Zistila som, že keď sa zdieľam o neplodnosti alebo moja kamarátka sa zdieľa o tom, že je ešte slobodná, obe nakoniec zistíme, že pociťujeme rovnaké emócie napriek našim odlišným situáciám. Nemáte pocit, že my, neplodné a slobodné, nesieme veľmi podobné kríže?
- Odložená nádej
V Prísloviach (13,12) sa píše: „Očakávanie, ktoré sa preťahuje, núti srdce chorľavieť, splnená túžba je však stromom života.“
Kým je žena slobodná alebo neplodná, existujú obdobia, v ktorých to vyzerá tak, že táto „odložená nádej“, nádej, ktorá je neustále odkladaná, preťahovaná, je jedinou konštantou v ich životoch. Že definuje všetko. Že život je „pozastavený“, kým toto očakávanie niečoho viac je zdanlivo „odložené“ Bohom.
Toto príslovie hovorí, že keď sa očakávania preťahujú, srdce chorľavie. Je to emócia, ktorá môže zničiť vnútro ženy, kým ona očakáva naplnenie túžby. A túžba nájsť svoje povolanie alebo vydať sa a plodiť deti sú obzvlášť hlboké túžby.
Vidíte tú druhú polovicu verša? „Splnená túžba je však stromom života.“
Je lákavé pozerať sa na ostatné ženy, ktoré našli svoje povolania a majú deti a pocit, že jedia zo stromu života… zatiaľ čo my čakáme obďaleč, choré až k samému jadru našich bytostí s ničím iným ako s nádejou na to, čo ony majú. Sociálne siete vedia byť pre nás zdrojom bolesti, keď ich požehnané ženy neprimerane využívajú ako prostriedok na chválenie sa svojím „stromom života“.
- Strážené srdcia
Vráťme sa ku knihe Prísloví.
„Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života.“
Tento verš sa vzťahuje na všetky z nás, bez ohľadu na to, v akom životnom rozpoložení sa nachádzame. Avšak z určitého uhla pohľadu môže pôsobiť ako citát pre slobodné alebo neplodné ženy.
Vyzerá to tak, ako by sme neustále bojovali za uchránenie svojich sŕdc voči tomu, čo ešte nie je realitou.
Všetky tieto príjemné veci, o ktorých ženy hovoria alebo čítajú – svadobná nástenka na Pintereste, blogy mamičiek, oslavy na privítanie novorodenca, nápady na leto, škôlkarské témy, nápady na medové týždne, atď. sú pre nás zakázané, pretože si aktívne „strážime naše srdcia“. Ak by sme sa zapojili do týchto rozhovorov alebo aktivít, boli by pre nás nevyhnutne zdrojom nesmiernej bolesti.
- Pocit osamelosti
K tomuto pocitu nie je verš z knihy Prísloví… ale pripomína mi to istý refrén piesne od Celine Dion:
„Úplne sama … nechcem byť … úplne sama, nikdy viac.“
Hoci vieme, že v skutočnosti existuje niekoľko ďalších žien v situáciách veľmi podobných našim (slobodné alebo neplodné), vyskytnú sa na našej ceste chvíle, kedy sa cítime úplne a načisto osamelé.
Máme pocit, že nikam „nezapadáme“. Naši priatelia sa sobášia jeden po druhom… a potom po krátkom čase majú deti a vzťah sa skrátka zmení. Vzhľadom na to, že nepatríme k zosobášeným s kŕdľom detí, nie je ťažké cítiť sa ako outsideri.
- Nedôvera
Ešte som nepočula povedať ženu len tak z voleja, že MILUJE svoju neplodnosť alebo slobodný stav. Ak je v stave, že jedno alebo druhé miluje, muselo to často trvať roky, kým sa naplno oddala Božej milosti. A to je úžasné.
Ale dlho predtým, než vôbec dôjde k dosiahnutiu tohto stavu pokoja a prijatia, prebieha zvyčajne obdobie intenzívnej nedôvery v Božiu vôľu.
Do mysle sa nám vkrádajú takéto myšlienky:
„NEPOZNÁ Boh moje túžby? A nevie to, že keď ich zámerne odkladá, tak mi spôsobuje, že moje srdce je CHORÉ?!?!? Prečo všetko, čo chcem, sa zdá byť neustále v rozpore s tým, čo chce Boh… a medzitým sa zdá, že túžby iných ľudí sú dokonale v súlade s Božou vôľou. Môže byť Boh skutočne dobrý, keď dopúšťa toľko bolesti a utrpenia v mojom živote?“
Pridajte nedôveru.
