Podľa náuky Biblie Cirkev neuznáva vôbec žiadny mimomanželský sexuálny prejav v živote za správny, ani ten heterosexuálny. Každému, kto sa nemôže alebo nechce oženiť či vydať, alebo je ešte slobodný, hovorí: Mal by si žiť sexuálne zdržanlivo – iba to zodpovedá Božej vôli a každý sexuálny prejav – aktivita proti tomuto prikázaniu – je hriechom. A všimnite si, že to hovorí všetkým ľuďom, nielen homosexuálne cítiacim.
Niektorí ľudia tvrdia: ,,Je to prakticky nemožné, aby dospelý človek s homosexuálnym cítením žil v sexuálnej zdržanlivosti, že takéto osoby majú právo na určitú formu sexuálnej intimity, pretože nie sú povolaní k životu zasväteného celibátu, že toto povolanie dostávajú len niektorí, či niekoľkí.“
Toto tvrdenie však protirečí autentickému kresťanskému učeniu v niekoľkých aspektoch. Ignoruje Božie prikázanie, aby každý z nás praktizoval čnosť čistoty podľa svojho osobitného životného stavu (porov. KKC o povolaní k čistote, č. 2348, 2349). Čistota je nielen potrebná, ale aj možná. Len v manželstve môže mať muž a žena sexuálny – pohlavný styk. Všetky ostatné medziľudské vzťahy a priateľstvá majú byť sexuálne zdržanlivé alebo celibátne. Boh od človeka nežiada nemožné veci.
Boh nás teda stvoril ku svätosti a k posväteniu sa, nie k nečistote. Každý mimomanželský pohlavný, aktívny prejav človeku len ubližuje a spôsobuje preto žiarlivosť, nedôveru a plodia sa tak aj ostatné vášne. Tieto hriechy rozkladajú všetky vnútorné hodnoty človeka. Všetky tieto podobné prejavy a styky zotročujú človeka a robia ho nešťastným. Oberajú nás o Boha, o jeho lásku a naše srdce je tak rozdelené. Keďže nás vzďaľujú od Boha, treba sa im vyhýbať (pozri Prís 1, 4, Kol 3, 5, 1Kor 9, 27).
Čistota ako Božia čnosť nemôže jestvovať bez schopnosti zriekať sa, prinášať obety, vedieť čakať. Sebaovládanie je dlhodobé dielo. Človek si nikdy nesmie myslieť, že ho dosiahol raz a navždy (porov. Katechizmus katolíckej cirkvi – KKC: Povolanie k čistote).Pri pádoch predpokladá úsilie začínať vždy znovu v každom období života. Nie je to však možné bez námahy a vlastného pričinenia. Kde niet úsilia, Boh ani pomôcť, ani požehnať nemôže. Nadobúdanie čistoty je dlhý a postupný proces. Čistota nie je darovaná, musí sa vybojovať. Dôležité je nestratiť odvahu kvôli vlastnému zlyhaniu a pádom. Treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou. Boj o našu čistotu bude trvať celý náš život, ale odmena zaň celú večnosť. Oplatí sa teda! Čistý človek sa nezameriava na seba, a jeho vzťahy k iným nie sú egoistické. Čistota je radostným prejavom toho, kto vie prežívať darovanie seba oslobodený od každého egoistického otroctva. Čistotou sa osobnosť človeka stáva harmonickou, vyzrieva a nadobúda vnútorný pokoj.
Ježiš požehnáva tých, čo si očistili svoje srdcia od sebalásky, takže majú schopnosť vyžarovať Božiu lásku na ostatných. Keďže v takýchto nasledovníkoch druhí vidia Boha, Ježiš im prisľúbil, že oni uvidia Otca. Ak je srdce takého slobodného človeka v jednote s Kristovým srdcom, potom takýto človek môže ľahko uvidieť Boha už v tomto živote a mať vyznačenú cestu k nazeraniu Boha vo večnosti. Títo požehnaní nerozdelenou láskou srdca budú postupne ponímať svoje telá nie ako veci oddelené od ducha, s ktorými sa zaobchádza alebo sa zneužívajú podľa svojvôle. Čistota srdca predchádza pozeraniu na Boha a už teraz nám umožňuje vidieť veci v Božom svetle a dovoľuje nám vnímať ľudské telo, svoje i blížneho, ako chrám Svätého Ducha, prejav Božej krásy.
Ľudia s homosexuálnymi sklonmi sú povolaní ku svätosti práve tak ako všetci ľudia. Všetky ľudské bytosti sú povolané k svätosti, ktorá spočíva v tom, že žijú ako Božie deti v tej podobe stvorenia na Boží obraz s Ním, podľa ktorej boli stvorené. Všetci sme Božie deti, ja a ty, my všetci sa prostredníctvom namáhavej cesty slobody, plnením Božej vôle pre naše vlastné dobro máme stať takými, akými nás chce mať Boh. To On všetkých pozýva, aby sa stali súčasťou jeho svätého ľudu. Cesta je Kristus, Syn, Boží Svätý: ,,…nik nepríde k Otcovi, iba cez neho“ (porov. Jn 14, 6).
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
