Kongregácia pre kauzy svätých vo Vatikáne skúma mučeníctvo saleziána Titusa Zemana. Proces blahorečenia sa blíži k svojmu ukončeniu. Informovala v stredu 7.9.2016 TKKBS.
Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch ako prvý z desiatich detí rodičom Agnese a Jánovi. Svoje deti vychovávali v atmosfére lásky a jednoty.
V roku 1925 malý Titus vážne ochorel. Bolo to práve v čase, keď sa konala púť k Panne Márii Sedembolestnej do Šaštína. Keď sa pútnici vracali, Titus poprosil otca, aby ho vyniesol na ulicu. Panna Mária ho zázračne uzdravila a Titus sa rozhodol, že sa stane kňazom, saleziánom.
K saleziánom vstúpil už ako 12-ročný, teda v roku 1927. Pri vstupe ho predstavený odhováral, že je ešte malý a bude mu smutno za mamičkou. On ho však odzbrojil slovami: „Bude tu so mnou Panna Mária Pomocnica. Ja sa nerozplačem, lebo tu budem mať svoju nebeskú mamičku.“
Gymnáziálne štúdiá absolvoval na rôznych miestach, maturoval v Kláštore pod Znievom. v noviciáte v Hronskom Svätom Beňadiku sa zodpovedne pripravoval na budúce povolanie kňaza – saleziána. V roku 1938 zložil večné sľuby v Ríme, dva roky na to prijal v Turíne kňazské svätenie. V deň primícií 4. augusta 1940 ho vajnorskí rodáci čakali s transparentom s nápisom „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“.
Ako novokňaz pôsobil v saleziánskom dome na Miletičovej ulici. Neskôr učil chémiu na Biskupskom gymnáziu v Trnave. V roku 1946 Ministerstvo školstva zobralo Cirkvi toto gymnázium. Nový riaditeľ zakázal študentom nosiť krížiky a prikázal zvesiť kríže zo stien v triedach. Don Titus v presvedčení, že kríže do tried patria, spolu s ďalším profesorom a študentom, v noci kríže zavesili naspäť. Za tento skutok ho riaditeľ prepustil.
Proticirkevné nálady iba vzrastali. Počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 odviezli rehoľníkov do sústreďovacích táborov. Don Titus sa rozhodol sprevádzať mladých klerikov cez hranice, aby mohli v Turíne doštudovať. Tým riskoval život i slobodu. Prvé dve výpravy sa podarili, tretia výprava však bola neúspešná. Po návrate boli don Titus a väčšina členov výpravy zaistení. Nasledovalo vypočúvanie spojené s krutým mučením. Dona Titusa odsúdili na 25 rokov väzenia nepodmienečne.
Don Titus si trest odpykával v Leopoldove, v Ilave, na Mírove, v Jáchymove a vo Valdiciach. Svoj údel prijal pokorne, nikdy sa nesťažoval ani nehovoril zle o tých, ktorí mu ubližovali. Ako neskôr povedal, silu mu dával zbičovaný a tŕnimkorunovaný Kristus. Pobyt vo väzení spojený s mučením, ponižovaním a deptaním veľmi podlomil jeho zdravie.
Don Titus ani vo väzení neprestal byť svätým mužom. Spoluväzňom pomáhal pri práci, keď nevládali, vysvetľoval im Božie pravdy, vysluhoval sviatosť zmierenia, tajne slúžil svätú omšu, aby mohol prijímať a udeľovať Eucharistiu. Niekoľkých spoluväzňov aj pokrstil.
V marci roku 1964 bol don Titus prepustený z valdického väzenia. Býval vo Vajnoroch u brata Štefana. Nemohol verejne slúžiť svätú omšu a zamestnal sa ako robotník. V roku 1968 konečne dostal súhlas na slávenie verejných svätých omší a vysluhovanie sviatostí. Po príchode vojsk Varšavskej zmluvy na konci augusta 1968 sa veľmi zľakol, že sa bude musieť zase vrátiť do väzenia. Po opakovaných infarktoch nakoniec 8. januára 1969 odchádza do domu Otca.
fotografia: tituszeman.sk
