Pred niekoľkými týždňami vystriedala na poste šéfredaktorky portálu zastolom.sk jeho zakladateľku Andreu Mikolášikovú. Manželka, mama, absolventka katolíckej teológie. Navyše sympatická, komunikatívna a pracovitá. Predstavujeme našu starú kolegynku a novú šéfredaktorku Dianu Hricovú (25).
Dianka, stala si sa novou šéfredaktorkou portálu zastolom.sk. Je to pekná, ale určite náročná úloha. Teda – viac pekná alebo náročná?
Byť šéfredaktorkou je určite náročná úloha – ako každá, ktorá má byť vykonávaná zodpovedne a dôsledne. Ťažké je pre mňa to, že komunikujeme väčšinou cez maily a musím sa učiť vyjadrovať tak, aby som bola zrozumiteľná, aby moje nápady, návrhy, rozhodnutia boli správne pochopené a prijaté. Tiež sa učím zmieriť sa s tým, že nie každým článkom vieme vyhovieť všetkým a že kritika aj pochvala zo strany čitateľa je úplne v poriadku (či už ide o moje články alebo články iných autorov). Veľmi ťažká úloha je aj odmietnuť od autora článok, ktorý je kvalitatívne veľmi slabý alebo sa nám jednoducho nehodí, našťastie sa to nestáva často. No a baviť sa o peniazoch, odmenách a s tým súvisiacich prípadných nedorozumeniach tiež nie je robota, z ktorej mám radosť. Šéfredaktorkou som len niekoľko týždňov, takže množstvo výziev súvisiacich s týmto povolaním je ešte len za rohom. Pre mňa je ale práca pre zastolom.sk určite viac pekná ako náročná. Keby to bolo naopak, nerobila by som to. Ako mama malého dieťaťa (čoskoro dvoch malých detí) robím počas dňa veľa vecí, ktoré ma nebavia, a na zastolom.sk pracujem práve preto, že je to moja záľuba.
Ako si sa dostala k práci pre tento portál?
Do tímu zastolom.sk som sa dostala zrejme Božím riadením. Andrejka Mikolášiková, zakladateľka a vtedajšia šéfredaktorka, hľadala do tímu ďalšieho človeka, modlila sa za tohto nového člena tímu a napadlo jej ozvať sa mne, poznala ma len tak trochu. Vedela, že som absolventka Kolégia Antona Neuwirtha a členka Spoločenstva Ladislava Hanusa a napísala som už pre zastolom 1 či 2 články. Keď ma oslovila s ponukou na spoluprácu, končila som bakalárske štúdium teológie, plánovala som v štúdiu ďalej pokračovať a o niekoľko týždňov som sa mala vydávať. Čiže asi predpokladala, že ako bezdetná mladá baba budem aj aktívna a výkonná. Pravdaže mi toto priame oslovenie zalichotilo, a tak som si povedala, že to vyskúšam.
Kam bude ďalej zastolom.sk smerovať? Môžeme sa tešiť na nejaké novinky?
Možno to čitatelia zaregistrovali ‒ máme niekoľko nových autorov a s nimi prichádzajú aj nové témy. Ale čisto tematicky, chceli by sme sa viac venovať téme prežívania liturgického roka v rodine, prednedávnom sme otvorili e-shop s pomôckami pre rodinnú liturgiu a výchovu detí vo viere. Tiež sa chceme vracať k témam súvisiacim so životom v manželstve, otvárať ťažké témy o problémoch, s ktorými sa manželia vo svojom spoločnom živote stretávajú… No a chceli by sme toho veľa-veľa, len je ťažké nájsť kvalitných a ochotných ľudí, ktorí by sa jednotlivým témam mohli systematicky venovať.
Ktoré sú tie najdôležitejšie témy, o ktorých treba kresťanským manželom hovoriť?
To je ťažká otázka. Nemáme to nejako špeciálne v redakcii naformulované. Našim cieľom je pomáhať manželom rásť vo vzájomnej harmónii a v jednote s Kristom. Podľa mňa nikdy nie je na škodu pripomínať kerygmu. A teda, že sme Bohom milovaní, vykúpení, predurčení k večnému šťastiu vo vzťahu s ním a s celým ľudstvom. A že akékoľvek ťažkosti v našom živote nie sú hodné porovnávania s tým šťastím, na ktoré sme povolaní a ku ktorému skrze Krista smerujeme. Že stojí za to namáhať sa, obetovať sa, trpieť a učiť sa odpúšťať a milovať. To si asi každý veriaci, slobodný, zasvätený či v manželskom zväzku musí pravidelne pripomínať… Portál zastolom.sk chce manželom ukazovať, že vo svojich problémoch nemusia byt sami. Budujeme zoznam kresťanských psychológov a poradcov a prostredníctvom článkov, ktoré publikujeme, chceme manželom pomáhať, inšpirovať ich a povzbudzovať.
Na zastolom.sk ste sa venovali aj okrajovým skupinám, ako sú rozvedení, bezdetní, homosexuálne cítiaci… Tieto články nebývajú trhákmi v čítanosti, no zrejme sú potrebné pre menšie skupiny čitateľov. Budete naďalej písať aj pre týchto ľudí?
Ak takéto typy článkov bude mať kto písať, tak určite áno. Nie sme ziskový web zameraný na čísla. Niekedy téma či konkrétny článok osloví len zopár ľudí, ale tak je to v poriadku.
Zastolom.sk je portál najmä pre kresťanské rodiny. Čo znamená rodina pre Teba?
