V čase, keď som čakala svoje tretie dieťa, stretla som jednu známu. Chvíľku sme sa rozprávali o nás a o materstve, o bežnom kolobehu povinností. Opýtala som sa jej, čo robí, keď je naozaj unavená a keď nevládze. Povedala mi jednu vetu, ktorú si dodnes pamätám: „Čím menej vládzem a čím viac som vyčerpaná, tým viac sa modlím ‒ takže, modlím sa.“
No poviem vám, čakala som, že vytiahne nejakú radu, ako spať vtedy, keď dieťa spí alebo zavolať si všetky babičky a starých otcov, alebo naložiť manželovi na plecia ešte viac než má doteraz… Tieto jednoduché úprimné slová ma zasiahli. Dotkli sa ma tak, že som to začala skúšať aj ja. Najprv strelnou modlitbou, krátkou a v čase, kedy som to pociťovala. A potom postupne, odovzdala som svoje myšlienky, svoje zlyhania… pomohlo mi to. Samozrejme, že som nebola ako zázračným prútikom najdokonalejšia z dokonalých, ale vedomie, že som to najcennejšie a najdôležitejšie, čo mám, odovzdala, ma oslobodilo.
Na tomto príklade zo života chcem ukázať, že aj malá jednoduchá pravidelná modlitba dokáže veľmi veľa. Často si totiž myslíme, že sa musíme naučiť zvládať všetko vlastnými silami. Bojovať zo všetkých síl, dvíhať bremená unavenosti, preťaženosti, pýchy či nepripúšťať si vlastné obmedzenia a problémy. Práve modlitba nás však učí odhaľovať svoju obmedzenosť, svoje nedokonalosti, odhaľovať našu zraniteľnosť a prijať ‒ nájsť miesto Boha v našom živote. Modlitba dokáže odstrániť obavy.
Ešte väčšiu silu má modlitba manželov. Modliť sa spolu v sviatostnom manželstve je výnimočné. Niekedy sa táto modlitba môže zdať ťažká až nepríjemná, pretože odhaľujeme svoje bolesti, priamo pomenúvame to, čo nemáme prijaté, čo nás bolí a o čo prosíme, v čom sa cítime slabí. Ak však prekonáme tieto prirodzené ľudské pocity, modlitba bude mať na nás ako manželov veľký vplyv. Na začiatku manželstva prichádzajú žena aj muž so svojou vierou, so svojím prežívaním a intenzitou prežívania. Viera je najprv osobnou záležitosťou každého človeka, manželia sa však o ňu delia. To, že obaja majú svoju vieru, neznamená, že sa má „vymazať“ viera jedného alebo druhého. Viera nikoho sa nerozplynie, nezanikne, neprestane existovať vo viere toho druhého alebo v ich spoločnej. Spolu sa posúvať a dosiahnuť svätosť v našom životnom postavení.
Veľmi dôležité pri spoločnej modlitbe manželov je určenie si modlitbu za prioritu a správne načasovanie, kedy sa manželia budú modliť. Zo začiatku je množstvo vecí, problémov, tém, za ktoré sa chcú modliť, že možno ani nevedia, kedy a ako sa vlastne modliť. Ak si nechávajú modlitbu na záver dňa, v hodinu, kedy sú už naozaj unavení, môže sa zdať modlitba pridlhá, nudná a postupne sa môže stať, že stráca svoje miesto počas dňa. Jednoducho sa odsunie nabok ‒ každý z manželov sa buď pomodlí sám v krátkosti alebo vôbec.
Tak kedy sa teda začať modliť? Mnohé odporúčania sú na začiatku dňa, ale nie každý má na spoločnú modlitbu čas a organizačný priestor. Možno len krátka modlitba, krátke požehnanie manželov navzájom, krížik deťom a môže sa ísť za povinnosťami. Aj to je začiatok… Asi najjednoduchšie je vtedy, keď sa skončia nutné povinnosti či už v práci, alebo doma. Keď už sú deti uložené, možno pred večerou alebo po nej…
Keď si už manželia vyhradia čas na pravidelnú spoločnú modlitbu, ako by mala modlitba vyzerať? Aká forma modlitby je správna? Ako sa máme vlastne modliť? Máme si čítať zo Svätého Písma? Máme čítať chvály? Máme sa modliť ruženec? Alebo vlastnými slovami? Modlite sa tak, ako to cítite. Modlitba deviatnika bola pre nás veľká pomoc pri budovaní pravidelnosti v modlitbe. Môj najobľúbenejší deviatnik je Novéna odovzdanosti. Je to krátka modlitba na každý deň, ktorá sa modlí deväť dní za sebou. To bol pre nás začiatok pravidelnosti. Ak ale cítite, že vám vyhovuje čítanie zo Svätého Písma, začnite si čítať… Dôležitá je vytrvalosť. Modlitba môže byť aj krátka, ale keď je pravidelná, každý večer, je odrazom vernosti voči Bohu.
Spoločná modlitba manželov je aj cestou k zmiereniu a odpusteniu. Odpustenie aj prostredníctvom modlitby je cestou, ako spoločne rásť. Ak si manželia odpustia, je to obnovenie pokoja v srdci a prijatie limitov toho druhého. Aj keď je niekedy ťažké odpustiť a zabudnúť, nikto sa to nenaučil hneď. Vypýtať si odpustenie, každodenné prijatie, je dôležité nielen pre manželov a ich manželstvo, ale aj pre deti. Uvedomíme si svoju vlastnú hriešnosť, ale aj hriešnosť a limity nášho životného partnera, čo nás môže odbremeniť od prílišných očakávaní a ich možných nenaplnení. Spoločná modlitba je dar.
„V modlitbe vyslovenej a prežívanej manželmi je veľká moc. Ježiš nám sám povedal, že ak sa dvaja alebo viacerí spoja, aby sa modlili v jeho mene, on tam bude prítomný (Mt 18,20). Nik nedokáže pochopiť, prečo vychádza toľká moc z modlitby vyslovenej dvojicou, ktorá je spojená sviatosťou manželstva. Osobná modlitba každého partnera a aj spoločná modlitba oboch partnerov je veľmi dôležitá ako ochrana pred rozpadom manželstva.“ (Výstup na horu manželstva 2012, Elias Vella).
