Keď sa staneme rodičmi, sme najskôr plní očakávania. Potom začnú prichádzať nároky, požiadavky zo všetkých strán ‒ na nás samotných, na dieťa, na nášho manžela /manželku.
Keď sa narodí dieťa a nový rytmus života sa nestotožní s našou predstavou, sme sklamaní.
Všemožne sa snažíme zladiť nielen náš život s novým malým človekom, ale aj s chodom domácnosti a s manželstvom. Nie je to jednoduché ‒ počúvať svoje potreby, potreby dieťaťa a potreby manželstva. Každý člen domácnosti má svoje očakávania, priority a potreby. Vieme však, že práve to malé novorodeniatko nemôže žiť bez toho, aby sme ho nenosili, aby sme ho nekŕmili, aby sme nereagovali na jeho plač, aby sme sa mu nevenovali. Je to presne to, čo dostáva prioritu pred nami a často aj pred manželstvom. K tomuto všetkému k nám prichádza množstvo „zaručených“ rád ako fungovať, množstvo výchovných metód a poznámok…
Cesta naspäť k deťom
Niečo podobné prežívali aj matky ‒ rodičia aj v 80. rokoch. Americký pediater W. Sears spolu so svojou manželkou následne vyvinul a pomenoval „attechment parenting“, čiže vzťahové rodičovstvo. Podľa neho kombinácia životného štýlu, aktivít rodičov, sebectva (nuž, akú mieru sebectva myslel?) a všemožných rád ‒ najmä tých neodborných ‒ odvádza rodičov od detí. Sears sa domnieval, že rodičia sa vzďaľujú od svojich detí a neprebieha tak to nesmierne dôležité pripútanie sa.
Vzťahové rodičovstvo by malo byť vzťahom s princípmi, ktoré rodičov privedú naspäť k deťom. Princípy vzťahového rodičovstva sú: nosenie detí, dojčenie, spoločné spanie, reagovanie na plač dieťaťa (aj napriek neskutočnej únave, napríklad). A tak sa vzťahové rodičovstvo doslova rozbehlo do sveta k rodičom. Prečo? Pretože ponúka jasné princípy, ktoré ak dodržíte, budete spokojní rodičia a aj vaše dieťa bude spokojné. A to predsa všetci chceme ‒ prežívať spokojné naplnenie z rodičovstva.
Úskalia vzťahovej výchovy
Každý z nás, ktorý sa riadil pri výchove detí týmito princípmi, vie, že občas prídu okamihy, dni, kedy máte chuť proste vypnúť. Nenosiť dieťa, občas zúfalo hľadať fľašku s mliekom, občas ísť do izby, kde nie je detská postieľka a množstvo plienok. Jednoducho znovu objaviť priestor pre dospelého, čistý priestor bez prvkov detí, ktorý nás nevťahuje do rodičovstva aj keď nevládzeme.
Vnímame, že sa narúša aj priestor v manželstve, pretože je ťažké zakaždým hľadať trpezlivosť na manžela nielen v nedorozumení, ale aj bežnej komunikácii.
Je ťažké nájsť chuť a akceptáciu na ďalšie dotyky, ak žena celý deň (či väčšinu dňa) nosí dieťa na sebe.
Je ťažké po celom dni byť milou a nebyť frustrovanou, ak domov vyzerá, že tam nikto neupratuje, a pritom sa cítite ako ťažné zviera.
Je ťažké si udržiavať nadhľad a chuť riešiť aj mimomaterské veci, ak ste tým po celý deň, týždeň, mesiac a roky pohltená.
Je ťažké byť spoločenskou, ak vám dieťa okresalo váš spoločenský život a presmerovalo ho do skupiny rodičov.
Je ťažké… áno, všetci z rodičov máme niekoľko takýchto ťažkých situácií. Doplňme si každý, čo cítime a čo prežívame. Však áno, rodičovstvo je obeta, to sme počuli. A teraz to žijeme.
Napriek tomu by väčšina rodičov na otázku, či by niečo zmenili, odpovedali, že dieťa by nikdy nevymenili a ani rozhodnutie mať dieťa by nezmenili.
