Mirka (33) a Vlado (36) sa dnes tešia z troch krásnych malých detí (Zoe, Rút a Damián), z toho jedni sú dvojičky. Cesta k nim však nebola jednoduchá, umelé oplodnenie sa im ponúkalo ako jediná možnosť. O tom, ako ich Boh viedol, sa s nami podelili v tomto rozhovore.
Ako spätne vnímate obdobie bezdetnosti? Čím ste prechádzali?
Bolo to veľmi ťažké, no zároveň krásne a veľmi vzácne obdobie. Neskutočne upevnilo naše manželstvo. Boli sme si vzájomne veľkou oporou a prežívali sme niečo, čo bolo len naše… Naša bolesť, strach, no neskutočná láska a prejavy obetovania sa pre druhého.
Zo začiatku nás to oboch veľmi ranilo, dá sa povedať, že „položilo na lopatky“. Nerátali sme s tým, obaja sme chceli mať viac detí, a zrazu toto? Akoby sa nám zrútil svet, nemala som chuť žiť. No po pár dňoch, ako prišla táto zdrvujúca správa, ma manžel objal a povedal: „Ja aj napriek všetkému verím, že my raz budeme mať bábätko, ver aj ty…“ Dodnes si pamätám tu chvíľu. Priznám sa, že som neverila, aj keď som chcela, všetky tie lekárske argumenty ma v tom brzdili. Ale manžel stále veril, a modlil sa, hlavne vtedy, keď som bola na dne.
Pamätám sa, že sme stáli pred rozhodnutím podstúpiť umelé oplodnenie, čo lekári považovali v mojom prípade za jediný spôsob liečby, a rozhodla som sa, že pár týždňov ešte počkáme, urobím si poriadok sama v sebe a rozhodneme sa, ako ďalej. Boh nás má veľmi rád, pretože pár dní pred tým, ako som chcela urobiť krok k umelému oplodneniu (aj keď sme stále s tým neboli stotožnení), odrazu sme spoznali ľudí, ktorí sa venujú Naproliečbe, a zrazu sa na nás valilo kvantum nových informácií, možností, kontaktov. Veľmi nám vtedy pomohlo spoločenstvo neplodných manželov, čo nám dodalo silu bojovať.
Kedy vám bolo ponúknuté umelé oplodnenie?
Hneď na úplnom začiatku, keď sa zistilo, že je náznak problému s plodnosťou, aj u mňa a aj manžela. Doslova nám bolo lekárom oznámené: „Nie je možné, aby ste vy s vašimi diagnózami mali prirodzenou cestou dieťatko.“ Jediné riešenie bolo umelé oplodnenie a čo najskôr. Keď sme neboli s daným postupom stotožnení a chceli sme veci riešiť inak – zrazu bol problém, pretože väčšina lekárov nás nechápala a boli sme ako blázni ‒ chcete dieťatko, a nechcete nič riešiť? My sme totiž chceli bábätko a chceli sme náš problém riešiť, len iná možnosť ako IVF z pohľadu odborníkov neexistovala. Vďaka Bohu a dobrým ľudom sme našli aj inú cestu, ktorá bola správna.
Čím je pre vás umelé oplodnenie neprijateľné?
Z kresťanského hľadiska je to neprípustné a nakoľko sme obidvaja veriaci, je pochopiteľné, že nás to odrádzalo. No keď je človek zúfalý, hľadá spôsob, prečo by to nemohlo byť prijateľné aj pre nás kresťanov. Veľmi ma na prístupe v Centre asistovanej reprodukcie (CAR) odrádzalo to, že v podstate nerieši nijakú liečbu zdravotných problémov, ale rovno sa ide natvrdo k umelému oplodneniu – čo je podľa nich jediný spôsob liečby neplodnosti. Podľa mňa liečba nie je len nejaký vytúžený cieľ bez námahy. Aj keď nechcem tým povedať, že vám tam hneď dajú bábätko, lebo aj táto cesta je veľmi ťažká a podľa mňa manželov veľmi psychicky zničí, hlavne v prípade, ak absolvujú viac cyklov umelého oplodnenia a bábätko neprichádza. Už len to čakanie po embryo transfere, či sa vajíčko uchytí, musí byť hrozne frustrujúce, hlavne pre ženu. Mnoho párov možno ani len netuší, čo všetko ich čaká, keď do centra idú, a čo všetko možno obnáša hormonálna liečba či stimulácia pred umelým oplodnením. Asi cielene sa o tom predtým veľa nehovorí, alebo len polopravdy, aby to ľudí neodrádzalo. Ja som mala trochu výhodu v tom, že som zdravotná sestra a videla som do týchto vecí trochu viac.
