Ak sa chceme zaoberať touto otázkou musíme vedieť rozlišovať a poznať reálny stav ľudí s homosexuálnymi sklonmi. V našej spoločnosti sa najčastejšie stretávame s dvoma nesprávnymi pohľadmi dvoch odlišných skupín – konzervatívcov a liberálov.
Konzervatívci verzus liberáli
Tí prví pokladajú homosexuálnu aktivitu za morálne zlú, no na druhej strane však prechádzajú okolo týchto ľudí bezradne, nevedia im pomôcť, lebo nemajú o tom žiadne vedomosti.
Liberáli sa zasa skrývajú za toleranciu, no ich postoj v skutočnosti vedie ľudí s homosexuálnymi sklonmi do hlbokého osamotenia, lebo sa ním nerieši podstata ich ťažkostí, čím ich udržiavajú v omyle a klamstve. Práve preto je medzi nimi toľko samovrážd a nešťastia, zdravotných rizík a psychických problémov, čím prispievajú k tragédiám. A svojim homosexuálne aktívnym spôsobom života a jeho propagáciou ohrozujú správne ponímanie rodiny. Preto sú homosexuálne skutky nebezpečné a škodlivé nielen pre tých, ktorí ich praktizujú, ale aj pre ďalší vývoj rodiny a spoločnosti.
Nečinnosť prvej skupiny je preto rovnako falošná ako nadšenie tej druhej.
Obidve tieto, i keď odlišné skupiny, nechávajú ľudí s homosexuálnymi sklonmi a ich ťažkosťami osamotenými.
Cesta Cirkvi
Cesta Cirkvi je tretia, a to nová cesta pastorácie ľudí s homosexuálnym cítením. Vychádza na jednej strane z katolíckej náuky tak, ako je prezentovaná v dokumentoch, a na druhej strane z dnešných poznatkov psychológie.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi nám jasne hovorí o tom, že týchto ľudí treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Iba to, čo je pravdivé, môže byť aj pastoračné.Pritom platí, že cestou pastorácie, uzdravenia a spásy je jedine pravda.
Ako prijať ľudí s homosexuálnymi sklonmi, ktorí praktizujú homosexuálne skutky?
V každom prípade aj pre nás všetkých vo vzťahu k tým ľuďom, ktorí žijú homosexuálne aktívne, platia slová svätého Augustína: „Hriech treba nenávidieť, ale hriešnika máme milovať.“ Boh totiž ospravedlní hriešnika, nie však hriech.
Dôležité je preto modliť sa za týchto ľudí. Je potrebné vedieť, že Boh ani na nich nezanevrel ani nezabudol, ale hľadá si aj k nim cestu. A raz príde aj v ich živote k udalosti, kedy sa aj ich srdca dotkne Božia milosť. A len Boh vie, kedy bude tá najvhodnejšia chvíľa.
Títo ľudia sa totiž stále hľadajú. Hľadajú svoje bytostne naplnenie. Môžeme im v slobode odporučiť a ponúknuť možnosť prísť sa o svojom živote, ťažkostiach, skúsenostiach, hľadaniach a potrebách k nám porozprávať osobne (Linka Valentín pri Gréckokatolíckej cirkvi v Košiciach). Sám v tejto oblasti sprevádzam mnohých ľudí, samozrejme tých, ktorí chcú. Prichádzajú k nám ľudia nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Dá sa to riešiť u každého človeka, ale len individuálne. Zohľadňujú sa tu viaceré hľadiska.
Máme ich mať radi a okrem toho, že s nimi možno aj komunikujete, že im venujete čas, je taktiež dobré dať im vedieť, že nesúhlasíme s tým, ako žijú. Aby o tom vedeli. A tiež nech oni poznajú a vedia o tom, že viera v Boha je pre Vás dôležitá, nevyhnutná, ako aj kresťanské hodnoty, ktoré vyznávate a nech sám náš život aj v ich prítomnosti svedčí o tom, že čo milujeme a na čom nám záleží.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