Počas štúdia teológie na mňa veľmi často vyskakovalo posolstvo, že všetko je o vzťahoch. Rodina predstavuje tie najdôležitejšie, základné vzťahy, v dobrých rodinných vzťahoch spočíva ľudské šťastie, čo sa ale nedá oddeliť od toho najzákladnejšieho a všetko ovplyvňujúceho vzťahu s Bohom. Mňa niekedy prenikne taký nejaký typ hrôzy, keď si znova a znova uvedomím, aká som požehnaná na mojej rodine, v ktorej som vyrastala (aj manželova rodina je pre mňa veľkým darom) aj na mojej súčasnej najbližšej rodine, ktorú s manželom budujeme. Preniká mnou výzva, že som veľmi veľa dostala, a preto sa odo mňa bude aj veľa požadovať. Naozaj za všetko toto požehnanie fungujúcej a milujúcej rodiny každý deň ďakujem a nepovažujem ho za samozrejmosť.
Predstav nám krátko Tvoju rodinku.
S manželom som sa spoznala v Kolégiu Antona Neuwirtha, kde sme obaja popri našich vysokých školách študovali v akademickom roku 2011/2012, dali sme sa do kopy na jar v roku 2012, aby sa splnilo proroctvo nášho spolužiaka Michala: ,,Príde jar a v Kolégiu začnú problémy.“ Vtedy sa v rámci ročníka (18 ľudí) vytvorili 4 páry a dnes sme už všetci manželia s deťmi. Brali sme sa po dva a pol roku chodenia. Náš Michael Ján sa narodil v decembri 2015 so silnou modlitbovou podporou, narodil sa prirodzene, hoci mal pôrodnú váhu 4880 gramov. Zvládli sme to zdravotne obaja perfektne, Bohu vďaka. Teraz som v deviatom mesiaci tehotenstva, v decembri očakávame narodenie dievčatka, ktoré bude zrejme tiež valibučka, zas budeme mať čo nosiť. Sme harmonické manželstvo a spokojná rodinka.
Ako to vyzerá za Vašim stolom u Vás doma?
Snažím sa ho utierať a ideálne na ňom mať aj nejaké kvety. S čistým a vyžehleným obrusom som to nateraz vzdala, fungujeme bez neho. Plánujem si z nášho e-shopu zaobstarať krížik svätého Damiána a obrúsky v liturgických farbách, takže čoskoro nám na stôl pribudnú aj tieto veci. Najradšej som, keď sme za ním všetci a jeme naraz. Miško už vie, že jedlo sa začína modlitbou. S manželom by sme boli radi, keby sme sa nejako naučili jesť spolu za stolom, bez zbytočného odbiehania a zapínania videí popri kŕmení malých detí. Viem, že je to taká bežná pomôcka, aby rodičia dostali do dieťaťa aspoň nejaké jedlo. My sa tomu veľmi snažíme vyhýbať, ale ani malý Michael si to nejako nevynucuje.
Ktoré tri veci považujete s manželom za najdôležitejšie pre budovanie vášho partnerského vzťahu?
Rozprávali sme sa o tom a v našom prípade je to určite spoločne strávený čas, ktorého máme dostatok, lebo malý má veľmi dobrý večerný režim, väčšinou spinká už pred 20.00. To je luxus manželov s jedným dieťaťom. Máme radi spoločné cesty autom za starými rodičmi na stredné a východné Slovensko a ak príde na pár dní k nám mamina, vybehneme si bez Miška na večeru a do kina. Potom je pre nás dôležitý štýl komunikácie, obaja neznášame iróniu a sme citliví na to, čo jeden druhému hovoríme. Staráme sa o seba, počúvame, kto po čom túži a navzájom sa povzbudzujeme. Máme také svoje pomaly už rituály, napr. sobotné veľké nakupovanie či výlety do Ivanky pri Dunaji (plánujeme sa tam presťahovať) k jazeru alebo do takej kaviarne s obrovským detským kútikom, kde si vieme oddýchnuť všetci traja naraz. Tiež sme si povedali, že by sme chceli spolu pravidelne chodievať do Tatier. Je pre nás silné, že spolu v nedeľu chodievame na liturgiu do gréckokatolíckej farnosti, kde môžeme prijímať Eucharistiu všetci, aj Miško, ktorý tam bol pokrstený. To sú dôležité chvíle pre nás ako manželov aj ako rodinu. Chcela by som povedať, že je pre nás dôležitá spoločná (manželská) modlitba, ale museli sme si priznať, že v tom nevynikáme a treba na tom popracovať.
Ktoré tri veci by si označila za najdôležitejšie pri výchove detí?
Ja som ešte mladá maminka s minimálnymi skúsenosťami. Niekedy si pripadám ako dieťa, ktoré vychováva dieťa. Pred pár dňami sme tak s manželom sedeli večer na gauči a rozprávali sa o tom, že my vlastne vôbec nevieme, čo je zaručene správne. Vychovávame tak, ako vieme a ako vládzeme. Jediná istota je pre mňa modlitba a odovzdanie môjho materstva, resp. nášho rodičovstva, do rúk Boha a Panny Márie. Kopec svätých malo príšernú výchovu, kopec svätých malo krásny vzťah s rodičmi. Mám pocit, že na metódach a pedagogicko-psychologických prístupoch nezáleží natoľko ako na tom, aby sme deti odovzdali Bohu, modlili sa za ne, snažili sa o vlastné zdokonaľovanie sa v obetovaní sa, v láske, v odpúšťaní, v pokore… Tie naše deti to od nás nejako pochytia, minimálne tú snahu, v to dúfam. Pri výchove tiež veľmi záleží na tom, ako spolu fungujú rodičia dieťaťa. Keď majú pekný vzťah, keď sa navzájom milujú a starajú sa o seba, to je podľa mnohých múdrych ľudí aj základ dobrého rodičovstva a základ pre šťastie detí.
Foto: Andrej Horský, súkromný archív D. H.
