Katechézy svätého Jána Pavla II. o manželskej láske
„Beriem si Ťa za manželku“… „beriem si Ťa za manžela“. Každé manželstvo sa začína slovom. Snúbenci do týchto slov vkladajú celý svoj intelekt, vôľu a srdce, aby ľudsky vyjadrili svoje rozhodnutie doživotne spojiť svoje osoby a darovať sa jeden druhému. Tieto slová, ktoré sú sviatostným znamením, nájdu svoje naplnenie v „jednom tele“, čiže skrze manželské pohlavné spojenie, ktoré je ustanovené samotným Stvoriteľom.
Slová manželov, ktoré vyjadrujú úmysel, kým sa chcú stať jeden pre druhého, zároveň utvárajú novú realitu. Neboli by ničím, ak by za nimi nestáli osoby snúbencov v ich mužskom a ženskom tele. To, čo si sľúbili, sa bude aktualizovať v čase v celej škále prejavov lásky: v nežnostiach, rodinných a pracovných povinnostiach, daroch, spoločných plánoch aj apoštoláte.
Manželské spojenie
Osobitné miesto v tejto novej realite patrí manželskému pohlavnému spojeniu. Aby sme pochopili jeho význam pre sviatosť manželstva, Ján Pavol II. hovorí o reči tela. Nemá ňou na mysli neverbálnu komunikáciu, ako ju poznáme zo psychológie, ale fakt, že sám Stvoriteľ vpísal do tela manželov osobitný jazyk lásky, ktorý im umožňuje zjednotiť sa. Nevymysleli si ho manželia. Je ozvenou hlasu Darcu, ktorý ich volá k výlučnej a nerozlučnej láske.
Čo nám hovorí telo? Hovorí v prvom rade o tom, že človek nie je izolovaná bytosť. Nedali sme si život sami, ale vďačíme zaň rodičom a Bohu. O povolaní stať sa manželom či manželkouhovorí snubný význam. Telo však zjavuje aj plodivý význam, čiže otvorenosť manželského zväzku pre dar nového života, ktorého súčasťou sú aj vnútorné biologicko-psychologické mechanizmy ľudskej plodnosti. Všetky tieto významy tela sa spájajú v dynamike ľudskej lásky.
Vzájomné darovanie sa
Manželia sú povolaní darovať sa jeden druhému úplne, v pravdivej reči tela: v spojení telesnom, ktoré je znakom bezvýhradného spojenia osobného. Ján Pavol II. pozýva manželov byť prorokmi pravdivosti reči tela. Telo hovorí pravdu prostredníctvom vernosti a manželskej lásky. Keď sa dopúšťa cudzoložstva, dopúšťa sa lži. Tou je aj pohlavný styk mimo manželstva, v ktorom telesnému darovaniu sa nezodpovedá úplné osobné darovanie. V Starom zákone sa Boh prezentuje ako manžel vyvoleného národa, ktorý posiela prorokov, aby vystupovali proti nevere Izraela, vyjadrenej práve obrazom cudzoložstva.
Vyjadrením pravdivosti lásky je aj to, že muž a žena sa milujú nielen telesným spojením, ale aj vo všetkých dimenziách ich osôb: v citovom živote, komunikácii, plodnosti, výchove, angažovanosti v Cirkvi a vo svete atď.
Láska založená na priateľstve
Svoje úvahy rozvíja Svätý otec komentármi dvoch nádherných biblických textov venovaných manželskej láske: Piesni piesní a knihy Tobiáš. Nachádzame tu priateľskú lásku medzi manželmi, vyjadrenú v duete mužského a ženského „ja“. Manželia sa objavia navzájom ako brat a sestra, prjímajúc celú svoju bytosť ako dar spolu s históriou siahajúcou až do detstva. Ľudský eros hľadá a odhaľuje tvár lásky. Reč tela sa spája s rečou srdca a obe zjavujú pravdu lásky.
Videli sme, ako je manželský zväzok je znakom Lásky, ktorá spája Krista a Cirkev a ako sa tri dimenzie ľudskej lásky zjavené v tele (synovstvo, snubná láska, plodnosť) stávajú prostriedkom, cez ktoré sa komunikuje Boží život. Sviatosť manželstva má účasť na láske Boha povolaním k jednote a plodnosti, ktorým bude venovaný posledný článok z tejto série.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
