Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú. Ale je to vždy tak? Sú osobnostné rozdiely príležitosťou na obohacovanie alebo – ako je to ukryté vo význame slova – manželov rozdeľujú? Na otázky ZaStolom.sk odpovedá konzultant Marián Kubeš.
Mali by osobnostné rozdiely manželov skôr spájať či, naopak, rozdeľovať?
Osobnostné rozdiely manželov predovšetkým doplňujú. Mali by skúmať, kde sa dopĺňame, ako môžeme vytvoriť lepší celok. Je pravda, že neraz sú rozdiely zdrojom napätia, neporozumenia, hádok a pokusov „prerobiť“ druhú stranu na svoj obraz. Je to nezmyselný pokus, ktorý väčšinou stroskotá na vzájomnom súboji alebo rezignácii jedného z manželov. Degraduje manželský vzťah. Vzájomné dopĺňanie sa vyžaduje hlbokú otvorenosť k rozdielom, hľadanie prínosu pre vzťah a schopnosť komunikovať o rozdieloch konštruktívne. Hovoríme však o osobnostných rozdieloch, daných predovšetkým prevládajúcou typológiou, konšteláciou jednotlivého človeka. Nehovoríme o návykoch, zlozvykoch a nevhodných prejavoch poškodzujúcich vzťah.
Je pravdou, že protiklady sa priťahujú?
Cítime, že ak má niekto iný rozvinutú kvalitu, ktorá mne chýba, je to priťahujúce. Samozrejme, ak nejdeme do súboja, ale do spolupráce – čo je väčšinou aj zámer dvojice, ktorá sa chce napríklad zosobášiť a spolu žiť. Inakosť u partnera sa však ľahko môže stať záťažou, ak niektorú osobnostnú črtu uplatňuje príliš často a vo väčšine situácií. Napríklad, schopnosť vyjadriť sa pohotovo, presne veci opísať, vystihnúť podstatu jedným z partnerov je v niektorých situáciách pre druhého oslobodzujúce, pomáha mu to, pretože on sám by to nedokázal tak dobre povedať. V iných situáciách sa to môže stať bariérou, zdrojom konfliktu, ak takúto schopnosť uplatňuje jeden z partnerov a neumožní druhému sa v danej oblasti zlepšiť: „Vždy hovoríš aj za mňa“ či „Všetko je podľa teba“.
Napriek osobnostným rozdielom – čo by mali mať manželia skutočne spoločné?
Rozdiely zostanú po celý život. Manželia by mali mať spoločnú víziu svojho manželstva. Pýtať sa otázku: Aký má Boh plán pre naše manželstvo? Vieme, kto si ty a kto som ja, ale kto sme my? Mali by mať zhodu v zásadných veciach: o čom je náš život, kam kráčame, aké hodnoty nám na tejto ceste pomôžu a podobne.
Je cieľom, aby boli manželia „nerozdielni“? Vo význame: majú zmýšľať rovnako, konať rovnako, cítiť to isté?
Určite nie, stratila by sa krása rozmanitosti, dopĺňania sa, uvedomenia si, že druhého potrebujeme, aby sme sami boli úplní. Nikdy to nie je tak, že jeden má iba silné stránky a druhý slabé. Máme si čo dať navzájom, treba to objavovať, prekonať ego, ktoré chce všetko samo: „ja viem najlepšie“, „my sme to vždy robili takto“, „ty to neurobíš tak dobre ako ja“. Cvičí to aj pokoru.
Môžu rozdiely obohacovať?
Myslím, že práve preto sme takí odlišní.
Môžu byť osobnostné rozdiely až takou prekážkou, že dokážu položiť manželstvo?
Áno, ak sa napríklad snúbenci poznajú povrchne a v manželstve sa vynoria nové prejavy. Tie obyčajne vyprovokujú situácie, s ktorými sa predtým nestretli. Ak nezachytia takéto momenty včas, začnú sa do vzťahu vkrádať tzv. ničitelia a tí dokážu vzťah nenávratne rozložiť a obrať dvojicu o posledné sily. Potom nemajú energiu vzťah prebudovať a samým sa im to väčšinou ani nepodarí, potrebujú pomoc v podobe poučenia a sprevádzania.
Rozdiely sa môžu prejavovať prakticky v každej oblasti: správa financií, vzťah k deťom, spoločenské správanie, kamarátstva, priateľstvá, šport, kam na dovolenku, viera, prístup k rodičom… Ako vedieť komunikovať o tom, čo manželov rozdeľuje?
Áno, rozdiely sú v mnohých oblastiach. Niektoré sú takmer nemenné ako temperament, štýly osobnosti… Introverta neprerobíte na extroverta, celý život introvertom zostane. Čo sa však vie naučiť, je správať sa ako extrovert v situáciách, kedy je to potrebné. Iné oblasti sú väčšinou vecou dohody, kde neexistuje jediné správne riešenie, ale riešenie, na ktorom sa manželia dohodnú. Preto potrebujú vedieť robiť kompromis. Napríklad: jeden z manželov rád trávi dovolenku na horách a v zime, keď sa dá lyžovať. Druhý nemá rád zimu a vôbec nelyžuje. Naopak, rád ide v lete k moru, čo zasa nič nehovorí lyžiarovi. Potrebujú vedieť diskutovať o tejto rozdielnosti a nájsť taký kompromis, ktorý uspokojí oboch. Nie je dobre obetovať vlastný záujem úplne v prospech druhého, t.j. jeden sa vždy prispôsobuje druhému. Takýto pár síce zdanlivo nemusí riešiť názorové rozpory, ale v skutočnosti sa to ani nenaučí. A keď život prinesie situáciu, ktorá je pre jedného či druhého už neúnosná, nevedia ju riešiť alebo ju riešia výbuchom a konfliktom. Môžem obetovať svoju túžbu ísť k moru a umožniť manželovi pravidelne čas na horách. Keď však navrhne, že si rozdelíme peniaze a budeme si so svojim zárobkom robiť každý čo chceme, môže to byť priveľa za jeho ochotou prispôsobiť sa a nasleduje výbuch.
V čase spoznávania či zásnub sú rozdiely medzi partnermi zrejme úplne iné ako po desiatkach rokoch manželstva. Ako je to s vývojom rozdielov – pribúda ich spolu s rokmi manželstva?
Niektoré rozdiely zostanú po celý život rovnaké, lebo sa zmeniť nedajú, iba schopnosť zvládať i dôsledky týchto rozdielov bude u manželskej dvojice väčšia. Ostatné rozdiely, najmä v názorovej, postojovej a hodnotovej oblasti sa budú zmenšovať. Tie sú tvárnejšie, menej stabilné a ich formovanie je súčasťou budovania zdravého spolužitia dvojice.
Ako sa na osobnostné rozdiely pozerá psychológia? Môžu mať šťastné manželstvo typologicky rozdielne osobnosti?
Žiadne dve osobnosti nie sú rovnaké. Psychológia síce zaraďuje ľudí do rôznych osobnostných kategórií, takto vznikajú napr. typológie osobnosti. Každá kategória však je tak veľmi široká, že to určite nebude znamenať nudu vo vzťahu, ak aj obaja, manžel a manželka, „psychologicky“ patria do rovnakej skupiny.
[…] Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú. Ale je to vždy tak? Sú osobnostné rozdiely príležito… […]