Urobili sme si rodinný karneval. Taký normálny pre všetkých členov rodiny, s babkou a dedkom, s tetami, ujami, sesternicami a bratrancami našich detí… celá naša veľká rodina. Je nás spolu 21. Moja sestra so švagrinou kúpili malé darčeky deťom a bola aj tombola. Starká sa obliekla za Pipi, ja som bola Snehulienka, mali sme dinosaura, baletku, mušketiera Dartaňana, básnika, anjela, princezné… Deti sa vybláznili.
Zo začiatku sa mi táto aktivita zdala dosť povrchná. Hovorila som si: „To už fakt nemáme čo robiť, ale márnime čas takýmito zábavkami, prezliekaním sa za niekoho iného?“ Skôr však, ako napíšem múdrosť, že karneval je v skutočnosti nastavené zrkadlo našej spoločnosti, že sa v skutočnosti každý deň „prezliekame“ za niekoho iného, aby sme zapadli, aby sme vynikli, aby sme sa nestratili vo všednosti dní… že sa prezliekame a nasadzujeme si masky, aby sme zakryli to vnútorné, to, čo nás trápi… chcem povedať, čo som si uvedomila okrem tohto:
Niektoré rodiny nemajú rodinný karneval, pretože nemajú jeden druhého. Nie sú rodinní. Nemajú SA! A to je smutné. Keď sa nemáte s kým radovať aj smútiť, keď nemáte na seba čas, aby ste sa objali, vypili si spolu čaj, porozprávali, poplakali, napísali si siahodlhú sms alebo darovali si k narodeninám ponožky… Pretože objem výplaty je dôležitejší ako vzťahy. Veci sú dôležitejšie ako ľudia a práca stojí viac ako blízkosť.
Milujem na Bohu to, že je rodinným Bohom. Že vidí veľmi hlboko do nášho vnútra, aj tam, kde iní nevidia a že jeho túžbou je to, aby sa ľudia mali radi. „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali tak, ako som vás ja miloval. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Milujem na ňom to, že je Bohom vzťahov, a že si s nami rád urobí rodinný karneval, pretože chce, aby sme medzi sebou a s ním mali veľmi blízke vzťahy. Vzťahy lásky.
Niektoré rodiny nemajú karneval, pretože nemajú čas. Nemôžu sa iba tak zabávať, lebo momentálne riešia omnoho vážnejšie veci: operačný zákrok niekoľkomesačného dieťatka, návštevy onkologického pacienta, ktorý by mal byť živiteľom rodiny, závislosť, rozvod… Som nesmierne vďačná, že my momentálne takéto veci riešiť nemusíme a môžeme sa zabávať. – Radovať sa z Hospodina iba tak, že sme, ako sa On raduje z nás iba preto, že sme Jeho. Veď život nemôže byť len o povinnostiach, starostiach a práci!
A niektoré rodiny nemajú rodinný karneval pre „karneval“. Lebo to znamená otvoriť sa, byť skutoční, spontánni, takí akí sme. A to sa dá len na území bezpečia a slobody. A oni nemajú túto slobodu a pohodu, a necítia sa ani medzi svojimi bezpečne. Vlastne nemajú miesto, kde by sa skutočne cítili doma. Je to smutné! Keď si musíte nasadzovať masku vždy, keď vychádzate na ulicu, aby vás niekto nezranil. A v podstate vás nik nevidí, ani keď ste bez masky, doma.
Paradoxne, karneval znamená dať masku, za ktorou sa skrývam, najprv dole (čo vyžaduje veľmi veľa odvahy), a až potom si ju môžem nasadiť, aby sme si zo seba mohli urobiť srandu.
A preto som vďačná! Som vďačná za vzťahy a ľudí, ktorých mám okolo seba, že spolu môžeme karnevalovať!
Predtým ako nastanú tie vážne dni…
