O blahoslavenej Anne Márii Taigi som prvýkrát počula len nedávno. Dostala som v nej úžasný vzor manželky a matky: dokonale sa zaujímala a starala (nielen) o svoju rodinu a pritom bola celý čas srdcom v nebi. Anna Mária pochopila, čo znamená nasledovanie Krista v rodinnom živote. Starostlivosť o rodinu a domácnosť, odriekanie si nielen vlastného pohodlia, ale aj základných vecí a prinášanie obiet vysoko nad rámec toho, čo by kto kedy mohol od matky siedmich detí vyžadovať. Vo svojom spôsobe života bola Bohu zvlášť milá, o čom svedčí aj to, že jej telo našli 130 rokov po smrti neporušené.
Sviatosť zmierenia ako začiatok svätého života
Anna Mária sa narodila v roku 1769 v talianskom meste Siena. V dvadsiatich rokoch sa vydala za Dominika Taigiho. V tomto životnom období mladosti a raného manželského života Anna Mária podliehala povrchným radostiam. Veľa míňala na pekné šaty – aj viac ako si jej manžel mohol dovoliť, rada sa chodila zabávať a ukazovať… Prišiel však deň, keď ju výrazne zasiahla dlhodobejšia nechuť, únava a skľúčenosť z takého spôsobu života. Prijala sviatosť zmierenia, ktorá jej dala silu ku zmene.
Anna Mária sa začala obliekať jednoducho – s manželovým dovolením sa zbavila všetkých svojich šperkov a luxusnejšieho šatstva a začala usilovne pracovať v domácnosti. Svoj životný štýl upokojila a neskôr so súhlasom manžela vstúpila do tretieho rádu trinitárov – Rádu Najsvätejšej Trojice. Anna Mária sa modlila za svojho manžela Dominika, aby bol naklonený jej túžbe po svätom živote a aby ju v jej spôsobe života podporoval. Krásny príklad ženy – manželky, ktorá túži usporiadať svoj život podľa Božej vôle a byť poslušná voči svojmu manželovi.
Striedmosť a prísny sebazápor miesto zmrzliny
Anna porodila sedem detí, dve detičky ako malé zomreli. Starostlivosť o rodinu bola pre ňu cesta posväcovania. Jej prvoradou úlohou bola starostlivosť o manžela, deti a domácnosť. Venovala sa tiež chudobným a tým, ktorým mohla byť nejako užitočná. Prijímala všetky utrpenia a vyhľadávala príležitosti na prinášanie obety. Rodina Taigi bola veľmi chudobná, ale Anna Mária verila v to, že je dobré žiť zo dňa na deň ako vtáky z evanjelia, ktoré sa nestarajú o to, čo budú jesť a piť a čím sa zaodejú, pretože sa o nich postará Pán a jej skúsenosť bola presne takáto.
Anna postupne poodstraňovala všetky svoje zlé návyky, začala žiť veľmi striedmo, výrazne sa obmedzovala v jedle, dokonca aj v pití obyčajnej vody a svoje sebazápory obetovala za ľudské hriechy. Vraj mala veľmi rada pečivo a zmrzlinu, ale svoju chuť úplne umŕtvovala a dokonca jedla aj pokazené potraviny. Treba zdôrazniť, že takýto tvrdý spôsob života od nikoho iného nevyžadovala, práve naopak, snažila sa vytvárať pre svojich blízkych príjemný a láskavý domov. Plne však dôverovala Božej prozreteľnosti a hoci boli veľmi chudobní, za svoju pomoc a rady dary neprijímala.
Každú prácu začínala vzývaním najsvätejšej Trojice. V noci spávala priemerne dve hodiny a zvyšok noci strávila v modlitbe či v inej konkrétnej službe.
Utrpenie odmenené duchovnými darmi
Anna dostala milosť mystických videní, vnútorne počula Boží hlas a poznala aj čas svojej smrti. Jednou z nadprirodzených vecí, ktorými ju Pán obdaroval, bolo mystické slnko, ktoré sa vznášalo nad jej hlavou. V tomto slnku mohla z Božej milosti vidieť celý svet a každého človeka, vďaka čomu poznala ľudské potreby a dokázala im správne radiť, liečiť ich a modliť sa aj za tých, ktorí ju v živote nestretli.
Ale ako vieme, v nadprirodzených videniach nespočíva svätosť. Anna Mária bojovala proti svojim hriechom a zlým návykom, v ničom nehľadala a neuprednostňovala seba pred Bohom a iným človekom. Svätá Terézia z Lisieux povedala, že milovať znamená dať všetko a dať samého seba – a v tomto Anna Mária skutočne vynikala! Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Benedikt XV. v roku 1920.
