňa);
• Viem, že je môjmu manželovi vďaka mne a so mnou dobre;
• Keď môj prvý a posledný sociálny kontakt je naozaj naživo;
• Mám rozčítanú dobrú knižku;
• Udržujem kontakt so starými kamošmi;
• Používam diár a plánujem si týždeň;
• Vstávam do uprataného bytu;
• Udržiavam si všeobecný prehľad (politika, ekonomika, Slovensko, svet, moja rodina a kamoši).

Musím ísť, Luca si práve sama zapla youtube…