Prijmi svoj druh svätosti a buď sám sebou

0
223

„Buď takým, akým si, a buď ním poriadne.“ – Sv. František Saleský

 

Obdivovali ste už niekoho do takej miery, že ste sa ním chceli stať?

Je tomu už niekoľko rokov, čo obdivujem, ba dokonca uctievam G. K. Chestertona, nielen pre jeho skvelé knihy, ale pre to, akým bol chlapom. Presne takým, akým by som chcel byť: vtipným, plným radosti, pokorným, nesmierne bystrým, vynaliezavým, s básnickým talentom a ľahkým perom, detsky jednoduchým, pro-life aktívnym, chodiacou encyklopédiou, priateľským ku všetkým, dokonca i k jeho intelektuálnym či duchovným nepriateľom. Takto by som mohol pokračovať ešte dlho.

Práve preto, že Chestertona veľmi obdivujem, som sa často usiloval ho v dennom živote napodobniť. Nedávno som si však uvedomil, akí sme rozdielni. On bol vysoký a pri sebe, ja nízky a štíhly. Vždy z neho sršala bezodná energickosť, zatiaľ čo ja som melancholický a introvertný. Bez námahy bleskove napísal knihu, ja rozmýšľam nad každým slovom. Mal vnímavú myseľ, kým ja stále zabúdam na celkom základné detaily.

Vec sa má tak, že nie som a nikdy Chestertonom nebudem. Už od malička mal geniálnu myseľ s jedinečnou charizmou svätosti, ktorú ja nikdy nezískam. Na druhej strane, čo je pre mňa ľahké a zvládam bez problémov, mohlo byť pre neho hriechom a nedostatkom. To isté platí pre mnohých nasledovaných svätcov – všetci sú celkom odlišnými ľuďmi a to je dobre.

Dôvod, prečo tieto veci spomínam, je, že z uctievania sa dá nebadane skĺznuť do závisti. Až tak niekoho obdivujeme, že prestaneme byť spokojní sami so sebou, so svojimi jedinečnými darmi a osobnosťou od Boha. Miesto toho, aby sme sa snažili stať sa svätými podľa Božieho zámeru, chceme byť svätými na obraz niekoho iného. Inými slovami, podľahneme pokušeniu obdivovať osoby viac než ich svätosť.

Pravdou je, že Kristovo telo je z mnohých členov a každý má jedinečné dary a poslanie. Hoci všetci svätí zažiarili rovnakými, Bohom danými cnosťami, každý ich zobrazil po svojom, v rôznej sile. Sv. Pavol jasne vysvetľuje túto problematiku v Prvom liste Korinťanom 12,4-6:

Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.

Celá dvanásta kapitola je rozšíreným rozjímaním na túto myšlienku a veľmi vám odporúčam si ju celú prečítať. Je však zaujímavé, že po hĺbaní o hojnosti darov v Cirkvi nasleduje slávna trinásta kapitola zameraná na dominanciu lásky, 1 Kor 13. Pavol pokračuje niťou svojich myšlienok a čítate, že napomína korintských kresťanov, aby nezávideli dary jeden druhému, ale aby sa usilovali o prvý a najlepší dar zo všetkých, opravdivé milosrdenstvo. Jedine ono nás pritiahne bližšie ku Kristovi a pripodobní nás Jemu.

Je dobré a správne mať vo svätcoch vzory, inšpiráciu na ceste ku väčšej svätosti. Musíme byť však opatrní, aby sme sa nadovšetko snažili napodobniť Krista, lebo práve na neho ukazujú životy svätých, presne ako značky pri ceste. Na záver, naučme sa byť spokojnými sami so sebou a zušľachťujme unikátne dary od dobrého a nekonečne nás milujúceho Boha.

 

Preklad: Martin Kubáň

http://www.catholicgentleman.net/2014/08/be-who-you-are-embracing-your-own-kind-of-sanctity/

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno