Prijatie svojej situácie bolo prvou etapou na ceste uzdravenia po civilnom rozvode. Predpokladám, že chceš pokračovať ďalej a zakúsiť uzdravenie. Nepodarí sa ti to bez odpustenia. Ako môže vyzerať odpustenie v praxi?
Prijatie svojej situácie bolo prvou etapou na ceste uzdravenia po civilnom rozvode. Predpokladám, že chceš pokračovať ďalej a zakúsiť uzdravenie. Nepodarí sa ti to bez odpustenia. Ako môže vyzerať odpustenie v praxi?
Odpustiť. A teda nedržať vo svojich rukách, ale pustiť. Nenárokovať si niečo, neuplatňovať spravodlivosť podľa vlastných predstáv. Pripomína sa mi sluha z Evanjelia. Bol mu odpustený dlh, ktorý nebol schopný splatiť ani do konca svojho života. A hneď na to stretáva svojho spolusluhu, ktorý mu bol dlžný malú sumu. Vtedy ho chytil pod krk a začal ho dusiť žiadajúc vrátenie dlžoby (porov. Mt 18, 23-35). Vzal to do svojich rúk a zároveň nechcel odpustiť.
Odpustenie sa nedá vydusiť zo seba alebo si ho vyžiadať na počkanie od druhého. Ale neznamená to, že tvoje rozhodnutie odpustiť bude bezvýznamné. Ba naopak. Bude rozhodujúce. Určite preto, aby si sa sám neudusil v neodpustení. Tak sa ti začína lepšie dýchať, a neprežívaš infarktové stavy kvôli svojmu trápeniu sa. Je vzácne, keď si aj druhý človek dokáže vážiť to, čo preňho urobíš. Avšak odpustenie nevytvorí automaticky vzťah. Znamená to zatiaľ pustiť niekoho krk.
Snaha o odpustenie
Možno to poznáš, keď sa negatívne pocity tak nahromadili v tvojom srdci, že sa stále nimi zaoberáš. Pápež František vysvetľuje fungovanie takého mechanizmu: ,Ak dovolíme zlému pocitu, aby prenikol do nášho vnútra, poskytneme priestor zášti, ktorá sa zahniezdi v našom srdci. Fráza „logizetai to kakon“ znamená „uchováva v pamäti zlo“, „nosí ho so sebou“, teda má v sebe zášť. Opakom je odpustenie; odpustenie založené na pozitívnom prístupe, ktorý sa pokúša pochopiť slabosť a hľadá pre druhého ospravedlnenia – tak ako Ježiš, ktorý povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34). Avšak častá tendencia je skôr hľadať viac chýb, predstavovať si viac skazeností, predpokladať všetky druhy zlých úmyslov – a tak neodpustenie rastie a zapúšťa korene.ʻ (AL 105)
Cez modlitbu k odpusteniu
Rana rozvodu a pretrhnutia manželského puta sa stáva príčinou zatrpknutia a neschopnosti odpustiť. Niekedy sa stretávam so situáciou, keď odpustiť sa zdá nemožné, lebo zranení rozvodom „uchovávajú v pamäti zlo“ a „nosia ho so sebou“. Vtedy je potrebné začať z inej strany. Skús si pri modlitbe v dobrom spomenúť na svojho manžela alebo manželku. Alebo aspoň neveď dialóg s negatívnymi myšlienkami. To je proces pretvárania srdca. Vnímam, že odpustenie môže prísť ako ovocie modlitby. Radí to aj pápež František vo svojej homílii k Mt 5, 42-48: „Pomstiť sa nie je kresťanské. Ale ako môžeme byť schopní milovať svojich nepriateľov? Modliť sa. Keď sa niekto modlí za toho, kto robí zle, je to akoby prišiel Pán s liečivým olejom a pripravil naše srdcia pre pokoj.“ Ak by tvoje srdce zostalo kvôli negatívnym pocitom stále zatvorené, môžeš poprosiť Ježiša, aby ho aspoň trochu pootvoril: „Pane, otvor moje srdce a daj mi milosť odpustiť môjmu manželovi/mojej manželke.“
