Ak ti Boh ukázal zlato, nedá ti striebro

Často zápasíme s tým, že sme už mali milovaného človeka na dlani, ale stratili sme ho. Alebo že sme stretli skvelého človeka, takého, s ktorým by sme chceli prežiť zvyšok života, len on ho s nami prežiť nechcel. Alebo poznáme mnoho krásnych vzťahov a vieme, ako by to mohlo vyzerať, len nám to ešte nevyšlo. Boh nám často ukazuje zlato. Ukazuje nám, ako vyzerajú krásne vzťahy, ukazuje nám, ako vyzerá láska, veď on sám je jej najväčším dôkazom.

Boh nám ukazuje zlato, no my si myslíme, že nakoniec nám aj tak dá len striebro. Že naše vzťahy nikdy nebudú také úžasné ako vzťah mojich kamarátov, že Boh mi nikdy nedá takého muža, po akom túžim, alebo takú ženu, ktorú som si vysníval. Že Boh už na mňa isto zabudol.

Omyl. Dnes nás chcem ubezpečiť, že Boh je verný vo svojich prisľúbeniach a neukazoval by nám zlato, a potom nám dal iba striebro. Boh nie je podvodník. On je všemohúci a ako náš najväčší milovník pozná všetky naše túžby a sny. Samozrejme, vie aj o tom, čo nepotrebujeme, a vie dokonca aj o tom, čo sme nikdy nikomu nahlas nepovedali, ani sami pred sebou. A preto nám dá zlato, rýdze zlato na mieru pre každého jedného z nás, očistené od zbytočných potrieb typu „aby nosil modré košele“ a navýšené aj o naše tajnosti typu „mohla by mať prečítaného Sienkiewicza“.

Vždy keď zablúdim ku knihe Genezis, udivuje ma Abrahámova vernosť a odovzdanosť Božím prisľúbeniam. Je naozaj otcom viery pre nás všetkých. Keď mu Boh v jazyku 21. storočia hovorí „počuj Abrahám, vieš spočítať koľko tera dát fotiek vyprodukuje jeden millennial za svoj život? Vieš to spočítať? Tak také veľké bude tvoje potomstvo! Aj keď máš už dávno po 40-tke.” A Abrahám verí. Vieš si predstaviť túto vieru? Boh pozná Abraháma, Boh pozná jeho túžby a Boh mu ich aj plní, stonásobne. Sľubuje mu zlato, a nedáva potom iba striebro. Od Abraháma sa neočakáva výkon, ale vernosť. A k tomu nás povzbudzuje jeho príklad. Ver, že Boh ti dá zlato, keď ti ho prisľúbil.

Ak by sme ostali pri knihe Genezis, tak sa dočítame o Abrahámovom pravnukovi Jozefovi, ktorého bratia predali do otroctva v Egypte. Aj jemu Boh prostredníctvom snov sľuboval veľké požehnanie a vládu nad svojimi bratmi. No neplní tieto sny hneď. Jozef si najprv prechádza otroctvom, väzením a čaká. V tom čakaní však Písmo nespomína, že by Jozef pochyboval vo svojej viere, no Písmo niekoľkokrát zopakuje, že „s ním bol Pán“ vo všetkom, čo konal. Až po niekoľkých rokoch sa stretáva so svojimi bratmi, ktorí sa mu klaňajú nevediac, že je to ich vlastný brat, pravá ruka faraóna. Jozef im však nič nevyčíta, nedokazuje svoju nadradenosť ani nehovorí ako dlho musel čakať. V tom celom vidí Boha, ktorý ho poslal do Egypta, aby o niekoľko rokov mohol zachrániť svojich bratov, svojho otca, svoju rodinu. To, že nám Boh zatiaľ nedal zlato, ešte neznamená, že nám ho nedá, znamená to, že nám ho dá v pravý čas.

Ak ti Boh ukázal zlato, nedá ti iba striebro. Pokojne si to napíš na papier a vyves nad posteľ, na zrkadlo, do diára. Nech nám je príklad Abraháma a Jozefa na povzbudenie, že to tak proste je. A keď máš ešte „len“ striebro, tak možno ešte nie si na konci cesty. Ale aj striebro je drahý kov.

Zdroj fotografie: www.pixabay.com