Ak ste pred dvesto rokmi v Spojenom kráľovstve povedali, že idete do „klubu džentlmenov“, bolo jasné, že idete do súkromného zariadenia pre vyššie vrstvy, kde ste mohli relaxovať, čítať si, hrať spoločenské hry, najesť sa a poklebetiť si s ostatnými mužmi na vašej spoločenskej úrovni. Ak dnes v USA poviete, že idete do „klubu džentlmenov“, predpokladá sa, že si zaplatíte za to, aby ste sa mohli pozerať na striptíz v slabo osvetlenom bare, kde to smrdí močom a beznádejou.
Je to naozaj to, čo by mal symbolizovať pojem „džentlmen”?
Pornografia spolu s ostatným biznisom orientovaným na sex je často klasifikovaná ako „zábava pre dospelých“ – niečo pre „zrelé“ publikum. Ak by tento opis znamenal iba to, že takýto spôsob zábavy „nie je vhodný pre deti“, málokto by protestoval.
Bolo by ale pochabé použiť túto definíciu ako argument, že pornografia je vlastne vhodná pre dospelých. Heroín a rasizmus tiež „nie sú vhodné pre deti“, to ale neznamená, že sú zdraviu prospešné pre osoby staršie ako 18 rokov.
Obhajcovia porna radi („radi“ je slabé slovo, opakujú to ako mantru) hovoria, že pornografia je sofistikovaná vyspelá forma zábavy vhodná pre zodpovedných dospelých. Budú vás presviedčať, že pornografia je niečo, čo ocení iba skutočný džentlmen – niečo ako dobrá cigara, škótska whisky alebo Picasso (nechápem ale z akého dôvodu).
Ako hovorí neslávne známy Ron Jermy: „Pornografia je konsenzuálny sex medzi dospelými, ktorí s tým súhlasili, ktorý má byť sledovaný dospelými, ktorí s tým súhlasili.“
Čo myslíme pod pojmom „zrelý“?
Čo nás vedie k otázke: Čo presne znamená „dospelé“ alebo „zrelé“ správanie? Sleduje sa tým len vek účastníka? Alebo je za tým niečo viac? Stanovenie správnej definície je komplikované, pretože tieto pojmy sa dnes často používajú ako synonymá pre erotické médiá – toto je presne oblasť, ktorou sa snažíme zaoberať.
Jeden zo spôsobov, ako použiť pojem „zrelý“ je, keď hovoríme o dosiahnutí konečného alebo požadovaného stavu. Hovoríme o vyzretom víne vtedy, keď víno dosiahne vrchol svojej fermentácie a je pripravené na požitie. Ďalej používame slovo „zrelý“, keď hovoríme o niekom, kto „vyrástol“ vo svojom správaní alebo postojoch – už neukazuje zbrklosť a naivitu mladosti. Toto je presne to, čo robia priaznivci striptízových klubov, keď volajú tieto prevádzky „džentlmenskými klubmi“: navodzujú dojem, že aktivity, ktoré sa tam dejú, sú súčasťou mužného správania.
Ak sa opýtate hociktorého vedca zaoberajúceho sa mozgom, čo znamená „zrelý“, pravdepodobne vám začne hovoriť o oblasti mozgu nazývanej prefrontálny kortex. Prefrontálny kortex je umiestnený priamo za čelom a slúži ako riadiace centrum mozgu. Je zodpovedný za riadenie našej vôle, reguluje naše správanie a rozhodovanie na základe našich vedomostí a zásad. Laloky prefrontálneho kortexu dokážu udržať pod kontrolou emócie, impulzy a nutkania, ktoré sem prúdia zo stredného mozgu. S dosiahnutím veku 25 rokov dosahuje táto oblasť mozgu zrelosť, čo znamená, že naše myslenie sa stane sofistikovanejším a dokážeme jednoduchšie regulovať naše emócie.
Vedecké poznatky o mozgu
Prečo sa tu v tomto článku zaoberáme vedeckými poznatkami o mozgu? Pretože sa v tejto oblasti robí fascinujúci výskum o tom, aký vplyv má pozeranie pornografie na túto oblasť mozgu.
Mozog je navrhnutý tak, aby reagoval na sexuálnu stimuláciu. Počas pohlavného styku sa uvoľňujú vlny dopamínu – áno, deje sa to aj počas pozerania pornografie – čo dodáva danej osobe pocit silného sústredenia a povedomie o sexuálnej túžbe. Dopamín pomáha pri ukladaní spomienok v mozgu, takže keď je nabudúce muž alebo žena „v nálade“, mozog si pamätá, kam sa má vrátiť, aby človek zažil rovnaké potešenie – či už je to k milujúcemu manželskému partnerovi alebo k notebooku v pracovni.
Vedci najnovšie zistili, že opakované vystavovanie mozgu pornografii vedie k tomu, že mozog je neustále stimulovaný – čo je stav, na ktorý doslova nebol stavaný – a postupne sa unaví.
Učiteľ anatómie a fyziológie Gary Wilson podotýka, že rovnaký vzorec bol pozorovaný pri zneužívaní drog: Mozog postupne znecitlivie, takže je potrebné väčšie množstvo drog alebo silnejšie drogy na dosiahnutie určitého stupňa vzrušenia, a tým sa začína začarovaný kruh. Wilson hovorí, že tento stav spôsobuje významné zmeny v mozgu – či už užívateľom drog alebo konzumentom pornografie.