Ak by v tom nebola ešte aj sila peňazí, možno by som to brala naozaj ako snahu lekárov pomôcť ľuďom mať bábätko, ale príde mi to aj ako strašný biznis. Mali sme z toho taký pocit, že v CAR-e len čakajú na náznak problému s plodnosťou u ľudí a už to ide ako lavína. Je to nepochopiteľné, že problém s neplodnosťou sa bežne nelieči, ale hneď sa ponúka mať úspešný výsledok prostredníctvom CAR. Už len názov umelé oplodnenie evokuje v človeku niečo neprirodzené a nerozumné. Silou-mocou získať niečo, čo zatiaľ nemám, aj na úkor svojho zdravia. Okrem toho je tu aj aspekt selekcie embryí a následné zmrazovanie nevložených embryí, čo je veľmi nedôstojné narábanie s človekom ako takým.
V čom je Naproliečba iná?
Keď sme sa prvýkrát dopočuli o Naproliečbe, prišlo mi to ako svetlo na konci tunela.
Po tých všetkých negatívnych ponukách, ktoré svet dáva, čo sa týka riešenia neplodnosti, akoby mi padol kameň zo srdca, a odrazu bolo pred nami toľko možností…
Cítila som neskutočnú slobodu a odhodlanie, že sa dá ísť ďalej aj bez umelého oplodnenia, prirodzenou cestou. Odrazu bolo toľko možností, ako sa dajú naše problémy s plodnosťou riešiť.
Naproliečba hľadí v prvom rade na príčinu problému a snaží sa ho riešiť. Hľadí komplexne prioritne na manželov (pár), na ich zdravie, pohodu, psychiku. Na samom začiatku je podstatné poznať, ako funguje moje telo – ponúka rôzne možnosti sledovania hlavne priebehu menštruačného cyklu ženy. Naproliečba znamená nájsť problém, riešiť ho, liečiť s akceptovaním prirodzeného fungovania ľudského tela.
Máte teraz tri malé deti, z toho jedni dvojičky, aký je váš život dnes? Predpokladám, že veľmi rušný…
Náš život sa veľmi zmenil. Pred tým sme riešili sami seba, a teraz už na seba veľmi nemáme čas. Naše tri poklady sú pre nás všetkým. Priznávam, nie je to ľahké ani teraz, máme obrovskú zodpovednosť, ako správne vychovať naše deti do dnešnej náročnej doby. Vyčerpanosť a únava sú na bežnom poriadku. Nakoľko sme ešte stále obidvaja doma s deťmi, je to niekedy taký stereotyp, ktorý človeka ubíja. Ale už si nevieme predstaviť život bez nich. Tie úsmevy, radosť, šibalstvo či trefné úprimne detské poznámky, vás proste dostanú… Priznávam, že informácia o druhom tehotenstve nás dosť šokovala, o to viac ešte keď sme zistili, že čakáme dvojičky. Hoci sme sa veľmi tešili, no ponúkali sa aj otázky typu – ako to zvládneme, predsa len staršia dcérka nemala ešte ani dva roky, keď sa dvojičky narodili. No Boh si nás na toto obdobie 6 rokov pripravoval, a teraz sa už na obdobie neplodnosti pozeráme úplne inak, s pochopením a prijatím Božej vôle. Často sa s manželom pozastavujeme nad tým, že je to až také neskutočné, že máme odrazu takú veľkú rodinu. Museli sme kúpiť väčšie auto, potrebujeme väčší priestor na bývanie, keď niekam ideme, potrebujeme oveľa viac času, kým všetkých vychystáme, a museli sme kúpiť väčšie hrnce. Niekedy je to neuveriteľné, keď vidím toľko detských postieľok okolo nás, a ja večer pred spaním prikrývam všetky naše spiace detičky. Hreje to pri duši. Alebo, keď niektorý z nás dvoch odchádza z domu, všetky naše deti stoja v okne a úprimne mávajú, posielajú božteky a úpenlivo čakajú, kedy sa vrátime. Človek má vtedy obrovskú motiváciu vrátiť sa späť domov.
Čo by ste poradili párom bojujúcim s neplodnosťou?
Nepozerať sa na obdobie bezdetnosti, akoby sa nám zrútil svet Treba aj v tejto skúške vidieť zmysel, pretože život je krásny a treba ho žiť naplno, aj keď nás ťaží tento bôľ. Vychutnať si slobodu, môžete cestovať, spoznávať svet a ľudí okolo nás. No a predovšetkým sa nevzdávajte, verte, že Boh má s vami plán, či už ako u nás, že nás 6 rokov pripravoval na rodičovstvo viacerých maličkých detí, alebo chce, aby ste sa stali rodičmi detí, ktoré možno nie sú z vašej krvi, alebo chce aby ste možno slúžili ľuďom ináč… Ale určite verte, že vás nikdy nenechá samých.
Viac o Creighton modeli sledovania hlienu a Naproliečbe na Slovensku nájdete na stránke www.plodar.sk.
Zdroj fotografie: www.pexels.com
