Ján Pavol II. bol nadšeným pastierom mladých. Od samého začiatku, po študentských omšiach v kostole sv. Floriána v Krakove, na výletoch v poľských Beskydách, chodievali za kaplánom Wojtylom páry a oslovovali ho: ujo, ujko, ujec. Títo zaľúbení mu často zverovali svoje srdcia: „Ujo Karol, my sa milujeme!“ Zamyslel sa a odvetil: „Nehovorte, že sa milujete! Povedzte radšej, že máte účasť na Božej láske. Pretože, ak nemáte účasť na Božej láske, potom to, čo prežívate, nie je láska.“
Svedectvo pani Wandy
Keď vypukla II. svetová vojna, mala sotva 17 rokov. Stala sa náčelníčkou skautskej skupinky, ktorá viedla protifašistický odboj. Odsúdili ju na smrť a previezli do koncentračného tábora v Ravensbrűcku. Robili sa tam chirurgické pokusy na ľuďoch. Pani Wanda Półtawska (94) prežila hrôzy vojny, stala sa lekárkou a patrila medzi kľúčových spolupracovníkov Karola Wojtylu v Krakovskej arcidiecéze. Táto výnimočná psychiatrička, manželka a matka štyroch detí pozná život a učenie sv. Jána Pavla II. ako málokto na svete. Boli predsa dlhoročnými priateľmi. Dokazuje to aj kniha Listy priateľstva – súbor ich osobnej duchovnej korešpodencie. Mesiac pred mojou svadbou sme mali to šťastie a navštívili sme ju so snúbenicou a skupinkou priateľov v jej krakovskom byte. Spýtali sme sa jej, ako rozpoznával Ján Pavol II. v životoch mladých pravú lásku. A tu je odpoveď. Karol Wojtyla radil mladým, aby sa ľúbili KRÁSNOU láskou. Tá má tri rozpoznávacie znaky: 1. Darujúca sa, 2. Spravodlivá, 3. Náročná.
Jazyk a gramatika lásky
Ján Pavol II. predniesol 26. júla 1994 po modlitbe Anjel Pána zaujímavý príhovor. Hovoril o tom, že sexualita je jazykom lásky, že nemožno za lásku pokladať akýkoľvek príjemný pocit. Bol presvedčený, že láske sa treba učiť, „spoznávať jej gramatiku“ a že ak to nerobíme, vzťahy sa stávajú egoistickými a rozpadajú sa. Manželské páry, ktoré v Krakove sprevádzal, sa nerozpadli. Z mládežníckych stretiek, ktoré si vtedy dali názov Środowisko, vznikli príkladné rodiny svedčiace o tom, že námaha spojená s budovaním krásneho vzťahu je korunovaná úspechom.
- prívlastok krásnej lásky: DARUJÚCA SA
Chcem dávať, nie brať. Ak mám vzťah na to, aby som si z neho bral pôžitok, pocit bezpečia, uznanie v partii…, to je egoizmus. Zaľúbené páry, ktoré nemyslia len na seba, vyžarujú akúsi tajomnú podstatu ľudských vzťahov a má z nich radosť aj širšie okolie. Koniec koncov, takto odzrkadľujú krásu Božej lásky, ktorá sa nám darovala ako prvá a neustále kráča s darom v ústrety. Pani Wanda dodala tento príklad: „Keď chlapec hovorí dievčine, že ju má rád a bozkáva ju, to ešte nemusí byť láska. On sa pri nej cíti príjemne, a to môže byť mnohokrát aj všetko. Láska to bude vtedy, keď vyjde zo seba, bude chcieť dávať bez toho, že by za to očakával príjemnosť telesného dotyku.“
- prívlastok krásnej lásky: SPRAVODLIVÁ
Druhým znakom je spravodlivosť vo vzťahu. Odmieta sa tu akákoľvek krivda. „Ak chlapec zničí panenstvo dievčaťa, to je krivda. Nenazývaj to láskou,“ dodáva Półtawska. Spravodlivé je, ak vzťah smeruje k jednote, nie k manipulácii či podriadenosti. Mal by si druhú osobu veľmi dobre poznať. Vyjsť zo svojej zóny bezpečia a spoznávať aj to, čo ťa pri nej nebaví, čo ti je možno nepríjemné alebo v tebe vyvoláva neistotu. Len ak dobre poznáš druhú osobu, len potom môžeš správne rozlišovať, čo je alebo nie je pre ňu dobrom. Len potom môžeš voči nej spravodlivo konať.
- prívlastok krásnej lásky: NÁROČNÁ
Láska má byť láskou, nie jej odvarom. Láska, ktorej apoštol Pavol venoval hymnus v Prvom liste Korinťanom – tá láska, ktorá je „trpezlivá“, „dobrotivá“ a „všetko znáša“ (porov. 1Kor 13,4-7), je určite náročná. Ale práve v tom je jej krása: v skutočnosti, že je náročná, lebo len týmto tvorí pre človeka pravé dobro a rozširuje ho aj na iných. Ján Pavol II. vo svojom učení nikdy nezabúdal na ľudskú slabosť. Nebol naivný. Neexistuje síce človek bez chýb, ale existuje Božia milosť a vykúpenie. Kristus nikdy nespochybnil ľudské srdce. Preto má zmysel zápasiť o cnosť lásky. Aby sa láska stala krásnou, muž a žena musia podstúpiť určitú námahu. Slovo náročná v sebe obsahuje aj ďalší význam – nárok. Mal by si mať nároky na seba samého. Máš sa stať takým, aby ťa ten druhý mohol obdivovať. Môže ťa niekto milovať, ak ťa zároveň neobdivuje? Musíš sa tak správať, aby ťa mohla tvoja manželka obdivovať, aj tvoje deti, tvoj sused a hocijaký človek. Každé dieťa má právo na to, aby povedalo, že malo vynikajúceho otca a mamu. To je zhrnutá celá antropológia Karola Wojtylu. Učil to, že ľudská osoba je vo fáze rastu a musí stále smerovať k ideálu svätosti. Svätosť je plnosť človeka. Hovoril, že manželia sú zodpovední za svätosť svojho partnera, majú mu k svätosti pomáhať a určitým spôsobom si ju od neho nárokovať.
Zopakujme si prívlastky krásnej lásky
Keď slovo „krásna“ rozdelíme na tri časti, dostaneme začiatok jej troch prívlastkov:
- KRÁ… KRÁčajúca s darom v ústrety (darujúca sa)
- S… Spravodlivá
- NA… NÁročná
Dve hodiny s priateľkou veľkého pápeža
Po dvoch hodinách v byte, kde často chodieval vtedajší biskup Wojtyla na šálku kávy, som mal chuť sadnúť si a do noci čítať jeho spisy a divadelné hry. Pani Wanda nám pri odchode predstavila svojho manžela a my sme si uvedomili, že toto manželstvo bolo formované srdcom veľkého pápeža. Akoby ožili medzi nami stránky Teológie tela, Lásky a zodpovednosti, jeho encyklík… Nadýchli sme sa tej atmosféry a opäť viac uverili v KRÁSU ľudskej lásky.
Sv. Ján Pavol II. na našu tému:
„Láska nie je čosi, čo sa dá celkom naučiť, a predsa neexistuje nič dôležitejšie, ako učiť sa láske.“
Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Lusk.
Foto:pixabay.com
