Čo ukrýva v srdci žena, ktorá uvažuje o potrate?

Zazvonil mi telefón. Zdvihla som a na druhej strane počujem tichý hlas s miernou rozpačitosťou. Nevedela, ako začať, chvíľu hľadala slová, no odrazu povedala všetko. Jej slová boli poprepletané vzlykmi a ťažobou.
Počúvala som, utvrdzovala ju v tom, že vnímam každé jej slovo a popritom „čítam medzi riadkami“.
Jej príbeh bol podobný tým, ktoré som už počula mnohokrát, ale zároveň bol úplne iný. Žena si niesla bolesť, strach a samotu, hoci nebola sama. Domá má dve deti, teraz čaká tretie a hovorí, že toto už nevládze.
PREČO?
Nemá mamu, umrela jej pred tromi rokmi, otec je ťažko chorý a partner jej povedal, že to dieťa nechce. A ona sa cíti taká vyčerpaná, unavená a… nevládze. Jej partnerský život nie je o spolužití v láske, ale je tak, kostrbato udržiavaný z ekonomických dôvodov. Možno aj pre zdanlivé pohodlie je tolerovaná večná neprítomnosť otca detí.
Nakoniec zistím, že už spolu ani nežijú. Ich vzťah sa rozpadol. On odišiel so slovami, že nech si robí čo chce. Ona ostala sama s dvomi deťmi, s tretím pod srdcom. Zlomená, smutná bez pomoci a najmä bez opory. Má sa sama rozhodnúť, čo bude s týmto nenarodeným dieťaťom. Je to už len na nej. Pýta sa – čo mám robiť? Nevládzem, nemám partnera, nemám rodičov ani súrodencov. Nemám pomoc ani oporu. To mám dávať susede strážiť deti? Veď ledva zaplatím nájomné. Toto nemá zmysel, nevládzem, nechcem, nemôžem. Ako porodiť ďalšie dieťa, keď sa neviem postarať o tieto dve?

Rozmýšľam, ako jej naozaj pomôcť. Uvedomujem si, že to nie je ľahká situácia, že okrem zúfalstva z rozpadnutého vzťahu si musí nanovo vybudovať budúcnosť s dvomi (možno tromi) deťmi. Ale sama. Cítim tú ťažobu. Ako jej pomôcť, ako jej vliať reálnu a pravdivú nádej, ktorej sama uverí – že interrupcia jej nevráti ani partnera, ani nezlepší život. Je už matkou a vie, čo obnáša materstvo. Plače, pretože vie, že si zlomí srdce a bude to ťažké. Že si to bude vyčítať. Ale ona musí, hoci nechce – musí ísť na interrupciu. 

Ešte dlho sme sa rozprávali o jej prežívaní, o strese a ako ho spracovať. Vnímala som to ťažké rozhodovanie. Najradšej by som jej povedala pár zázračných viet, ktoré by vyriešili všetky problémy. Ale to sa nedá. A tak jej ponúkam prijatie a bezpečný priestor, kde mi môže povedať úplne všetko.
Nakoniec sme nejaké riešenia našli. Trvalo to dlhšie, ale ona sama sa musela rozhodnúť, čo chce a čo nie. Ak sa rozhodne, že aj napriek ťažkým začiatkom dieťa príjme, budeme ďalej hľadať riešenia a spôsoby, ako zvládať náročnosť situácie deň po dni. Ak sa však rozhodne, že dieťa neprijme, akúkoľvek pomoc a radu odmietne.
Nakoniec sme telefonát ukončili s tým, že nejaké riešenia sme našli a všetko si premyslí.
O niekoľko dní som jej zavolala, ako sa má.
Má sa stále zle. Bojí sa a je nahnevaná. Je vyčerpaná z detí a z celého neplánovaného tehotenstva. Dieťa si však nechá. 

Mám nádej, že aj napriek ťažkému začiatku na konci tehotenstva príde nový život, ktorý zahojí bolesti, zúfalstvo a smútok. Láska dáva zmysel všetkému. Niekedy o ňu treba zabojovať.
Od toho prvého telefonátu sme boli v kontakte až do pôrodu. Nie, jej život sa za ten čas nezmenil k lepšiemu – začala sa súdiť o výživné, bola aj naďalej vyčerpaná, ale nebola sama. Bola som tu pre ňu, aby som jej pomohla niesť neplánované tehotenstvo. A ja sa pýtam sama seba – čo takéto ženy ukrývajú vo svojom srdci? Verím, že napriek všetkému lásku. 

Niektoré údaje a informácie v článku boli pozmenené pre citlivosť celej situácie.

Nezisková organizácia Poradňa Alexis sa venuje najmä neplánovane tehotným ženám a ženám po umelom či spontánnom potrate. Ponúka bezplatné základné sociálne poradenstvo. 

Fotografia: pexels