Áno, aj ty si povolaný budovať Božie kráľovstvo. Možno sa ti to nezdá a možno o tom pochybuješ a máš pocit, že teba sa to netýka. Veď ako by si mohol? Máš pokazené manželstvo a toto zlyhanie ťa privádza k záveru, že ty už nijako nemôžeš nikomu pomôcť. A už vôbec nie v oblasti vzťahov… Možno si hovoríš, že budeš rád, keď budeš schopný prežiť svoju situáciu bez väčších problémov, nieto sa ešte starať o druhých a nejakým spôsobom im pomáhať. A vôbec, prečo by si sa mal zviditeľňovať a upozorňovať na seba a svoje problémy. Lepšie je, keď nie si ľuďom na očiach a žiješ si svoj vlastný život.
No ja myslím, že Boh má iné zámery a že má nádherný plán aj s Tebou.
„Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.” (Mt 25, 14 – 15)
Aj tebe Boh zveril talenty, aj do teba vložil nádherné dary a jedinečné vlastnosti, ktoré na tomto svete nemá nik iný, len ty. Vieš si predstaviť, akú mal Boh radosť, keď stvoril práve Teba? Ako sa tešil z jedinečnosti a originality tvojej osoby? Boh je dokonalý a všetko, čo tvorí a robí, je dokonalé a dobré. V jeho očiach si aj ty dokonalý, vzácny, nádherný a svätý.
„Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.“ (Mt 25, 16 – 18)
Možno si povieš, že nič výnimočné robiť nevieš. A možno si v tej búrke života, kedy si potreboval riešiť mnohé existenčné otázky, úplne zabudol na to, že aj ty si povolaný budovať Božie kráľovstvo a že máš na to plnú výbavu. Zabudol si na to, čo ti robilo radosť. A nielen tebe, ale aj tvojmu okoliu a tvojim blízkym. Mnohokrát sú to len jednoduché veci. Niektoré sa ti zdajú tak prirodzené, že ani netušíš, že sú úžasné a výnimočné. Môže to byť jednoduché slovo povzbudenia niekomu, kto práve prežíva ťažkosti súvisiace s rozvodom, alebo tvoj úsmev, ktorý pozdvihne náladu niekomu, kto je smutný. Či chutný koláč upečený s láskou. Milé slovo nevrlému človeku. Modlitba za niekoho, kto to práve potrebuje. Krásna pieseň chvály pre Pána, ktorú zahráš na gitare vytiahnutej zo skrine po dlhej dobe. Otvorené oči a srdce… Sused či známy z kostola, o ktorom vieš, že sa má ťažko, lebo ho opustila manželka… Ani nevieš, ako veľmi potrebuje práve niekoho, kto by si ho vypočul a pochopil ho… Kto iný by to vedel lepšie ako ty?
Chcem ti povedať: „ Si vzácny a výnimočný. Na tomto svete nikdy nebol a nebude nikto taký, ako si Ty. Boh túži, aby si Ho zviditeľnil, aby si Ho oslávil, potrebuje aj Teba a Tvoje ruky, aby mohol zjaviť tomuto svetu svoju Lásku, aby mohol súcitiť s trpiacimi a plakať s plačúcimi práve cez teba… “
Ak si teraz povieš: Ako môžem ja, rozvedený, nehodný, slabý a opovrhnutý spraviť niečo pre Boha? Veď je tu veľa iných ľudí, vzorných a dobrých kresťanov, rodín, manželov, rehoľných sestier a kňazov. Prečo by Boh chcel toto práve odo mňa?
Odpoveď nájdeš v Božom slove:
„ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval.” (1Kor 1, 27 – 29)
