Henry Cloud, John Townsend: Hranice a deti (recenzia)

0
353

Kniha s názvom Hranice a deti a podtitulom Kedy povedať deťom áno, kedy povedať nie ma zaujala na prvý pohľad. Už dlhší čas som mala v úmysle prečítať si nejakú knihu o výchove. Táto túžba pramenila najmä z toho, že náš dva a pol-ročný syn prichádza do obdobia vzdoru, ako to niektorí nazývajú, a ja si čoraz viac uvedomujem potrebu múdrosti vo výchovných postupoch.
Autormi knihy sú dvaja klinickí psychológovia, konzultanti a prednášatelia, Dr. Henry Cloud a Dr. John Townsend, ktorí v súvislosti s hranicami napísali už viacero kníh (HraniceHranice v manželstveHranice v chodení a iné). Ak ste aj tieto ostatné knihy o hraniciach nečítali (ako napríklad ja), nie je to problém, aj keď určite môžu poskytnúť dobrý základ pre čítanie tejto knihy. Po pár stranách sa však do problematiky hraníc dostanete.

 

Celá kniha je rozdelená do 3 častí a práve prvá z nich objasňuje, prečo sú hranice dôležité. Veľmi ma usvedčila myšlienka, že sa vo výchove treba pozerať na budúcnosť dieťaťa, a nielen na prežitie a zvládnutie aktuálneho problému. Keďže mám dve malé deti, stáva sa mi, že už od obeda netrpezlivo čakám, kedy bude večer a uložím deti do postele, aby som mohla mať aspoň chvíľku pre seba či pre manžela. Takto mi ale uniká väčší obraz, o ktorom píšu autori. „Budúcnosť sa odohráva už dnes,” ako hovorí nadpis prvej kapitoly. To, kto z našich detí vyrastie, ovplyvňujeme už teraz.

Ďalšou vecou, na ktorú kladú autori dôraz, a ktorú viackrát v knihe pripomínajú, je potreba toho, aby samotný rodič mal hranice a vedel prevziať zodpovednosť za svoj život. Je predsa ťažké, ak nie nemožné, naučiť dieťa niečo, čo sami nevieme. Táto kniha teda poskytuje aj priestor na sebareflexiu rodičom.

Druhá, najobsiahlejšia časť knihy, sa venuje desiatim princípom hraníc. Každá z kapitol v tejto časti rozoberá určitý zákon súvisiaci s osvojovaním si hraníc. Napriek tomu, že kniha je z podstatnej časti písaná dosť odborným a teoretickým jazykom (niektoré pasáže obsahujú viacero abstraktných pojmov zo psychológie), autori sa snažili teóriu podporiť a vysvetliť na množstve príkladov zo života a z ich praxe. Okrem príkladov treba spomenúť aj biblické citáty, o  ktoré sa autori vo svojich tézach opierajú. Keďže sú veriaci, hľadajú Boží pohľad na výchovu.

To, čo na knihe veľmi oceňujem, je triezvosť, s ktorou je písaná. Nesľubuje, že všetko bude jednoduché, ale pripravuje rodičov na dlhú a náročnú cestu. Na druhej strane, do procesu výchovy vnáša veľkú slobodu, a to najmä vďaka tomu, že rodič tu nie je v pozícii veľkého šéfa, ktorý len rozkazuje a na jeho pleciach je obrovské bremeno zodpovednosti za dieťa, ale hlavne je tu ako ten, čo sa snaží z dieťaťa vychovať slobodnú bytosť, ktorá sa sama rozhoduje a za svoje rozhodnutia dokáže zodpovedne niesť následky.

Ak by som mala poukázať aj na nejaké nedostatky, tak tie sa týkajú najmä prekladu, keďže miestami je trochu kostrbatý a zložitejší na pochopenie.

Záverečná časť knihy poskytuje stručný návod, ako začať, a povzbudzuje čitateľa vykročiť a vytrvať na dlhej ceste výchovy.

Určite knihu odporúčam všetkým rodičom, ale aj budúcim rodičom, ktorí potrebujú vniesť do výchovy trochu svetla a ujasniť si svoje motívy, ciele a zmysel výchovy.

 

Bibliografický popis: CLOUD, H. – TOWNSEND, J. 2016. Hranice a deti [Boundaries with Kids], Bratislava : Porta libri, 233 s., brožovaná, ISBN 978-80-8156-058-3.


Autor recenzie: Kateřina Launerová

Recenzia pôvodne publikovaná http://www.dobrecitanie.sk/recenzia-knihy/hranice-a-deti-recenzia/

 

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno