Bez služby niet (mužskej) spirituality

Aká je spiritualita muža? Líši sa od duchovného života ženy? A aká by vôbec mužská spiritualita mala byť?

Viem, že som muž. Je preto aj moje duchovné prežívanie iné? Ak mám byť úprimný, podrobne som sa touto otázkou nezaoberal, hoci som príležitostne siahol po literatúre, ktorá áno. Takže v knižnici nechýbali Divoký v srdci od Johna Eldredga či Stať sa múdrym mužom od Richarda Rohra. A možno podobných diel, ktoré som prečítal, bolo aj viac.

Až ma nedávno oslovila redakcia ZaStolom.sk s nápadom pripraviť sériu interview na tému „mužská spiritualita“. Veľmi ma to zaujalo a v najbližšom období budete na webových stránkach, „kde má Boh miesto za rodinným stolom“, čítať rozhovory s viacerými mužmi o tom, ako prežívajú vlastnú duchovnosť.

Ako prvý zverejníme interview s organizátorom duchovných obnov pre mužov Jánom Balažiom. Bola to cenná skúsenosť začať s týmto respondentom. Lebo „nemôžeme svedčiť o Zmŕtvychvstalom, keď sme nikdy neumreli a nevstali s Ním“. Nemôžeme byť ani mužmi, pokiaľ sme sa nimi nikdy nestali. Čo to znamená byť „mužom“? Ako z chlapca „vyrobiť“ muža (správnym spôsobom)? Ako sa mužská a ženská spiritualita dopĺňajú? To sú otázky, na ktoré budeme hľadať odpovede. V dialógu.

Neviem, kam sa celý tento náš počin – séria rozhovorov o mužskej spiritualite – napokon uberie. Je to seriál s otvoreným koncom. Ak sa vôbec dá takáto hlboká a hĺbavá téma niekedy ukončiť. Som zvedavý, čo sa popri tvorbe týchto rozhovorov sám naučím.

Zatiaľ však viem, že je potrebné z mužskej spirituality vypustiť sebectvo a vedieť dávať. Lebo „bez služby niet spirituality“, ako to prezradí už čoskoro Ján Balažia.

Ale z mužskej spirituality treba vylúčiť aj čosi iné. „Biblického Adama.“ Aby som bol presný, jeho výhovorky: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“ O tom sa budeme zhovárať so šéfredaktorom portálu mužom.sk, Petrom Podlesným, ktorý vie, že našou úlohou je stať sa najlepšou verziou seba samého. A to dá zabrať: „Mužom sa človek nerodí, stáva sa ním. Je to cesta hľadania, risku, pádov, víťazstiev, okresávania.“

Plne súhlasím aj s vojenským kaplánom Slavkom Ganajom, naším ďalším respondentom, že tak, ako sa muž a žena dokážu zladiť iba v láske, rovnako iba v láske je možné duchovné dozrievanie. Ale Slavko múdro pripomína, že „človek nikdy nie je duchovne hotový“. A v momente uspokojenia, keď si myslí, že už všetko dosiahol – aj vrchol svojej duchovnosti – začína jeho duchovný úpadok.

Môj obľúbený autor Ladislav Lajčiak napísal v zbierke Milujem ťa láskou večnou, že ak by viera nebola ustavične skúšaná, nebolo by možné o nej ani hovoriť. Podľa Lajčiaka jej základnou vlastnosťou je viesť o ňu zápas: „Stále ju nachádzať, / stále sa v nej utvrdzovať, / nemôcť bez nej žiť.“ A neskôr rozjíma: „Povrchná, / či zdanlivá religiozita / duchovný život nerozvíja, / ale skôr pribrzďuje.“

Slovami básnika, nebrzdime náš duchovný život povrchnou a zdanlivou „mužskou“ spiritualitou. Veďme zápas o svoje srdce a o to, aby sme ako správni chlapi boli – v pokore a odvahe – tí najsprávnejší pre našich blížnych.

Matúš Demko

Ak vás táto téma zaujala, čítajte ju spolu s nami. Hneď zajtra prinesieme prvý rozhovor, s Jánom Balažiom.

V prípade, že máte otázky, ktoré vás na tému mužská spiritualita zaujímajú, neváhajte nás osloviť a pošlite Vaše otázky na e-mailovú adresu muzi@zastolom.sk.

Foto: pixabay.com