Diabol medzi notami

Na problém satanistickej rockovej hudby existujú názory, ktoré by sme mohli rozdeliť na dva protichodné postoje: skeptický a katastrofický.

Zástancami katastrofického postoja sú tí, ktorí vidia diabla všade navôkol. Rockovú hudbu považujú za čisto satanistickú a chceli by potlačiť každý moderný prejav.

Skeptici, naopak, obdivujú svoje hudobné idoly až tak, že odmietajú o nich diskutovať. Neprijímajú kritiku a majú tendenciu ospravedlňovať každú rockovú výtržnosť, odvolávajúc sa na „slobodu prejavu“.

Oba protichodné postoje však majú čosi spoločné: chýba im objektívny pohľad a hĺbkový ponor do problému. Z tohto dôvodu sa stáva, že často upadnú do mylného nadsadenia problému alebo do rebelantskej redukcie. Fenomén rockovej hudby nemožno umelo nafukovať, ale ani podceňovať. Potrebné je analyzovať ho vo svetle skutkov, čím sa predíde povrchnému hodnoteniu alebo extrémizmu.

Prvý znak

Prvý nesmelý odkaz na satanizmus sa objavil na obale jednej z najslávnejších platní v histórii rockovej hudby „Sergeant Pepper‘s Lonely Hearts Club Band“ od skupiny Beatles (1967). Na obale albumu sa objavilo mnoho známych osobností – Karl Marx, Stanley a Oliver, Marlon Brando, Bob Dylan… V tom čase bubeník Ringo Starr povedal: „Chceli sme dať dohromady tváre osôb, ktoré máme radi a ktoré obdivujeme.“ Spomedzi nich sa vľavo hore vyníma podobizeň zhrbeného muža. Je to anglický okultista Aleister Crowley (1875 – 1947), otec moderného satanizmu a inšpirátor väčšiny súčasných ezoterických skupín.

Crowleyovo heslo „Rob, čo chceš“ vyzývalo užívať si život bez hraníc a morálnych noriem, v ustavičnom hľadaní osobného uspokojenia a egoistického pôžitku. Podľa tohto anglického okultistu má človek právo postaviť sa na miesto Boha a sám si zvoliť zákony vlastného života.

V rockovom prostredí 60. rokov, s prebúdzajúcim sa záujmom o ezoteriku, považovali Crowleya za osobnosť, ktorá bola „v móde“. Oceňovali ho za jeho prirodzený sklon porušovať a prestupovať zákony a všeobecné platné normy a tiež za jeho výzvy odmietať každú zhora danú normu. Pravdepodobne z týchto dôvodov ho Beatles zaradili na obálku svojej najslávnejšej platne.

Nádych ezoteriky

V 70. rokoch sa rocková hudba, obohatená o ďalšie tóny, začala rýchlo rozmáhať. Zrodil sa hard rock (tvrdý rock), charakteristický metalovými zvukmi, elektrickými gitarami a mocnými hlasmi. K priekopníkom tohto štýlu patrí kapela Led Zeppelin, ktorú považujeme za prvú v histórii vzťahov medzi hudbou a satanizmom.

Šéf skupiny Led Zeppelin, gitarista Jimmy Page, bol húževnatým zástancom učenia Aleistera Crowleya. Jimmyho záujem o anglického okultistu prerástol do takej miery, že zbieral všetky jeho predmety osobnej potreby: knihy, rukopisy, klobúky, zošity, ba i tuniky, ktoré Crowley používal počas rituálov. Page dokonca býval v Crowleyovom dome.

Led Zeppelin sú prvou rockovou kapelou, ktorá použila satanistické symboly na obálku platne. Na ich albume s názvom „IV.“ nachádzame magický prvok, ktorý sa všeobecne používal pri satanistickom rituáli. Ďalší odkaz na satanizmus obsahuje album „III.“ Vedľa názvu platne dal Jimmy Page napísať spomenuté motto Alestera Crowleya „Rob, čo chceš“. Na otázku novinára, ktorý si žiadal objasniť spomínané heslo, rocková hviezda odpovedala: „Bol to môj nápad. Má to však príliš dlhú históriu, o ktorej sa teraz nemám čas zmieňovať. Úmysel bol dať obálke malý ezoterický nádych. Mysleli sme si, že to nikto nezbadá.“

Jasný satanizmus

V 80. a 90. rokoch sa rocková hudba čoraz viac pritvrdzovala, čím dala podnet na vznik heavymetalového prúdu (tzv. ťažký metal). A práve v tomto hudobnom prúde sa satanizmus prejavil celkom otvoreným a jednoznačným spôsobom – používaním ezoterickej tematiky v textoch piesní a na grafickom spracovaní obalu platní.

