Každý muž má veľké túžby a je schopný za nimi ísť. Je dôležité rozpoznať túžbu, ako by asi chcel vyzerať a kam by sa chcel posunúť. Tejto túžbe – osobnému hlasu srdca – očistenej od nánosov prostredia a okolností, ktoré na neho vplývali a ktoré má pokušenie kopírovať, treba veriť. V tejto fáze sú dôležité a potrebné vzory starších a skúsenejších mužov.
Otázky bez odpovedí
Do oblasti maskulinity a budovania identity patria aj otázky, na ktoré muž nepozná odpoveď. Jeho mužnosť spočíva aj v tom, že kráča dopredu aj bez návodov a receptov. Prijať vedomie, že žiadny muž nemôže pred tajomstvom uniknúť a musí sa naučiť, čo znamená pohybovať sa v tme, je cestou, ako sa stať skutočným mužom. Súvisí s tým aj vedomie, že ak žije vzťahy, vie a ráta s tým, že sa dostane aj do neriešiteľných situácií a zmätku. Identita muža je úzko prepojená s jeho maskulinitou. Mnohí ju však hľadajú nesprávnym spôsobom. Sme svedkami rozšíreného kultu tela, s ktorým súvisí určité uznanie. Maskulinita sa nedá kúpiť, nedá sa naštudovať, dá sa jedine preniesť z muža na muža. Nehovorí sa o nej v spoločnosti, ani muži medzi sebou o nej nehovoria. Keď ju však niekto hľadá až príliš, napr. keď ju nadobúda ako kulturista, pričom sa nesústredí na nič iné, iba na svoje telo, tam asi treba hľadať stopy istej kompenzácie jej nedostatku. Ide o pocit nenaplnenia v tej oblasti, ktorá ho tak ženie, a možno aj o obavu z nepoznaného alebo možného rizika.
Ako?
Identita znamená vlastniť sám seba, byť na ceste, kráčať, byť otvorený novému a hľadať pravdu o sebe. Nesnažiť sa o dokonalosť, ale o rast. Žiť životom rytierskych parametrov: silu, peniaze, bohatstvo a moc buď sám ovládaš, tak aby slúžili tebe i tým, ktorí sú ti zverení, alebo oni ovládajú teba. Nič iné medzi tým neexistuje. Ako muž k tomu potrebuješ tri dôležité piliere: modlitbu, prácu a vzor. Modlitba Ti bude pripomínať, že nad tebou je niekto silnejší, kto má veci v rukách. Prácou pretváraš seba i okolitý svet, čo ťa rovnako formuje. A vzor je potrebný k už spomínanému preberaniu maskulinity.
Tvoja maskulinita nespočíva vo fyzickej sile, ale v sile vôle, myšlienok, konania a prispôsobenia sa. Jestvujú prípady, keď maskulinitu syna umenšoval práve otec alebo dominantná matka. V mladom mužovi sa tak mohla zakoreniť vnútorná zmätenosť, zášť a nepriateľstvo. Chýbajúci vzor a podpora majú za následok nerozvinutú mužskú energiu a silu. Spúšťačom takéhoto impulzívneho a infantilného konania je jednoducho ego, ktoré je dotknuté tým, že ho otec nenaučil rozvážnosti, samostatnému konaniu a nedal mu priestor na zmenu. Preto aj v dospelosti používa detské a pocitové jednanie.
Kedy?
Pravý muž je mužom vzťahov. Koná vo vzťahoch a neutieka sa do samoty. Je autoritou, ktorá dvíha a povzbudzuje druhého, neponižuje. Pravý muž je prítomný a žije prítomnosť. Dôvera u pravého muža je vecou vzťahu, nie informácií. Rastie povzbudzovaním. Niektorí muži pohŕdajú svojím otcom, pretože ho vidia zakalenou optikou matky, ktorá ho niekedy prezentuje ako stelesnenie nezodpovednosti a sexuálnej žiadostivosti. Takýto odmietavý postoj voči otcovi môže v synovi spôsobiť odmietanie vlastnej mužnosti. Životná sila otca sa potom nemôže prelievať na syna.
Kde?
Autentickou a priamočiarou pomocou v budovaní vlastnej identity neprestanú byť férové chlapské priateľstvá. Ak sa muži – autority dokážu k mladším a slabším priblížiť „zboku“ (pretože v kríze autority a súčasnej dobe inak už ani veľa nedosiahnu), môžu urobiť veľmi veľa. Nesmú sa vo vzťahu na nič hrať, ani sa vo vzťahoch nesmú báť byť férovými a autentickými. Znamená to neuhnúť a slúžiť pravde, aby sme mohli v druhých stretnúť Krista. Tieto kritériá položia základ pre priateľstvá na celý život.
Atribútom integrovanej mužskej identity je už spomenuté rytierstvo. Rytier je muž, ktorý sa nezriekne boja, ktorý bojuje, a to čestne a podľa určitých pravidiel. Je ochotný stáť a stojí na strane slabšieho. Takto sa zachoval aj sv. Jozef, keď sa rozhodol, že Máriu s dieťaťom neopustí. Dovolil Bohu, aby v jeho živote zvíťazil (Mt 2, 19 – 23).
Vzor mužnosti nájdeme aj v osobe Ježiša Krista. Ježiš Kristus sa nespája s ostatnými mužmi, aby sa týmto spôsobom cítil silný alebo aby sa vyvýšil nad ženy. Obklopil sa solidárnymi bratmi, apoštolmi, hoci neboli vždy spoľahliví a bojovali o svoje pozície. S apoštolmi nezaobchádza „v rukavičkách“, nikdy však nemenil strany. Nešiel za ženami, hoci možno boli milšie a ľahšie ovplyvniteľné. Nerobil nič, aby dokazoval svoju mužskosť, lebo bol v nej úplne „jasný“ (jeden z možných prekladov z nemeckého originálu „Er war daring ganz klar“). Nepostavil sa „svetiel rámp“, nenechal sa obdivovať, tento pokus od seba odstrkoval s poukazom na svojho Otca, úspech nerozmieňal pre seba samého. Okrem Krista nachádzame ďalšie a podobné vzory v Starom zákone, životopisoch blahoslavených a svätých.
V hľadaní vlastnej identity muža a raste platí aj schéma post traumatického rastu. Ťažký životný príbeh ešte nemusí znamenať ťažké následky. V prípade tohtoročných 200. narodenín sv. Jána Bosca (1815) to vidno veľmi jasne: chlapec, ktorý mal len dva roky, keď mu zomrel a chýbal jeho vlastný otec, a ktorého vychovávala len mama Margita a nevrlý starší nevlastný brat, bol 46 rokov po svojej smrti vyhlásený za svätého, s podtitulom sv. Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže.
Bibliografia:
SEDLÁČEK, Juraj: Otcovské rany. Štrnásť skutočných príbehov o tom ako a prečo bolia (O identite muža s ranami) Bratislava: Don Bosco, 2015, 357 s. ISBN 978-80-8074-302-4.
Články v rubrike otcovstvo sú realizované v spolupráci s OZ Zaostri na rodinu a jeho projektom Otcovia a synovia (OTCaSY). Iniciatíva OTCaSY pomáha vytvárať komunity dospelých mužov, ktorých cieľom je iniciovať svojich synov.
Zdroj profilovej foto: www.cestaplus.sk, 2014, Mária Jakušová
úvodná fotografia: pixabay.com
