„Koľko máte izieb? Šmyklo sa vám?“
Pýtala som sa rodičov, či sa im niekedy stalo, že sa namiesto radosti a blahoprianí stretli so sklamaním a nesúhlasom keď oznámili okoliu, že čakajú dieťa – a spustila sa na mňa lavína príbehov.
Čiasi svokra odvetila: „Ja vám ho strážiť nebudem.“ Pri druhom dieťati. Pri treťom už nereagovala vôbec.
Jedna žena oznámila, že čaká svoje piate dieťa a namiesto: „Aké úžasné!“, počula: „Koľko máte izieb? Šmyklo sa vám?“
Rodina inej ženy sa zase namiesto radosti z nového dieťatka zaoberala len tým, že ešte neschudla po predchádzajúcom tehotenstve.
Viacero párov sa desilo toho, ako oznámia tehotenstvo určitým členom rodiny a niektorí to tajili tak dlho, ako len bolo možné, aby sa vyhli chladným reakciám. Nič vám tak nevezme vietor z plachiet ako to, keď niekto nechce zdieľať vašu radosť.
Ľudia na druhej strane si vždy myslia, že ich výhrady sú opodstatnené. Rodičia sú buď primladí alebo pristarí. Majú „priveľa detí“, zdravotné problémy, zlú finančnú situáciu, nestabilnú prácu, nepriaznivé životné podmienky… existuje nekonečné množstvo prekážok, ktorými si okolie odôvodňuje svoj nesúhlas.
Vyjasnime si však jedno: Aj keď máme naozaj hromadu problémov, dieťa problémom nie je. Dieťa je osobou a osoba nikdy nie je iba nejaký „problém“.
Aj keď dieťa bolo „neplánované“, aj keď si rodičia nevedia predstaviť, ako sa oň budú môcť dobre postarať v náročných časoch, dieťa si v každom prípade zaslúži radostné privítanie – bez ohľadu na všetko.
Okolnosti Ježišovho narodenia mali predsa tiež ďaleko od ideálnych. Ale anjeli naplnili oblohu radosťou, ktorá to úplne zatienila.
Pápež Benedikt XVI. napísal niečo, čo by nám malo pomôcť zorientovať sa, keď počneme dieťa a máme chuť nariekať:
„Človek je zvláštne stvorenie, ktoré sa potrebuje nielen fyzicky narodiť, ale potrebuje aj ocenenie na to, aby žilo … Ak má jednotlivec prijať samého seba, niekto mu musí povedať: ‚Je dobré, že si‘ – a musí to povedať nie slovami, ale tým, čo vychádza z celého jeho bytia, čo nazývame láskou.“
Každý človek si zaslúži počuť, že je dobré, že jestvuje. Neznamená to, že jeho rodičia, alebo ktokoľvek iný, musia byť pokojní, alebo pripravení, alebo vzrušení. Ale každý človek potrebuje byť milovaný a láska začína tým najjednoduchším: Je dobré, že si.
Veď napokon vždy môžeme povedať: „Ach, viem, že toto ste nečakali. Budete v poriadku? Ako vám môžem pomôcť?“ popri tom ako hovoríme „Je skvelé, že vaše dieťatko jestvuje.“ Môžeme povedať: „Musím sa priznať, že sa obávam o vaše duševné zdravie a ťažkosti, ktoré vám toto tehotenstvo prináša,“ ale tiež povedať: „Je úžasné, že vaše bábätko žije!“
Ako ľudia sa nedokážeme vyhnúť tomu, aby sme niekedy boli nášmu okoliu na obtiaž. Naše vlastné problémy môžu vyjsť na povrch v tej najhoršej chvíli pre tých, ktorých milujeme. Zaťažujeme ich nespočetným množstvom vecí. A napriek tomu je dobré – lepšie než si vôbec dokážeme predstaviť – že sme. Je načase, aby sme si uvedomili, že ak nedokážeme priať dospelému človeku, aby radšej nežil, nemali by sme to priať ani dieťaťu.
https://aleteia.org/2019/01/08/what-to-do-when-people-react-negatively-to-your-pregnancy-news/
preklad: Lucka Hrabovcová
Zdroj fotografie: www.pexels.com