Ako môže vyzerať tvoja modlitba? Oslovuje ma scéna z filmu Chatrč. Otec Mack Phillips so svojou rodinou prežíva životnú drámu. Najskôr mu uniesli dcéru a neskôr sa dozvedá o jej sexuálnom zneužití a vražde. Vo svojom srdci je rozhodnutý pomstiť sa. Živí v sebe neodpustenie a nenávisť. V tom všetkom dostáva možnosť stretnúť sa s Bohom ako s Trojicou osôb. Rozhovory s Ním sú pre neho príležitosťou, aby sa vyplavili z jeho vnútra všetky zranenia. Prechádza si náročnú cestu premeny zmýšľania. Mack vyjadruje túžbu, že vrahovi chce ublížiť, aby trpel tak isto, ako trpel on. A chce, aby to Boh naozaj doprial tomu vrahovi, aby mu ublížil. Avšak odpoveď nebeského Otca znela: „Aj on je môj syn, ktorého chcem vykúpiť.“ Aj ty môžeš pred Otcom vylievať svoje srdce, a tak dovoliť Bohu, aby sa premieňali tvoje myšlienky. „Treba svoj príbeh vložiť do modlitby, prijať seba samých, vedieť žiť so svojimi obmedzeniami a aj si odpustiť, aby sme ten istý postoj mohli zaujať voči druhým.“ (AL 106)
Odpustiť neznamená zabudnúť
Odpustiť neznamená, že všetko v našom vnútri sa hneď upokojí. City a emócie budú rôznorodé. Od hnevu až po smútok. Vtedy platí, že odpúšťam vždy znovu reagujúc na svoje pocity. Rana sa nedá vymazať zo svojej pamäti. Môže sa však uzdraviť. Je rozdiel mať na svojom tele otvorenú ranu a mať ju zacelenú, hoci stále zostáva po nej jazva. Dojímavá je chvíľa, keď Mack nesie mŕtve telo svojej dcéry, aby ho mohol pochovať. Neustále si vtedy opakuje slová: „Odpúšťam ti.“ Ale tiež tesne predtým vyznáva: „Som stále nahnevaný.“ A počuje od Boha povzbudivé slová: „Nikto nepustí všetko naraz. Možno to budeš musieť urobiť 1000-krát, kým to pôjde ľahšie. Ale pôjde to.“ Odpustenie sa vyjadruje v postupnom púšťaní vecí zo svojich rúk. Je ako rozhodnutie, ktoré je nevyhnutné potvrdzovať nanovo vo svojich myšlienkach.
Odpúšťaj ako Ježiš
Ježiš visiac na kríži medzi dvomi zločincami odpúšťa vo svojom srdci a zároveň dopraje odpustenie kajúcemu lotrovi. Najskôr volá k Otcovi: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23, 34) Nerieši situáciu sám, ale volá na svojho Otca, aby cez neho prišlo odpustenie. Akoby to bolo vtedy nad jeho ľudské sily, nie podľa toho, čo práve cítil. Ale robí rozhodnutie vôle, že chce odpustiť, a potrebuje k tomu Božiu milosť. A potom počuje volanie svojho suseda na kríži: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (Lk 23, 42) Prísľub raja znamená, že lotrovi, ktorý prosil, bolo odpustené. A tak sa potvrdzujú slová pápeža Františka, že „odpustenie podstúpenej nespravodlivosti nie je ľahké, je to však cesta, ktorú milosť umožňuje.“ (AL 242)
Ak odpúšťaš, spoliehaš sa v dôvere na Boha, že on si s tou situáciou poradí najlepšie ako vie. Spáchané zlo má svoje dôsledky a odpustenie ich neodstraňuje. Bohu patrí pomsta a uskutočňovanie spravodlivosti. Našťastie.
