MARTIN LIŽIČIAR: Chceme ukazovať na cieľ, a nerobiť kompromisy

Novinársky začínal ešte ako študent gymnázia v Šaštíne. Ostalo mu to doteraz. Po založení portálu cestaplus.sk spustil počas posledných Vianoc nový projekt – tlačený dvojtýždenník Slovo+. Nielen o novinách, ale aj o otvorenej náruči Cirkvi či otázke, čo vlastne je „kresťanské“ médium, sa zhovárame s Martinom Ližičiarom.

Asi je to dlhý príbeh, ale aká bola cesta k Slovu+? Je istým pokračovaním či tlačovou podobou Cesty+?

Pokračujeme v tom, v čom sme začali na webe. Cestaplus.sk existuje od decembra 2013 a má svoj štýl, priestor, čitateľov aj jazyk. Postupne dozrelo rozhodnutie, podporené z rôznych strán, ísť do fyzického sveta – tlačiť noviny. Každé dva týždne, aby ich čitatelia mohli nájsť vo svojich schránkach a chytiť do rúk, prípadne ovoňať.

Spomínal si mi, že za projektom Slovo+ stojí najmä tvoja manželka Lýdia. Ako sa podieľa na tomto projekte?

Je to taký paradox (úsmev). Žiadnym spôsobom sa na ich tvorbe nepodieľa, no bez nej by noviny neexistovali. Je to nenahraditeľný poklad, mať doma takéto žieňa, ktoré stojí za vami a podporuje váš projekt. Bez jej obetavosti, trpezlivosti a dôvery by nevzniklo nič, čo sa spája s mojím menom – ani noviny Slovo+. Keby som bol na jej mieste, neviem, či by som to dal s takýmto manželom (úsmev).

Ako zosúlaďujete pracovné a rodinné povinnosti? Je Slovo+ tak trochu vaším ďalším dieťaťom?

Bez dlhých rečí priznávam, že náročne. Ale zároveň dodávam, že sa to snažíme stále zlepšovať. Žijeme dynamický život a dynamickú prácu, ktorá vám v priebehu pár hodín zmení naplánovaný deň. Niekedy je to dobré a správne novinársky dravé, inokedy je to len výsledok chaosu a zlej prípravy. Prirovnanie k dieťaťu by som asi nepoužíval, nevidím tam veľa súvislostí.

V našom „ostatnom“ rozhovore si sa vyjadril, že Cirkev by mala mať jasný cieľ a otvorenú náruč. Ako plánuješ túto myšlienku pretaviť do Slova+?

Postupne (smiech). Tie slová znamenajú, že treba ukazovať na cieľ, a nerobiť kompromisy, no zároveň dvíhať padajúcich, mať otvorenú náruč a fúkať boľačky. Myslím, že ponúkame aj jasné slová evanjelia pre veriaceho človeka, ale aj konkrétne príbehy ľudí – ktorí nie sú supermani – a po ceste viery kráčajú k cieľu.

Nezdá sa ti, že Cirkvi na Slovensku otvorená náruč chýba? Aký je tvoj názor? Je Katolícka cirkev na Slovensku dostatočne otvorená?

Kto je Cirkev na Slovensku? Som to aj ja. Mám otvorenú náruč? Niekedy áno, inokedy skôr zovreté päste. Každý máme za sebou svoje príbehy a zranenia. Niektorí sme našli už od detstva istotu v náručí rodičov a priateľov, a nemáme problém svoju náruč naširoko otvárať pre druhých. Iní sme si prešli nepochopením, neprijatím a zradami, a preto – lebo sme ľudia – nevieme, či môžeme otvárať ruky dokorán a dávať druhým istotu.

Ak myslíš pod Katolíckou cirkvou biskupov, kňazov a celý ten manažment okolo – aj oni sú ľudia so svojimi príbehmi. Niektorí sú srdečnejší, iní sú viac opatrní, lebo sa im srdečnosť v minulosti neoplatila a môžu mať strach. Toto sú ľudské limity v „podniku“, ktorý je Boží, no zároveň ľudský.

Niekedy sa mi však zdá, že to všetko škatuľkujeme podľa toho, čo prinášajú médiá a realita je iná. Veľakrát sa necháme strhnúť mediálnym obrazom, ktorý nám vykreslí človeka – alebo aj Cirkev – inak, ako v skutočnosti sú. Môj prípad je napríklad otec arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorého médiá popravili a beznádejne odsúdili a je ľahké k nemu pristupovať v tomto duchu a s predsudkami. Bol som však veľmi milo a pozitívne prekvapený, keď sme sa stretli naživo, a z toho, ako rieši veci, ako komunikuje, aký má prístup k druhým.

U nás je nejedno kresťanské médium – s rozličnou periodicitou, či online alebo print, dokonca tu máme i vlastnú televíziu a rádio. Plnia si tieto kresťanské médiá úlohu v spoločnosti? Či, ešte presnejšie, aká by vôbec mala byť úloha kresťanských médií? V čom by mali byť iné?