Jednou z týchto zmien je erózia prefrontálneho kortexu – veľmi dôležitého riadiaceho centra mozgu. Neurochirurg doktor Donald Hilton hovorí o tom, čo vedci zistili v rámci svojho výskumu: „Štúdia o závislosti na kokaíne publikovaná v roku 2002 ukazuje úbytok objemu alebo kontrakciu niektorých častí mozgu, najmä čelných kontrolných oblastí. Štúdia z roku 2004 ukazuje veľmi podobné výsledky pre metamfetamín. Ale… to, že drogy poškodzujú mozog sme očakávali, takže nás výsledky týchto štúdií veľmi neprekvapujú.“
Uvažujme napríklad o takej prirodzenej závislosti, akou je prejedanie sa, ktoré vedie k obezite. Je prekvapujúce, že štúdia publikovaná v roku 2006 ukázala zmenšenie frontálnych lalokov pri obezite veľmi podobné zmenšeniu, ktoré sa zistilo pri štúdiách o kokaíne a metamfetamíne. A štúdia osôb vykazujúcich silnú sexuálnu závislosť publikovaná v roku 2007 priniesla takmer zhodné výsledky ako štúdie o kokaíne, metamfetamíne a obezite.
Takže máme štyri štúdie, dve o závislosti na drogách a dve o prirodzených závislostiach, všetky prebehli v rôznych akademických inštitúciách pod vedením rôznych výskumných tímov a boli publikované v rozmedzí piatich rokov v štyroch rôznych recenzovaných vedeckých časopisoch. A všetky štyri štúdie ukazujú, že závislosť fyzicky ovplyvňuje frontálne laloky v mozgu.
V prípade, že sú oslabené frontálne laloky mozgu a človek dostane chuť na pornografiu, tak zrazu nemá k dispozícií dostatok sebaovládania, aby dokázal regulovať tieto túžby. Vedci zaoberajúci sa mozgom pomenovali tento problém, pri ktorom osoba pomaly stráca sebaovládanie a kontrolu nad svojimi vášňami, hypofrontalita.
Ide o to, že časť mozgu, ktorá je známkou dospelosti a zrelosti, je zároveň tou časťou mozgu, ktorá je negatívne narúšaná pri pozeraní ďalšej pornografie. Je to akoby sa mozog vracal naspäť a stával sa viac podobným detskému mozgu. Zábava „pre dospelých“ z nás vlastne robí v niečom znovu nedospelých.
Snaha, aby sa sexuálne úchylky javili ako „džentlmenské“, sa mi nezdá byť ničím iným ako pokusom slabých mužov, ktorí sa týmto spôsobom snažia ospravedlniť svoje hanebné správanie. Už od prvého vydania časopisu Playboy v roku 1953 mal Hugh Hefner dvojitú stratégiu: distribútorom propagoval časopis ako ľahkú pornografiu, ale pre cieľovú skupinu bol časopis označený ako „magazín o životnom štýle“ pre ambicióznych mužov. Táto stratégia bola začiatkom kultúrnej zmeny vo verejnom vnímaní porna:
Keď redaktori časopisu oslovujú čitateľov, obrazová časť je len jednou z mnohých atrakcií, nie hlavnou atrakciou. Čitateľ nie je primárne pozvaný masturbovať, ale skôr vstúpiť do sveta kultúrnej elity, diskutovať o filozofii a skúsiť jedlo, ktoré je spájané s vyššou strednou triedou… Symboly životného štýlu vyššej vrstvy (koktejly, predjedlá a Picasso), akoby náhodne vsunuté do časopisu, v skutočnosti slúžia na zámerné zaodiatie časopisu do aury serióznosti vyššej strednej vrstvy.
Je veľmi pravdepodobné, že rovnako ako by Playboy zanikol bez nahých žien, ktoré rámujú jeho stránky, tak by zanikol aj bez svojich článkov a reklám, ktoré dovoľujú americkým mužom strednej triedy dopriať si pornografiu.
Nepochopení revolucionári?
Prečo disponujú „obchody pre dospelých“ zadnými vchodmi? Je to preto, že ich klientela sú vlastne nepochopení revolucionári, ktorí sa snažia zvrhnúť sexuálne utláčanie v našej spoločnosti? Alebo je to oveľa jednoduchšie? Nie je to náhodou preto, že si uvedomujú, že ich správanie je zlé?
Uvažujme nad možnosťami, ktoré sa nám ponúkajú: Ktorá aktivita sa nám zdá viac „vyzretá“ a dospelá? Milovať po celý život jednu skutočnú ženu z mäsa a kostí, ktorej s radosťou slúžime a ochraňujeme ju, napriek všetkým jej chybám a nedokonalostiam (a napriek vlastným chybám a nedokonalostiam) alebo sa po nociach tajne túlať internetom, preklikávať od ženy k žene, každých tridsať sekúnd obracať pozornosť inde, donekonečna sa uspokojovať a vytvárať si puto k pixelom na počítačovej obrazovke?
Nie, ťažko sa dá prisúdiť pornografickým médiám a iným formám obchodu so sexom prívlastok „pre dospelých“. Činy hovoria hlasnejšie ako slová – napriek tomu, že slová sú vysoké päť stôp a tvoria neónový nápis „džentlmenský klub“.
Preklad: Katarína Ďuratná