K najreprezentatívnejším skupinám patria Dáni z Mercyful Fate. Ich pieseň „Don‘t break the Oath“ reprodukuje formulu skutočnej, pravej prísahy diablovi: „Pobozkám capa a prisahám, že svoju myseľ, telo a dušu bez výhrad zasväcujem nášmu pánovi Satanovi, aby som pracoval pre jeho plány.“

Rovnakého zamerania sú aj Deicide, ktorých šéf Glen Benton dospel do takého štádia, že sa dobrovoľne nechal zapáliť na obrátenom kríži, ochraňujúc si získané popáleniny bez ošetrenia.

Kríž zobrazený „hlavou dolu“, ktorý predstavuje Antikrista, je typickým satanistickým symbolom a objavuje sa na mnohých rockových platniach.

Na platni Black Mass (Čierna omša) talianskej skupiny Death SS je do najmenších detailov opísaný satanistický rituál slávený o 23. hod. v jednom odkonsekrovanom kostole. V piesni, podľa ktorej nazvali celú platňu, sa spieva: „Krk dieťaťa bude odrezaný na tele strigy. Zmiešaj jej krv s jeho semenom a začleníš sa do čiernej armády.“

Rúhania a urážky

Zvlášť nepríjemné sú obaly platní s rúhavými a protikresťanskými obrazmi. Najväčšmi zasiahnutý je, prirodzene, Ježiš Kristus, ktorého zobrazujú v najrozličnejších podobách: rozštvrtený (Mortuary a Deicide), predierkovaný (Messiah) či použitý ako funda na vystrelenie projektilu (Celtic Frost).

Najzdrvujúcejšie je zobrazenie na obálke skupiny Torr, kde je Ježiš zobrazený ako rozkladajúca sa mŕtvola na kríži. Výber nie je náhodný. Zobrazenie chce povedať, že Ježiš nevstal z mŕtvych.

Aj samotné názvy hudobných skupín obsahujú rúhavé prvky. Príkladom je fínska skupina Impaled Nazarene, v preklade „Nazaretský narazený na kôl“. Je tu aj poľská skupina Christ Agony (Kristova agónia), turínska skupina Burn The Crucifix (Spáľ kríž) a newyorská Fallen Christ (Úpadok Krista).

Neuveriteľné však je, že tieto skupiny namiesto toho, aby boli cenzurované, tešia sa podpore mnohých hudobných kritikov.

Hudba proti životu

K výtržnostiam niektorých rockových kapiel nepatrí len uctievanie diabla. Témy, ktoré sa v textoch piesní pravidelne opakujú, sú vyvyšovanie, velebenie samovraždy a eutanázie. Niektorí speváci celkom otvorene vyzývajú poslucháča k samovražde, hovoria mu, že život je smutný, svet odporný a nemá cenu zostávať na zemi. Odstrašujúcim príkladom tejto „hudby proti životu“ je pieseň „Suicide solution“ (Riešenie samovraždou) od Ozzyho Osbourna. V jednej časti textu piesne možno nájsť skryté posolstvo, ktoré vyzýva poslucháča zastreliť sa: „Ach, nikto, iba ty v skutočnosti vieš, kde sa nachádza. Ty ho máš! Prečo? Skús to! Vezmi pištoľ a skús to! Vystreľ! Vystreľ! Vystreľ!“

Na vnútornej strane obálky jednej platne Christian Death je nápis „L‘invitation au siucide“ (Pozvánka na samovraždu). Platňa „Stained class“ od Judas Priest zobrazuje hlavu prerazenú výstrelom z pištole.

Eutanázii je venovaná platňa Youthanasia od Megadeath, inšpirovaná prípadom Jacka Kevorkiana, prezývaného Doktor Smrť, lekára smutne presláveného „pomocou“ niekoľkým pacientom ukončiť život. Podľa Megadeth, eutanázia nie je nič iné ako metafora života: „Ak si môžeme vybrať, ako budeme žiť, prečo si nemôžeme vybrať, ako zomrieme?“

Most k satanizmu

V posledných rokoch sa satanistická rocková hudba stala skutočnou módnou záležitosťou, ktorá sa vyjadruje prostredníctvom najextrémnejších hudobných prúdov, ktorých názvy hovoria jasnou rečou: death (smrť), black (čierny), grind (ničiť, roztrieštiť), doom (tragický osud, skaza). Niektoré kapely „citujú“ texty satanistov, aby takýmto spôsobom robili reklamu svojim nahrávkam, ale sú aj takí hudobníci, ktorí majú úzke kontakty so sektami. Napríklad v USA početní rockoví umelci spolupracujú so Satanovou cirkvou. Patrí k nim aj King Diamond a kapela Acheron, snažiaca sa vykresliť satanizmus ako druh „alternatívneho náboženstva“, bezpečného, nie nebezpečného.