„Človek pokúšaný diablom nechal vo svojom srdci vyhasnúť dôveru k svojmu Stvoriteľovi, zneužil svoju slobodu a neposlúchol Boží príkaz. V tom spočíval prvý hriech človeka. Odvtedy je každý hriech neposlušnosťou voči Bohu a nedostatkom dôvery v jeho dobrotu.“(KKC 397)
Ocitnúť sa na ceste slobodného stavu či neplodnosti býva nebezpečné. Môže z neho vzísť ďalšie oddelenie sa od Boha… veď prečo by sme nasledovali a milovali Boha, v ktorého nám chýba dôvera?
Boj s touto emóciou je jedným z najnáročnejších, ale prechod na „druhú stranu“ je obrovským míľnikom. Dosiahnutie stavu, keď sa odovzdáme do Božej vôle a rozhodneme sa dôverovať jej napriek našej schopnosti pochopiť ju, je súčasne zdrojom značného duchovného rastu v čase, keď budeme čeliť slobodnému stavu alebo neplodnosti.
- Kolobeh nádeje a zúfalstva
Ach, kolobeh nádeje a zúfalstva.
Pre slobodnú ženu sa tento kolobeh typicky prejavuje ako možná nádej na lásku. Nádej sa nenápadne začne vkrádať a rásť… ostáva už len zomrieť, ak veci vyšumia do prázdna a zas je to tu – bod mrazu, inými slovami zúfalstvo. Potom prejde krátky čas a príde nová nádej na scénu… znova naplno vytryskne očakávanie.
U neplodnej ženy sa tento kolobeh vyskytuje častejšie. V priebehu prvých dvoch týždňov menštruačného cyklu prichádza nádej. Mohol by to byť „ten“ cyklus!!! Posledné dva týždne sú týždne úzkosti, bojujúcej nádeje a zúfalstva… dúfania s očakávaním, že je to „ten“ cyklus. Potom, jedného dňa, keď príde menštruácia, je to ako smrť, inými slovami zúfalstvo. O pár dní neskôr sme znovu späť v kolobehu nádeje a dúfania.
- Čakať a čakať a ešte chvíľu čakať
Požehnaj ma trpezlivosťou… Nie príležitosťami byť trpezlivým, mal som ich už dostatok a nezdá sa mi, že fungujú. Skutočnou trpezlivosťou…
Toto pekne vystihuje, ako vyzerá čakanie, v prípade, že si slobodná, či neplodná.
Počas obdobia slobodného stavu či neplodnosti to vyzerá tak, že čakanie je všetko, čo robíš. Vždy čakáš na niekoho, s kým sa stretneš, pôjdeš na rande, s kým sa zasnúbiš atď. Alebo vždy čakáš na tehotenský test, na vyskúšanie novej liečby, na adopciu atď.
Máme pokušenie cítiť sa, že život nám uniká pomedzi prsty, kým my jednoducho bezradne čakáme, kým sa život vlastne začne. Desivou stránkou čakania je obava žiť vlastný život, pokým my ešte stále čakáme. Vyžaduje si to odvahu, otvorenosť a húževnatosť. Boh vie premeniť náš život na veľmi plodný aj za týchto okolností… aj keď často nie takou plodnosťou, akú sme si predstavovali alebo chceli.
Čakanie, čakanie a znova čakanie je to, čo my, slobodné a neplodné dámy, cítime, že vieme robiť najlepšie. Sledujeme ako priatelia vstupujú do povolaní (buď do manželstva alebo do zasväteného života) a skladajú sľuby alebo majú hneď deti… že život im rýchlo plynie a nemusia na nič vyčkávať. Ak vôbec, pravdepodobne sa modlia k Bohu, aby ich trochu spomalil, pretože život je ako víchor. V našich očiach? Je to rozprávkový víchor, za ktorý by sme dali hocičo, len aby nás „zmietol“.
——————————————————————————————————–
http://truegoodandbeautiful.net/posts/what-do-singleness-and-infertility-have-in-common
Preložila: Júlia Kavcová, foto: pexels.com
