Ako katolíci často počúvame o tom, že je dôležité byť otvorení životu a úžasnej hodnote rodičovstva, cez ktoré sa podieľame na Božej láske a stvoriteľskej moci, a budovaniu rodiny, tzv. „domácej cirkvi“. Oslavujeme narodenie detí v našich komunitách a pri pohľade na elegantných ženíchov a červenajúce sa nevesty nám možno ako prvá napadne otázka: „Kedy budeme oslavovať krst ich prvého dieťatka?“
Ale čo ak sa aj napriek silnej túžbe po založení rodiny nič nedeje? Mesiace sa menia v roky, až sa jedného dňa potvrdí diagnóza: ste neplodná.
Takáto informácia sa počúva a prijíma veľmi ťažko, obzvlášť, keď sa vaše okolie teší z daru nového života vo svojich rodinách. Mnoho katolíckych žien neustále dostáva signály zo svojho okolia, ktoré im naznačujú, že nemať dieťa je sebecké, že sú príliš orientované na svoju kariéru, alebo že sa jednoducho dostatočne nesnažili či nemodlili.
A hoci sa tieto stereotypy pomaly vytrácajú, ešte stále môžete ľahko uveriť tomu, že naozaj musíte byť matkou, inak budete nešťastná po celý zvyšok vášho života. Toto nemusí byť nevyhnutne pravdou, no ak tomu uveríte a budete touto myšlienkou posadnutá, stane sa pre vás samo- naplňujúcim proroctvom. Prvým krokom v prekonávaní negatívneho postoja je uvedomenie si, že prežívať sklamanie, depresiu a pocit izolácie je normálne ‒ ale aj to, že jestvuje cesta von.
Neplodnosť spôsobuje vysoké hladiny stresu
Psychologické štúdie ukazujú, že neplodné ženy prežívajú depresiu s rovnakou intenzitou ako smrteľne chorí jedinci.
Mať deti je normálnym, očakávaným stavom, ktorý je často kľúčovou súčasťou ľudskej identity a prostredia, v ktorom sa nachádza; neschopnosť počať a vynosiť dieťa znamená, že všetky súvisiace skúsenosti a rituály spojené s rodičovstvom vynecháte. Ak nikdy nebudete mamou, nebudete ani starou mamou. Nezažijete prvý zúbok, krok, či prvý úsmev svojho dieťaťa. Nikdy nebudete pripravovať vaše dieťa na prvé sväté prijímanie a nebudete ani na jeho svadbe.
Výsledný pocit straty a beznádeje môže byť traumatický. Sme pokúšaní k sebaľútosti, sťažovaniu sa, k pozeraniu na seba ako na obete. Môžeme sa stať príliš defenzívni a hľadať svoju identitu vo vlastnom chápaní nášho zranenia. Ak nemôžeme byť rodičmi, dokážeme si tento stav podvedome nahrádzať trvalým mučeníctvom.
„Prečo sa to stalo mne?“ pýtame sa samých seba. Avšak realistickejšia otázka je: „Prečo by sa nemalo?“ Život každého z nás má svoju mieru utrpenia. Bolesť z neplodnosti je izolujúca, ale ani plodné ženy to nemajú jednoduché ‒ ich deti niekedy trpia smrteľnými chorobami alebo umierajú v mladom veku. Materstvo nie je iba o šťastí a naplnení ‒ môže priniesť rôzne formy trápenia, ktoré spozná iba matka.
Neplodnosť je výzvou, tak ako aj rodičovstvo
Prijatie neplodnosti ‒ sama v sebe, ale aj pred ostatnými ‒ vyžaduje od ženy veľkú dávku pokory. Nikdy nebudete biologickou matkou. To je situácia, nad ktorou nemáte kontrolu a čím skôr ju prijmete, tým lepšie. Boh to v rámci svojho plánu lásky dovolil. Áno, jedna cesta je uzavretá, ale iné sú otvorené a uvidíme ich, keď prestaneme zúfalo búchať na zamknutú bránu. Keď sa prestaneme ľutovať a znovu vo svojom živote preberieme iniciatívu, bude to ľahšie. Prijatie nám dáva silu pokračovať v našich životoch s väčšou šľachetnosťou, keď uvidíme našu neplodnosť nie ako zatarasenú cestu, ale ako úžasnú príležitosť.
Začnite starostlivosťou o seba
Predtým, ako sa začneme starať o druhých, musíme sa postarať o seba. Musíme čeliť svojim vlastným ťažkým pocitom a naučiť sa s nimi zdravým spôsobom narábať.
Ak je pár neplodný, muž a žena zdieľajú svoju bolesť ‒ tu je veľmi dôležité neustále prebúdzať zmysel pre vzájomnú blízkosť a upevňovať spoločné puto. Dovoľte tejto ťažkej situácii, aby vás priviedla bližšie k sebe a neumožnite, aby vás rozdelila.
Profesionálna pomoc je často vhodným prostriedkom pri vysporiadavaní sa so zármutkom súvisiacim s neplodnosťou. Terapia, napríklad taká, ktorá sa sústredí na váš vzťah k svojmu telu, môže byť naozaj prospešná. Je ľahké začať odmietať svoje telo, ak máte pocit, že zlyhalo ‒ to však môže viesť k psychotomatickým ochoreniam, sebazanedbávaniu, prudkému priberaniu či extrémnej hladovke. Je veľmi dôležité dokázať sa opäť prijať ‒ a to aj so svojim telom.
Naučte sa uvoľňujúce cvičenia a rôzne dýchacie techniky, ktoré pomáhajú vysporiadavať sa s náročnými emóciami. Záujmové krúžky a semináre zlepšujúce kvalitu života môžu byť tiež veľkou pomocou. Potrebujeme si vychutnávať to, čo máme, namiesto toho, aby sme sa týrali tým, čo nám nebolo umožnené mať ‒ a to niekedy vyžaduje tvrdú prácu. Musíme po tom túžiť.
Máte prístup k psychickým a duchovným zásobám sily, o ktorých ste nikdy netušili, že ich máte. Čo sa na začiatku javí ako úplný koniec, môže byť prostriedkom, ktorý Boh používa, aby nás priviedol k nášmu povolaniu, k prežívaniu nášho „duchovného materstva“ ako daru, ktorý môže požehnávať životy iných.
Duchovné materstvo ako vzácne vyjadrenie materského citu
V apoštolskej konštitúcii Familiaris consortio o rodine v súčasnom svete Ján Pavol II. poukázal na to, že biologické materstvo nie je jediným spôsobom, ako byť matkou: „aj keď nie je možné plodenie, manželský život tým nestráca svoju hodnotu. Fyzická neplodnosť môže byť pre manželov v skutočnosti príležitosťou na inú dôležitú službu, ako adopciu, rôzne formy vzdelávania, pomoc iným rodinám, alebo chudobným či hendikepovaným deťom.“
Bezdetnosť nás nemá definovať ‒ sme oveľa viac ako naša plodnosť. Po diagnostike prejdeme náročným obdobím, ale z tohto tmavého tunela vyjdeme silnejší a otvorenejší budúcnosti, ako aj novým možnostiam. Nemali by sme sa sústrediť na svoje obmedzenia, ale na všetky kvality a talenty, ktoré nás robia tým, kým sme: darom od Boha pre nás a pre ľudí okolo nás.
Infertility for a Catholic woman is an invitation
Preklad: Lucia Hrabovcová
