Muži a ženy sú často chápaní ako niečo protikladné, dobre to vystihuje pojem bojujúce strany. Je plno vtipov, ktoré tento stav dokumentujú. Čoraz viac humoru je však orientovaného aj na dehonestovanie muža či ženy. Určite sa však zhodneme na tom, že sme inakší.
Od Chaplina po Woodyho Allena
Za posledných sto rokov sa udiala obrovská zmena v postavení muža a ženy v západnej spoločnosti. Veľmi dobre to dokumentuje kinematografia. Ak sa samostatne pozrieme na muža, tak od rytiera, ochrancu žien, trebárs éra nemého filmu (taký je aj Charlie Chaplin), sa prepracoval postupne k tvrdému osamotenému mužovi, podmaňujúcemu si divoký západ (John Wayne a jeho filmové úlohy) alebo inú časť sveta, stále ešte ochraňujúceho zraniteľnú ženu. Postupne čoraz viac sú zobrazovaní muži ako rovnocenní partneri emancipovaných žien. Napríklad Dustin Hoffman vo filme John a Mary. Hoffman už neoplýva charizmou svalnatého, ničím neohrozeného muža, ale začína ponor do jeho vnútorného sveta pocitov a aj neistoty. Muž, ktorý vie ukázať svoju zraniteľnosť. Prichádza nový pohľad na slabého muža, ktorý nevie uspokojivo žiť svoje vzťahy, je to vnútorne neistý rozorvaný Woody Allen, ustavične niečo hľadajúci a topiaci sa vo vzťahoch so ženami.
Stále viac sa vo filmoch objavujú ženy, ktoré preberajú mužské úlohy, zachraňujú svet, sú detektívkami, bojovníčkami a často a čoraz častejšie vyhrávajú nad mužmi. Muži sa stávajú infantilnými, alebo iba smiešnymi figúrkami. Je to hlavne v sitkomoch ako Dva aj pol chlapa, Priatelia a iné seriály, ktoré ovládli hlavne súčasnú televíznu tvorbu.
Niečo sa stalo, čo len film dokumentuje, alebo sme my muži tlačení do takýchto postojov? Zrejme to nebude také jednoduché, ako sa jednoducho formuluje takáto otázka.
Žena v úlohe muža
Zásadný obrat v postavaní muža v rodine nastáva s vedecko-technickou revolúciou v 19. storočí. Muži v priemyselných častiach sveta odchádzajú do fabrík, kde trávia šesť dní v týždni od rána do noci. Generácia ich synov má neprítomného, alebo úplne chýbajúceho, otca. V takomto rozsahu je to prvýkrát v dejinách. V 20. storočí prichádzajú po sebe dve svetové vojny, kde milióny mužov zabijú, alebo aspoň na dlhé roky odvedú od rodín. Vyrastajú ďalšie generácie synov bez otcov. Rodiny bez mužov nútia ženy, aby prevzali mužské úlohy a práce. V tomto období silnie feministické hnutie a ženy, ktoré zažívajú svoju silu a úspech sa viac a viac presadzujú vo všetkých sférach spoločenského života, čo má za následok, že aj ony začínajú chýbať v rodinách. Buduje sa systém školských a predškolských zariadení, ktoré umožňujú túto zmenu postavenia ženy v spoločnosti a rodine. Ženy sa dávajú cestou, ktorá bola predtým prístupná len mužom. Deti sú čoraz viac mimo rodiny, čo má za následok, že hodnota rodiny má stále menší vplyv v povedomí spoločnosti a spoločnosť si nárokuje viac a viac zasahovať do rodiny a spochybňuje jej úlohu, lebo ona sama sa stále viac stará o čas strávený deťmi mimo rodiny.
Bludný kruh, kde skutočné hodnoty sú nahradené inými – zameranými na seba a na úspech.
Z chlapca muž – proces, ktorý má svoje zákonitosti
A čo muži? Problémom je, že z chlapca sa nestáva chlap len preto, že má na to roky a dostatok testosterónu. Celé dejiny ľudstva sa z chlapca stával muž nejakým procesom, ktorý sa volá mužská iniciácia. Inak povedané, treba ho to naučiť, čo ale vôbec nie je jednoduché. Keďže sa to v západnej civilizácii nedeje už niekoľko generácii, tak sme zabudli, ako sa to robí, a musíme to znovu objavovať a učiť sa to. Je zaujímavé, že po zmene najčastejšie volajú ženy, manželky, ktoré túžia po skutočných mužoch, na ktorých by sa vedeli spoľahnúť a ktorí by im poskytli oporu v ich životoch. Reťaz-rodina je taká silná, aké silné je jej najslabšie ohnivko. A skutočnosť je taká, že sme to my muži.
Otázkou je, kto to vie – urobiť z chlapca skutočného muža a – kto to má robiť, keďže sa to tou správnou formou nerobí už tak dlho.
Najprv si povedzme, aké sú teda iniciačné predpoklady, ktoré by mal muž zvládnuť.
- Život je ťažký.
Musíme byť dopredu označení krížom, ináč strávime celý svoj život tým, že sa mu budeme vyhýbať.
- Si smrteľný a raz zomrieš.
Musíme prijať svoju smrteľnosť ako skutočnosť. Naše zranenia sa musia stať „posvätnými zraneniami“, aby nás pripravili na konečné odpútanie sa od tohto sveta.
- Nie si ten najdôležitejší.
Skromnosť a pokora majú zásadný význam pre ľudskú pravdu a šťastie.
- Ty tu nevládneš.
Svet, v ktorom žijeme, nie je svet neobmedzeného pokroku, v skutočnosti je sám obmedzený. A vládne mu Boh. Túto bezmocnosť si musíme priznať.
- Tvoj život sa netýka len teba.
Si súčasťou niečoho väčšieho a Niekoho, kto ťa celkom prevyšuje. Tvoja úloha je načúvať, byť poslušný a vzdávať úctu – nie súdiť a kalkulovať. Si súčasťou veľkého a posvätného tajomstva.
Iniciácia je schopnosť tieto veci žiť, nielen si o nich prečítať a možno aj v srdci prijať. Je to schopnosť realizovať svoje vzťahy tak, aby sme robili ľudí, ktorí sú nám mužom zverení, šťastnými.
Tak okrajovo sme načreli do problému muža a jeho vzťahov. Ako nezrelosť mužov ovplyvňuje aj jeho spiritualitu a s tým súvisiace veci, môžeme rozobrať nabudúce.
Lebo muži skutočne v kostoloch chýbajú…
Fotografia: www.pexels.co