Z jednoduchého počúvania hudobných nahrávok možno vstúpiť do kontaktu s ezoterickým prostredím ako v prípade kapely Psychic TV, ktorá založila Chrám psychickej mladosti. Záujemcovia o členstvo v sekte a jej fanúšikovia musia podstúpiť nechutný rituál magicko-sexuálneho charakteru.

Aj rockové časopisy istým spôsobom sprostredkúvajú kontakt so satanistickým prostredím. Jeden z najznámejších talianskych hudobných mesačníkov „Flash“ uverejnil adresu americkej Satanovej cirkvi, pričom ju opísal ako „najdôveryhodnejšie a seriózne združenie, na ktoré sa môžu obrátiť milovníci a pestovatelia okultných teórií“. Článok sa končí jasnou výzvou na adresu čitateľov: „Ak si myslíte, že by vám pomohla znalosť satanizmu a ak sa chcete stať členom veľkej palety myšlienok, ktorým je satanistická filozofia, Satanova cirkev vás očakáva.“

Od rocku k znesväteniu

Myšlienka hudby, ktorá by pobádala praktizovať satanizmus, bola pred nejakým časom považovaná len za hypotézu. Niektoré skutočnosti z čiernej kroniky, ktoré sa udiali napríklad v Taliansku, svedčia o tom, že posolstvá a odkazy niektorých hudobníkov môžu mať zničujúce následky. Obzvlášť vtedy, ak ich prijíma psychicky labilná a ľahko ovplyvniteľná mládež.

Najznámejší je prípad Davida Zanottiho, mladého satanistu z mesta La Spezia, propagátora „nočných návštev“ na cintorínoch, počas ktorých s partiou zneuctieval náhrobky a kradol kosti a lebky. Chlapec, ktorý neskôr svoje činy oľutoval a odpykal si za ne trest, povedal „Ľutujem všetko, čo som robil. Nechal som sa strhnúť hudbou čierneho metalu (black metal), ktorú počúvam vyše desať rokov. Zvlášť texty niektorých nórskych a švédskych skupín, medzi nimi Mayhem, Darkthrone a Marduk, ma natoľko ovplyvnili, že som ich opakoval ako automat. Táto hudba, ktorú som počúval aj desať hodín denne, ma ovládla do takej miery, že som si neuvedomoval vážnosť svojho konania.“

Po Zanottiho vyznaní začala prokuratúra v La Spezia veľkú vyšetrovaciu akciu s názvom Operácia Diabol, počas ktorej sa podarilo odhaliť a obžalovať deväť mladých ľudí od 18 do 27 rokov. Obvinenia zneli: poškodzovanie a ničenie hrobov a náhrobkov, krádeže kostí a posvätných predmetov. Daniele Murgia, policajný inšpektor v La Specia, ktorý operáciu viedol, povedal: „Niť, ktorá spájala všetky tieto osoby v ich kulte zla, bola hudba čierneho metalu. Kontakty udržiavali nielen prostredníctvom korešpondencie, ale stretávali sa aj na koncertoch satanistického rocku“.

Násilie a rasizmus

Satanistický rock nemá však za následok „iba“ zneuctievanie a znesväcovanie hrobov, náhrobkov a vykrádanie kostolov. V Nórsku, žiaľ, mal tento fenomén oveľa vážnejšie následky. Členovia niektorých rockových kapiel, zjednotení okolo myšlienkového prúdu Black Metal Mafia, zorganizovali teroristické atentáty na katolícke kostoly, čím transformovali svoju hudobnú nenávisť do skutočných vandalských činov.

V takejto rozžeravenej atmosfére nechýbali ani vraždy. Courit Grishnackh, spevák zo skupiny Burzum, bol odsúdený na 20 rokov väzenia za vraždu hudobníka Oystena Aarsetha, historického šéfa kapely Meyhem a jeho bývalého najlepšieho priateľa. Podobný osud postihol aj Barda G. Eithuna, bubeníka z kapely Emperor: 14 rokov väzenia za vraždu.

