Ježiš jasne hovorí, že manželstvo je pozemskou skutočnosťou. Naznačuje však, že aj po vzkriesení si naše telá zachovajú svoju mužskosť a ženskosť. A aj vtedy, keď budú zduchovnené, budeme podľa Jána Pavla II. naplno prežívať ich snubný význam.
V prvých dvoch častiach sme videli, čo hovorí o povolaní k láske pohľad na počiatok a na ľudské srdce. V tretej časti nás Ján Pavol II. pozýva zamyslieť sa nad láskou z pohľadu na cieľ. Tým je vzkriesenie tela. Každá z troch častí vychádza z komentára k evanjeliu. Máme teda pred sebou evanjeliový triptych teológie tela. To, kým budeme, nám približuje skúsenosť Ježišovho zmŕtvychvstania, ktoré je vyvrcholením Božieho zjavenia sa v dejinách a odpoveďou na najväčšiu otázku človeka, ktorou je smrť.
Čia bude pri vzkriesení?
Ján Pavol II. najprv komentuje príbeh ženy, ktorá mala postupne sedem mužov a všetci zomreli (Mt 22,24-30), potom sa venuje interpretácii, ktorú dáva vzkrieseniu svätý Pavol, najmä v prvom liste Korinťanom. Prvý príbeh spomína, ako sa saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie, opýtali Krista, čia bude pri vzkriesení žena, ktorá mala sedem mužov. Ježiš im ukáže, že sa mýlia v popieraní vzkriesenia tela a zdôvodní svoju reč odvolaním sa na moc živého Boha. Keďže Boh je Bohom živých, pozýva ich uveriť v život, ktorý nekončí smrťou. Medzi Ježišovými a Pavlovými slovami o vzkriesení sa udialo niečo veľmi dôležité: Kristovo vzkriesenie. Ním nielenže potvrdil to, o čom predtým hovoril, ale dal nám možnosť hovoriť o vzkriesení ako o reálnej skúsenosti. Vzkriesenie predstavuje úplne nový stav ľudského života, jeho eschatologickú budúcnosť.
Naše telo je určené pre večnosť. Aj po vzkriesení si zachová svoju psychosomatickú prirodzenosť. Byť ako anjeli neznamená stať sa anjelmi, a teda žiť ako duša bez tela, ale stav podriadenosti tela duchu, ktorým bude naplno preniknuté. Takže si už nebudú protirečiť, ale budú dokonale integrované. Pôjde o dokonalú účasť toho, čo je v človeku telom, na realizácii toho, čo je osobné. Naše zbožštenie dosiahne stupeň, ktorý je nemožný v pozemskej realite.
Znamenie zasväteného panenstva
Ježiš jasne hovorí, že manželstvo je pozemskou skutočnosťou. Naznačuje však, že aj po vzkriesení si naše telá zachovajú svoju mužskosť a ženskosť. A aj vtedy, keď budú zduchovnené, budeme podľa Jána Pavla II. naplno prežívať ich snubný význam. Ak je manželstvo a plodnosť vyjadrením snubného významu tela a povolania k láske v tomto živote, vo večnosti objavíme, že je možné ich prežívať aj mimo sexuálnej lásky a plodnosti. Čo to znamená, nám pomáha pochopiť zasvätené panenstvo.
Aj zasvätené osoby prežívajú snubný význam tela. A to v úplnom darovaní sa Bohu. Učia sa intímnej blízkosti s Bohom, ktorú zároveň premieňajú do skutkov v konkrétnom poslaní v Cirkvi. Aj oni prežívajú plnosť lásky, sú povolaní k plodnosti a ich život je cestou k svätosti. Zasvätené panenstvo má evanjeliový základ práve v stati, kde Ježiš musí obhajovať nerozlučiteľnosť manželstva (Mt 19). Jeho hodnotu osobitne vyzdvihuje svätý Pavol a po ňom celá cirkevná tradícia. No jeho svetlo naplno zažiari, ak si uvedomíme, že najplnším vtelením ideálu zdržanlivosti pre nebeské kráľovstvo je snubná láska, ktorou Kristus miloval Cirkev.
Zasvätené panenstvo a manželstvo sa navzájom osvetľujú a dopĺňajú ako dve vyjadrenia snubného významu tela. V prvých troch článkoch sme sa pozreli na počiatok, na srdce a na budúcnosť. Teraz nás čaká objaviť, čo znamená manželstvo ako sviatosť.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