Touto obetou, týmto rodičovstvom reagovania, si dieťa naplňuje potrebu pripútania sa. A to je tá najdôležitejšia vec pre dieťa. To je vzťahová výchova ‒ jej princípmi napĺňať potrebu pripútania sa. Pripútaním sa k matke, k rodičom si naplňuje nádrž lásky, emocionality, sebauvedomenia… Neskôr od toho, ako sme reagovali na jeho plač, na jeho hlad, na jeho potrebu blízkosti, sa bude odvíjať to, ako si bude hľadať kamarátov, aký bude mať pohľad na seba, na svet, na vzťahy…
Hľadať zdravú rovnováhu
Princípy vzťahovej výchovy sú veľmi dobré a nám rodičom záleží, aby sme mali dobrý hlboký vzťah s tými, ktorých milujeme a o ktorých sa staráme. Neváhame sa naplno pustiť (aj napriek kritickým obdobiam) do nekonečného nosenia, dojčenia, spoločného spania, okamžitého riešenia plaču, vytvárania kvalitnej interakcie s dieťaťom… až nás to pohltí a stratíme tú zlatú strednú cestu.
Cestu, ktorá nám zaručí uvedomenie si, že princípy vzťahovej výchovy bude naše dieťa potrebovať nielen prvý rok života, ale aj ďalšie roky. Aj vtedy, keď bude chodiť do školy. Áno, aj vtedy bude plakať, aj vtedy bude hladné, aj vtedy sa príde pritúliť… samozrejme, že čiastočne si vie tieto potreby naplniť už aj samo, ale stále je to dieťa, ktoré nás potrebuje, ktoré si napĺňa srdce láskou, ktoré si vytvára vzťahy a učí sa. Pomocou triezveho uvažovania sa nevyčerpáme prvý rok, ale budeme schopní reagovať na potreby dieťaťa aj neskôr.
Táto zlatá stredná cesta nám dá dostatok sily a chuti pestovať manželstvo, ktoré sa naštrbí, ak nedostáva prednosť. Naštrbí aj obraz dieťaťa na rodinu, na otca a na mamu. Preto potrebujeme lásku a chuť odpúšťať si v manželstve, vedieť uprednostniť manžela, vedieť si ho vypočuť, vedieť ho pochopiť, vedieť sa s ním zblížiť. Treba spoločne hľadať cestu manželstva a rodičovstva. Nezabúdajme, že najprv je manželstvo a z manželov je rodičovstvo.
Nezabúdajme, že v rodine nemôže byť spokojné len dieťa. Že nemôže byť na piedestáli, vždy okamžite utíšené a vždy s naplnenými potrebami. Je tu manžel, ktorý miluje svoju manželku a svoje deti. Aj on si zaslúži našu pozornosť, úctu, lásku, akceptáciu nielen ako osoby, ale akceptáciu voči jeho výhradám. On si zaslúži naše pochopenie a snahu, aby bol spokojný. Dieťa má totiž oveľa väčší strach z toho, že sa rodičia hádajú, ako z toho, že plakalo. Dieťa má väčší stres z nepohody a nervozity ako z toho, že spí vo svojej posteli. Pre dieťa je najdôležitejšie, aby vyrastalo v rodine, kde cítiť vzájomnú lásku.
A napokon, nebojte sa, dieťa môže byť sebavedomé a spoločenské od malého veku aj napriek tomu, že manžel nesúhlasil so spoločným spaním a dieťa je od roka vo vlastnej izbe. Z vášho dieťatka sa stane zdravé múdre dieťa, aj keď ste ho nedojčili dva roky, pretože ste to nechceli… Aj keď bolo viac v kočíku ako v manduke, bude si isté vašou láskou.
Pretože princípy vzťahovej výchovy sa nedajú vyžadovať od každého rodičovského páru rovnako. Každý pár má inú hranicu schopnosti reagovania na plač, na nosenie, na dojčenie… Dôležitá je láska.
Láske, prijatiu, oblasti pripútania sa a vzťahovej výchove sa budeme venovať aj v ďalších článkoch.
Fotografia: www.pexels.com