Na pochopenie ducha, ktorý charakterizuje Black Metal Mafia, postačí vypočuť si niekoľko vyhlásení Counta Grishnacka: „Som hrdý na to, že som muž čistej bielej árijskej rasy, že mám bielu árijskú dcéru, ktorej matka je tej istej rasy. Som pyšný na svoje modré oči, na svoje tmavé blond vlasy a na svoju bielu pokožku“.

Krok od satanizmu k rasizmu je veľmi krátky…

Nie náhodou, mnohé satanistické rockové kapely sú tiež antisemitské a ohrozujú ľudí farebnej pleti. Trey Azagtoth, gitarista z Morbid Angel, bez akýchkoľvek rozpakov potvrdzuje, že „objíma Hitlerovho ducha“. A Taliani zo skupiny Deviate Ladies, vášniví čitatelia „Mein Kampf“, sa vyhlasujú za „pestovateľov jedinej a vládnucej bielej rasy“.

Ukryté posolstvá

Ďalším javom, ktorý popri jasne definovanom satanizme vzbudzoval veľkú zvedavosť, je fenomén ukrytých posolstiev na platniach slávnych rockových hviezd. Ide o techniku tzv. Backward masking process (postup spätného maskovania).

Skryté posolstvá sa nahrávajú v nahrávacom štúdiu opačne. Dajú sa dešifrovať, keď si nahrávku (zvyčajne platňu) pustíme odzadu. Napríklad pri počúvaní piesne Led Zeppelin „Stairway to heaven“, budeme počuť hlas, ktorý hovorí: „Hľa, môj sladký Satan, ktorého cesta ma nerobí smutným a na ktorej mocnosťou je Satan. On ťa bude rozvíjať, dá ti šesť, šesť, šesť“ (biblické číslo Antikrista).

Spomenutú techniku možno považovať za odpozorovanú zo starej satanistickej tradície, podľa ktorej sa katolícke modlitby počas čiernych omší odriekali opačne, aby ich znesvätili a adresovali diablovi. Príkladom tohto rituálu je platňa „Prayer“ kapely Christian Death, kde je nahraný „Otčenáš“ opačne. Keďže išlo o modlitbu adresovanú démonovi, vynechali z nej poslednú vetu – „Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.“ Satan by sa jej určite nepotešil.

Obrátené posolstvá predstavujú pokus realizovať malé ezoterické rituály prostredníctvom hudby. Nechýbajú však ani také rockové kapely, ktoré ich používajú ako formu na žartovanie alebo provokovanie. K takým patria Pink Floyd, ktorý do albumu „The Wall“ zakomponovali vetu: „Blahoželáme ti! Práve si objavil tajné posolstvo. Prosíme ťa, pošli svoju odpoveď starým Pink na smiešny statok Chalfont.“

Rozširujúci sa jav

Hoci problém skrytých posolstiev od začiatku vyvolával veľkú zvedavosť, nie je tým najdôležitejším prvkom. Najväčšie starosti spôsobuje v súčasnosti veľmi rozšírená satanistická rocková hudba. Vznikajú obchody špecializované na tento druh hudby. Okrem platní a cédečiek tu však predávajú aj knihy o satanizme a čiernej mágii. Napríklad obchod Demos v Neapole vo svojom katalógu ponúka na predaj kompletné dielo anglického okultistu Aleistera Crowleya. Podobne sa správa aj hudobná tlač.

Neposledným prostriedkom na šírenie satanistického rocku je internet, kde možno nájsť početné stránky venované diablovi. Anton LaVey, zakladateľ americkej Satanovej cirkvi, má vlastnú internetovú sieť na propagovanie piesní inšpirovaných diablom.

Všetky vymenované skutočnosti zdrvujúcim spôsobom poukazujú na skutočnosť, ako sa jedna časť modernej hudby, a to bez najmenších pochybností, stala prostriedkom šírenia satanizmu medzi mládežou.

Treba však povedať aj to, že, našťastie, nie každý rock prináša negatívne posolstvá.

CARLO CLIMATI

Z publikácie Religioni e sette nel mondo – Il satanismo contemporaneo preložila Alena Piatrová

http://vzajatirockovjhudby.blogspot.sk/2007/07/diabol-medzi-notami.html

Prevzaté z časopisu VOX.