O tom, či si plnia tieto médiá svoju úlohu, sa už viac ráz diskutovalo. Medzi odborníkmi. Teoretické poučky hovoria, že kresťanské médiá by mali byť buď evanjelizačné (oslovovať neveriacich alebo hľadajúcich) alebo pastoračné (prihovárať sa aktívnym veriacim).

Nemám teda presnú odpoveď, ale ponúkam našu prax: Naše kresťanské médiá, či už Slovo+ alebo cestaplus.sk, sa snažia prinášať pohľad na život kresťanskou optikou, lebo kresťanmi sme všade, či sme u doktora, na súde, v divadle alebo vo volebnej miestnosti. A snažíme sa teóriu pretaviť do konkrétnych príbehov. Toto je naša úloha a cieľ.

Slovo+ sa definuje ako poctivé čítanie pre kresťanov na novinovom papieri. Čo je „poctivé“ čítanie? Môže byť aj „nepoctivé“?

Poctivým myslíme prinášať poctivo evanjelium a všetko to, čo hlásal tesár z Nazareta. Bez kompromisov a radikálne. To však neznamená, že sme my autori alebo naši čitatelia, duchovní supermani a všetko máme zvládnuté. Sme na ceste pádov a vstávaní. Z tohto pohľadu je nepoctivé čítanie také, ktoré ohýba pravdu a zle interpretuje evanjelium.

Je správne, že sa noviny oddeľujú a selektujú len pre kresťanov?

Jedna pani nás číta v Čechách (noviny chodia po pár kusoch do celej Európy) a tá o sebe tvrdí, že je úplný ateista, v kostole nikdy nebola, ale noviny rada vezme do rúk. Takže máme dokázané, že naša kresťanská nálepka nie je strašiakom (úsmev).

Nemyslím si, že ide o akúsi selekciu. My sa snažíme prinášať všetko v optike viery, evanjelia a kresťanstva a toto označenie napovedá, o čom bude obsah. Ak si kúpiš časopis pre záhradkárov, neočakávaš, že sa dozvieš, ako sa starať o kone či ako zvládnuť plavbu jachtou po Stredozemnom mori.

Dnes sa často hovorí o zániku tradičných novín. Prečo prichádzate práve s týmto médiom – klasickými šušťavými novinami? (úsmev)

Noviny sú doplnením k webu a prichádzajú aj k tým, ktorí nečítajú články na webe. Vedia tak osloviť celé rodiny. Nie sú však kópiu internetového magazínu, zopár článkov sa tam síce objaví, ale gro sú autorské texty. Vždy mi však príde úsmevné konanie jedného nášho kolegu, ktorý si svoj článok vytlačí na papier a v pokoji si ho takto prečíta (smiech).

Analyzovali ste aj podmienky na trhu? Je záujem o nové tlačené kresťanské médium?

Keď odpovedám na tieto otázky, vychádza šieste číslo novín a je príliš skoro hodnotiť. Záujem je a denno-denne rastie. Tomu, či pôjdeme do novín, predchádzalo mnoho úvah, stretnutí a porád. Na konci roka budem vedieť odpovedať na obe otázky presnejšie a hodnovernejšie (úsmev).

Ste „kresťanskí“ alebo Slovo+ je najmä katolícke a pre katolíkov?

Sme pre všetkých, ktorí hľadajú nádej. Vychádzame z kresťanských hodnôt a medzi autormi máme rímskych katolíkov a gréckokatolíkov.

Akých čitateľov chcete osloviť?

Ľudí, ktorí chcú žiť poctivo evanjelium vo sviatky i všedné dni.

Staviate na predplatiteľskej základni alebo sa snažíte dostať aj do bežnej distribúcie či kostolov?

V začiatkoch vychádzame zo základne predplatiteľov, noviny sú tiež dostupné v kresťanských predajniach na Slovensku. Pripravujeme však ďalšie kroky, kedy bude ten dosah širší.

O akých témach nikdy písať nebudete? Otvoríte aj cirkevné kauzy alebo pálčivé problémy? Kde sú hranice toho, čo viete zverejniť?

Nie je problém o čomkoľvek napísať, ale snažíme sa byť rozumní a zvážiť, na čo máme sily, prehľad a schopnosti. Jednoduchšie je šokovať, pritiahnuť čitateľov a zvyšovať čísla čítanosti, náročnejšie je mať prehľad v téme, overovať si poctivo veci a nezavádzať. Toto je mantinel, ktorý nás drží pri zemi. Čo sa týka pálčivých tém a problémov – sme skôr praktickí pre každodenný život evanjelia – a v tomto duchu sme otvorili témy duchovného boja, desiatkov či častého násilia v kresťanských rodinách. Toto považujeme aktuálne za potrebné a v istom zmysle aj odvážne.

Fotografie: súkromný archív