Rizikové faktory manželstva. Kedy je dobré sobáš odložiť či zrušiť

Život rodiny závisí do veľkej miery od kvality vzťahu manželov. Je dobré si uvedomiť typické rizikové faktory manželstva, ktoré sú varovným signálom a v niektorých konkrétnych prípadoch radia ustúpiť od plánu uzavrieť manželstvo.

Mons. doc. Ing. Mgr. Aleš Opatrný, Th.D., český pastorálny teológ, trefne vymenúva všeobecné, aj špecificky kresťanské či katolícke predpoklady, pri ktorých je potrebné byť ostražitý a počas chodenia, resp. v predmanželskej príprave, im venovať náležitú pozornosť.

Všeobecne ľudské rizikové faktory manželstva sú tie, ktoré sa môžu týkať každého páru bez ohľadu na vierovyznanie či nastavenie duchovného života. Aleš Opatrný ich podrobne vymenúva, spomeňme aspoň niektoré z nich:

• neschopnosť oddeliť sa od rodičov či vlastnej rodiny – kto „neopustí“, ten „nepriľne“, ako aj neschopnosť rodičov „prepustiť dieťa“, na ktorom visia;

• pre potomka zlá situácia v rodine, ktorú chce riešiť odchodom do manželstva;

• neschopnosť prijímať zodpovednosť, extrémna žiarlivosť;

• predsavzatie zmeniť partnera či partnerku v čomkoľvek závažnejšom: priviesť k viere, odviesť od viery, pomôcť z alkoholizmu alebo drogovej závislosti;

• príliš krátka známosť, keď nedošlo k zváženiu, či je ten druhý schopný naplniť očakávané role manžela/manželky, otca/matky atď.;

• príliš dlhá, tzv. „prechodená“ známosť („už je nám hlúpe sa nevziať“) alebo príliš skorý sobáš po rozchode s niekým iným;

• nerealisticky ideálne predstavy o manželstve.

Špecificky kresťanské rizikové faktory sa môžu vyskytnúť v katolíckom či kresťanskom páre. Je možno ešte ťažšie tieto kresťanské riziká spoznať a uznať ako nebezpečenstvá:

• spoločné katolícke alebo kresťanské vyznanie ako zásadný dôvod k manželstvu – na nesplnení ostatných požiadaviek pre dobré spolužitie sa neprihliada alebo sa neprihliada dostatočne;

• manželstvá uzatvorené príliš rýchlo, napr. ako zlegitimizovanie sexuálneho spolužitia;

• zbožnosť v bigotnej forme, kedy sú normálne ľudské vzťahy a riešenia problémov falošne spiritualizované, prípadne je „zbožnosťou” zakrývaná neschopnosť ich riešenia;

• predstava o živote v manželstve ako „kláštora vo dvojici“;

• vnútorne nespracovaný odchod z rehole či seminára, a to i v prípade, že je po právnej stránke všetko vyriešené.

Rozlišovať problémy v našich vzťahoch je potrebné, aby sme sa vyhli budúcim ešte väčším problémom. Nejde teda o nejaké šikanovanie ľudí, ktorí sa rozhodli uzavrieť manželstvo, ale naopak – spoznávanie rizík a ich pomenovanie je dôležité ako prevencia pred zraneniami a veľkými ťažkosťami, ktorým sa máme vyhnúť, ak ich vieme predvídať.

Zo všetkého najdôležitejšia je úprimnosť. Úprimnosť k sebe samému, k vlastnému svedomiu, úprimnosť k partnerovi ako aj k okoliu. Treba sa vyhnúť dvom extrémom: strachu pred zodpovednosťou a trvalosťou a zároveň ľahkovážnosti, ktorá neberie manželstvo dostatočne vážne. Ideálne je problémom sa vyhnúť, nie spoliehať sa, že ich vyriešime v manželstve. V prípade predmanželského chodenia nikdy nie je neskoro ustúpiť z plánu uzavrieť manželstvo, ak sú na to dôvody.

Krásne, úprimné vzťahy sú dnes vzácne, podobne ako zdravé predmanželské chodenie. Každý pár je jedinečný. Rodiny, z ktorých mladí vzišli, návyky, životný štýl, charakterové vlastnosti, ako aj vzťah k Bohu a Cirkvi. Niektoré faktory sa dajú zovšeobecniť, ale v konečnom dôsledku treba hľadieť na konkrétnu dvojicu.

Nech Pán požehnáva naše vzťahy, aby sme v prvom rade hľadali a spoznávali Božiu vôľu a žili podľa nej.

Spracované podľa konceptu prednášky Aleša Opatrného – Jak dnes žijeme rodinu http://www.pastorace.cz/Clanky/rodiny-dnes.html