Bob Dylan: Ak umenie nevedie k Bohu, načo potom je?

0
377

Možno to znie prekvapujúco, ale súčasná moderná hudba sa nevyvinula z profánnej hudobnej scény, no vyrástla z dynamickej hudby kresťanských letničných zborov v prvej polovici dvadsiateho storočia.

Anglický hudobný publicista Steve Turner uvádza, že rock´n´roll sa zrodil na juhu USA, kde bol prevládajúcim náboženstvom fundamentalisticko-evanjelikálny protestantizmus a jeho hudobné dedičstvo tvorila zmes keltského folku, anglických cirkevných piesní a západoafrickej hudby. V takomto prostredí vyrastali napríklad Elvis Presley či Little Richard, a tu sa formoval aj ich hudobný štýl. „Krik a jačanie Little Richarda na pódiu bolo jeho odrazom kazateľského zápalu a prejavov Ducha u ľudí, ktorých ako mladý zažil na bohoslužbách,“ píše S. Turner.

 

Vypĺňanie prázdna

Moderná hudba sa však veľmi rýchlo začala prispôsobovať sekulárnemu trhu, až sa úplne odpútala od svojich náboženských koreňov a zrazu sa ocitla v duchovnom prázdne. Začalo sa hľadanie, ktoré by toto prázdno naplnilo. A keďže v zmysle priznania beatlesáka Paula McCartneyho, že „nikto z nás neverí v Boha, sme však skôr agnostici ako ateisti,“ začali rockeri hľadať duchovnú skúsenosť pomocou LSD a ďalších drog. Hudba znásobovala účinok drog, ba dokonca za istých okolností vyvolávala podobné zážitky ako drogy, a to aj bez ich použitia. Hudba sa tak stala pre mnohých úvodom do psychedelickej skúsenosti, ktorá mala takisto duchovný zámer.

Keďže drogy nepriniesli to, čo ľudia očakávali, ich vnútorný hlad sa ešte väčšmi prehĺbil. To pripravilo hudobnú scénu na otvorenie sa pre východné a pohanské náboženstvá a ich duchovné praktiky. Dúfali, že v nich nájdu vyššiu duchovnú skúsenosť. Pre mnohých však boli východné náboženstvá priveľmi náročné. Ani po rokoch cvičení a meditácií sa nestali „bohmi“ alebo „božskými“ ako očakávali. A tak hľadanie pokračovalo ďalej. No žiaľ, vyústilo do ešte temnejších sfér.

 

Zjavenie sa diabla

Je otázne, do akej miery pomohla k nástupu satanizmu a okultizmu aj povesť, ktorá bola súčasťou černosšského folklóru a bluesovej mytológie. Podľa povesti ak bude niekto čakať o polnoci na križovatke, zjaví sa mu diabol a na výmenu za čakateľovu dušu mu dá to, po čom túži. Údajne to mal urobil aj Robert Johnson, člen skupiny Rolling Stones. Isté však je, že kapela Rolling Stones otvorila brány okultizmu a satanizmu ako žiadna predtým. Podľa Anity Pallenbergovej, partnerky Briana Jonesa a neskôr Keitha Richardsa z Rolling Stones, sa členovia tejto skupiny pokladali za „diablových hudobníkov“.

Počet „diablových hudobníkov“ v podobe sólistov či heavy metalových kapiel začalo pribúdať. Daň za službu Satanovi bola privysoká – mnohí hudobníci zomreli na následky užívania alkoholu či drog.

 

Nepriateľstvo a agresia

Mnohé rockové skupiny sa nevydali na cestu satanizmu, uspokojili sa „len“ s hnutím New Age, voľným sexom („Sex je jediná mystika, ktorú materializmus ponúka,“ napísal publicista Malcom Muggeridge, konvertita na katalicizmus), resp. s kombináciou vplyvov New Age, používania drog, pohanských prvkov a hedonizmu. Čoraz častejšie sa začína na rockovej scéne objavovať názor, že kresťanstvo je negatívne náboženstvo. Podľa Frasear Clarka, autora „Psychedelickej encyklopédie“, spomínaný mix ako alternatívna kultúra nahradí „stav mysle vytvorený rímskym kresťanským monoteizmom“. Pre časopis „Mondo 2000“ povedal: „Veľmi rýchlo sa stávame prevládajúcim náboženstvom! Jediným nebezpečím sú pre nás rímski monoteisti, ktorí si myslia, že sa svet obracia k diablovi, a radi by nám všetkým pomohli z kaše.“

Heavy metalový hudobník Blacky Lawless z W.A.S.P hovorí o súčasnej rockovej hudbe ako o „forme umenia“, ktoré „je čistým nepriateľstvom a agresiou. Verím v neho ako v náboženstvo“. Dá sa predpokladať, že tento americký rocker nemá na mysli náboženstvo v tradičnom slova zmysle, dôležité však je, čo považuje za plody rocku: „čisté nepriateľstvo a agresiu“.

 

Všetko skúmajte

Určite sa nedá odsúdiť rockovú hudbu „en bloc“ ako nepriateľskú ku kresťanstvu. Sv. Pavol nás však nabáda: „Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte!“ (1 Sol 5,21). O čom sa však dá povedať, že stojí za to, aby sme sa toho držali?

Ježiš nám dáva odpoveď: „Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?“ (Mt 7,16)

A tak, aby sme vedeli dať odpoveď ohľadom rockového a popového priemyslu, musíme sa pozrieť na jeho ovocie. Plody, ktoré hojne prichádzajú zo stromu rockovej hudby, sú sexuálna promiskuita, užívanie drog a zmätená spiritualita, ktorá spôsobuje pobláznenie okultizmom. Stačí si len spomenúť na ikony rocku: skupiny, ktoré sa otvorene hlásia k satanizmu, neraz to dávajúc najavo už svojím názvom, interpreti vysmievajúci sa z náboženstva a jeho symbolov, neraz ich hanobiac, na druhej strane propagujúc symboly iluminátov, luciferianizmu, staroegyptského náboženstva a zoroastrizmu.

Moderná rocková hudba je silný fenomén. Ale ako hovorí pesničkár Bob Dylan: „Myslím si, že vás umenie môže viesť k Bohu. Myslím si, že je to účelom toho všetkého. A ak nie, tak načo to potom je? Vedie vás to tým druhým smerom. Určite vás to niekam vedie.“

Preto sa treba držať ďalšej rady sv. Pavla: „Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe“ (1 Sol 5,22).

Spracovala BOKA PIKA

Prevzaté z časopisu VOX.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno