Vernosť býva médiami a liberálnymi psychológmi zosmiešňovaná a bagatelizovaná. Stretávame sa s tvrdením, že verné manželstvo je prežitkom a že nevera je veľmi bežná, že sme od prírody polygamní. Jeden známy psychológ tvrdí, že až 90 percent manželstiev neveru zažije, čo považujem za dosť prehnané tvrdenie.
Na vysokej škole sme mali predmet Manželské a párové poradenstvo. Polemizovala som s prednášajúcim, ktorý hovoril o tom, ako niekedy nevera pomáha. Bola som osamotená, možno s tichou podporou spolužiačky, ale takmer sama v tom názore, že nevera nemôže pomáhať a že je sama osebe zlá. Ostatní na to zrejme hľadeli relativistickou logikou, že niekedy je nevera dobrá inokedy zlá, závisí od okolností.
Nevera je zradou sľubu
Je vernosť prirodzená? Je v súlade s našimi sklonmi? Ani ranné vstávanie alebo cvičenie nie je v súlade s našimi sklonmi. Zachovať vernosť nemusí byť jednoduché, najmä ak v manželstve ochladli vzťahy, partneri sa nezdieľajú, je medzi nimi mnoho nedoriešených problémov a rán, ktoré si zasadili. Vtedy je ťažké ostať verným, najmä ak príde pokušenie. Vernosť nie je ľahká, možno ani prirodzená, ale je to hodnota, ku ktorej sme povolaní, pre ktorú sme sa rozhodli. „Tak mi Pán Boh pomáhaj!“ znie záverečná časť manželskej prísahy. Bez Božej pomoci človek nič nedokáže, o to menej byť verným sebe či partnerovi.
Nevera je zradou manželského sľubu, hoci môže byť pochopiteľná, môže byť nečakaná, môžeme ju odpustiť. Vernosť je v praxi žitým sľubom. Je napĺňaním zlatého pravidla: čo chcete aby robili vám, robte aj vy druhým. Vernosť je prejavom lásky k druhému, ktorému nechceme ublížiť aj preto, že si vieme predstaviť, ako by hoci aj malý flirt ublížil nám. Vernosť je zárukou toho, že vieme pozrieť tomu druhému do očí a že vieme obrazne povedané pozrieť do očí sebe.
Príčin, pre ktoré k nevere dochádza, je viacero. Môžeme uvažovať o troch rovinách pohľadu na neveru a jej predchádzaniu. V prvej rovine môžeme uvažovať o osobnosti človeka, jeho myslení, potrebách, psychohygiene. Druhú tvoria okolnosti– teda príležitosť. Treťou je oblasť vzťahu medzi manželmi, ich komunikácia, dynamika, spokojnosť oboch manželov, voľný čas, ako riešia problémy a konflikty, intimita. Na všetkých úrovniach platia isté princípy, ktorých porušenie môže ohroziť manželskú vernosť. Na všetkých úrovniach však je možné pracovať na prevencii.
Utiecť pred pokušením
Je dobré, aby si partneri vyjasnili pravidlá o správaní sa v niektorých situáciách. Aby boli pred sebou transparentní. Treba si povedať, čo je pre mňa v poriadku, v súlade so svedomím, a čo už nie. Ježiš nastavil latku veľmi prísne. Kto žiadostivo pozerá, ten už scudzoložil vo svojom srdci. Čo to znamená žiadostivo hľadieť? Nemusí to byť hneď o sexuálnej túžbe, ale napríklad aj o porovnávaní sa, závisti či podvedomom želaní stráviť s tým druhým príjemný večer. Kľudne to môže začínať už úvahami na tému: Keby ten môj muž ma vedel takto vypočuť! Keby ma tá moja žena vedela takto oceniť!
Je rozumné nevystavovať sa pokušeniu a utiecť pred ním. Pokušenie je to, čo nás láka, čo je navonok príjemné a v prvom dejstve to vôbec nemusí zaváňať neverou. Známa išla na konferenciu spolu s jedným kamarátom a keďže on mal v tých končinách chatu, ponúkol jej nocľah, aby si nemusela platiť hotel. Pôvodne tam mala prespať ešte jedna osoba, ale tá sa rozhodla inak. Moja známa preto ponuku odmietla. Nešlo v tomto prípade o to, že by medzi nimi bola nejaká iskra. Obaja boli v šťastných manželstvách a bol medzi nimi veľký vekový rozdiel. Išlo o to, že sa spolu s manželom dohodli na takomto pravidle. Obaja sa zhodli, že nie je ok prespať u kamaráta alebo kolegu opačného pohlavia, pokiaľ tam nie je niekto iný. Aj jej muž podobne dostal ponuku prenocovať u kolegyne, ktorej manžel bol práve odcestovaný. Takisto odmietol. Je dobré si spoločne vyjasniť a nastaviť pravidlá. Možno v týchto konkrétnych prípadoch nešlo ani o skutočné riziko, ale už by bol vytvorený precedens, ktorý by mohol ohroziť manželstvo za iných okolností.
Iná kamarátka má bývalého spolužiaka, ktorého z času na čas stretne. Kedysi bola do neho zaľúbená a on to vie. Obaja majú rodiny. Rozhodla sa mu vyhýbať a neprehlbovať ich vzťah, pretože si uvedomuje, že ten muž ju stále priťahuje, hoci svojho manžela ľúbi a určite by mu nechcela „zahnúť“. Uvedomila si, že častejší kontakt s ním by jej mohol narušiť pokoj v srdci a priniesť myšlienky, ktoré by pri nejakej kríze v manželstve mohli viesť k nevere.
Táto kamarátka ma oslovila svojou úprimnosťou v tom, že si vedela priznať vlastnú slabosť. To je niekedy ťažké. Niekedy si človek povie, že jemu to nehrozí. Ale aj svätý Pavol varuje, aby si tí, ktorí si myslia, že stoja, dávali pozor, aby nepadli. Úprimnosť pred sebou a pred Bohom je účinnou pomocou a prevenciou pri úsilí o vytrvanie vo vernosti. O pokušeniach či prešľapoch v myšlienkach sa nemusíme zdieľať s partnerom. Mohlo by ho to zraňovať a viesť k rozvoju žiarlivosti. Určite je však namieste modliť sa spoločne za požehnanie pre manželský vzťah. Veľkou posilou môže byť aj duchovné sprevádzanie, kedy svoje boje zdieľame s kňazom a spoločne hľadáme spôsoby zvládania.
Vojna prebieha v mysli
Rozvíjať priateľstvo s človekom opačného pohlavia môže byť riskantné. Pre manželov je prínosné a zdravé rozvíjanie vzťahov s inými manželmi podobných hodnôt, s ktorými sa môžu navzájom povzbudzovať. Je fajn, ak má každý svojho kamaráta, kamarátku rovnakého pohlavia. Sú témy, o ktorých sa dokážeme lepšie porozprávať s kamoškou alebo kamošom. I priatelia nás však svojimi postojmi ovplyvňujú a je dobré si uvedomiť, že skutočný priateľ dokáže človeka upozorniť, ak nerobí dobrú vec.
Merlin Carothers v knihe „Čo nosíš vo svojej mysli“ tvrdí, že skutočná vojna prebieha v našej mysli. Opisuje príklad pastora, ktorý nečakane podviedol svoju manželku s mladou farníčkou. Nezakázal si pohrávať sa s myšlienkami erotického charakteru a hoci ich nikdy nechcel uviesť do praxe, dal svojím predstavám vnútorný súhlas. To zmenšilo jeho obranu voči pokušeniu. Keď mladá žena v emotívnej situácii prejavila záujem, neodolal. Iný muž, vedúci spoločenstva takisto podľahol pokušeniu. Jednou z príčin jeho pádu bola pýcha, ktorá ho udržiavala v presvedčení, že on je dosť silný, aby odolal pokušeniam.
Nevera sa nezačína v posteli, ale oveľa skôr. Títo muži prehliadali signály, ktoré im to mohli povedať. Každý z nás môže a mal by tieto signály sledovať. Byť pozorný k sebe, vlastným emóciám a byť úprimný k sebe i k Bohu. Uvedomiť si, že ma niekto priťahuje, nie je hriech, ale je to informácia, ktorá by nás mala upozorniť, aby sme upravili svoje správanie a aby sme si dávali pozor. Lepšie je dávať si pozor, ako padnúť. Lepšie je zriecť sa posedenia na káve vo dvojici alebo spoločnej prechádzky, pokiaľ je tu riziko, že nás zradí naše srdce alebo aj telo. Musíme chrániť svoje srdcia a dar manželstva. O vernosť je potrebné bojovať a v tomto boji sa aj posilňovať. Každý z nás tú posilu potrebuje. Žijeme v presexualizovanej dobe, kedy na mužov útočí množstvo vizuálnych podnetov z internetu, bilboardov, časopisov vo výkladoch, vulgárnych e-mailov od kolegov ale aj sporo oblečených žien, ktoré si možno ani neuvedomujú, čo spôsobujú. Na ženy zasa útočia sladké romány, seriály, a množstvo hlúpych časopisov, ktoré vytvárajú ilúzie o vzťahu, o tom, akí majú muži byť a ako sa majú k nim správať ženy. Identifikovať tieto hrozby je tiež potrebné. Naša sexualita je darom, veľmi vzácnym darom, ale aj veľmi krehkým. Je to náročné, ale stojí za to tento dar chrániť a užívať v požehnaní manželského vzťahu.
Okolnosťami, ktoré nevere nahrávajú, sú zranenia a neriešené konflikty vo vzťahu, ochladnutie, porovnávanie partnera s inými mužmi-ženami, rozvíjanie intenzívnejších vzťahov s osobami opačného pohlavia, neuspokojené potreby manželov, neriešené problémy, nedostatok komunikácie, virtuálne vzťahy cez sociálne siete a únik prostredníctvom kníh či seriálov. Istú úlohu zohráva aj minulosť partnerov, výchova v rodine a to, ako sa v rodine k vernosti a nevere pristupovalo. V rodine sa formuje naša osobnosť. I keď sme schopní mnoho vecí korigovať, je dobré si uvedomovať, čo všetko nás ovplyvnilo a vedieť si z toho vybrať alebo sa od toho dištancovať.
Účinnou prevenciou nevery sú jasné hranice, pravidelné zdieľanie sa, naplnený sexuálny život, ocenenie a prijatie. Zaujímať sa o potreby druhého a napĺňať ich. Riešiť problémy a hovoriť o nich s partnerom. V prípade potreby vyhľadať pomoc. Prejavovať si navzájom lásku spôsobom, ktorému ten druhý rozumie – slovami, objatím, darčekmi, pozorným počúvaním, pomocou v domácnosti… Posilňovať vzájomnú príťažlivosť aj tým, že si dáme záležať na zovňajšku aj doma a nechodíme v trenkách alebo rozgajdaných teplákoch. To, čo prináša vernosť, stojí za to – je to vzájomná láska, dôvera a vytváranie domova, v ktorom sa cítime dobre, sme milovaní a rešpektovaní.
(Článok bol pôvodne publikovaný 12.3.2017)
