Už pätnásť rokov sa venuje teológii tela. V roku 2004 založila Konferenciu pre veriacich singles. Tohto roku sa bude konať na jeseň v Dallase. O diele Jána Pavla II. prednáša nielen v USA, ale aj v Európe a Južnej Amerike. Vyštudovala aplikovanú katolícku teológiu na Medzinárodnom teologickom inštitúte v Rakúsku. Manželstvu a rodine sa venovala na Maryvale v anglickom Birminghame. Anastasia Northrop.
Založili ste Národnú konferenciu katolíckych singles. Prečo?
Začala som s Národnou konferenciou katolíckych singles (National Catholic Singles Conference) v roku 2005 ako priamym dôsledkom mojej práce s teológiou tela svätého Jána Pavla II. Organizovala som viaceré podujatia o teológii tela a jeden z mojich priateľov ma nabádal, aby som urobila niečo aj pre singles. Ján Pavol II. v teológii tela špeciálne hovoril o manželstve a povolaní k celibátu, ale nepovedal priamo, ako má single osoba žiť teológiu tela, najlepšie s nádejou na prípravu na manželstvo alebo duchovné povolanie. Takže mi napadlo, že NCSC by mohla byť skvelým spôsobom, ako o tom hovoriť. Bol to taktiež spôsob, ako poskytnúť formáciu, ktorá v našej súčasnej kultúre chýba – o tom, čo znamená byť mužom, čo znamená byť ženou a o čom je manželstvo.
Čo je cieľom konferencie?
Mojou najväčšou nádejou by bolo, aby každý odišiel z konferencie po hlbšom stretnutí s Kristom. Konferencia má trojitý cieľ: poskytnúť príhovory, ktoré singles povzbudzujú, inšpirujú a formujú; ponúknuť možnosti zažiť Boha a jeho uzdravujúcu moc pomocou sviatostí a modlitby; a dať dohromady čo najviac single tak, ako je to len možné, pre zábavu, spoločenstvo a komunitu. Myslím si, že často prehliadame dôležitosť povzbudenia aj ostatnými singles. Komunitný aspekt je nevyhnutný pre všetkých, ktorí sú v Tele Kristovom, ale zvlášť pre singles, ktorí nemajú svoje dennodenné komunity automaticky zabudované v manželstve a deťoch.
Od založenia konferencie prešlo už jedenásť rokov. Vidíte za ten čas aj nejaký progres?
Vždy sa usilujem vylepšiť zážitok pre účastníkov konferencie, ale hoci sme tu a tam urobili drobné vylepšenia, základná štruktúra prezentácií, modlitieb a spoločenských podujatí zostáva rovnaká. Bolo to dobre vypracované už od samého začiatku! Na každom evente môžete stretnúť veľa nových ľudí, pretože stovky sem prichádzajú z celých Spojených štátov i zo zahraničia, takže neustále pracujeme na tom, aby sme maximalizovali spoločný čas. Už od začiatku naši účastníci povedali, že veľa získali z debát, zo zážitku viery a cez spojenie sa s ďalšími katolíkmi. Mnohí si vytvorili dlhodobý vzťah, niektorí dokonca stretli ich budúceho manžela, zosobášili sa a založili si rodinu – vrátane mojej strany a jedného dobrého priateľa! Stále sledujeme, čo funguje najlepšie, aby sme naďalej robili z toho účinný víkend. Je veľmi povzbudzujúce, že viacej ľudí sa zapája do pomoci na podujatí a jeho propagácii. Nedávno som vstúpila do spolupráce s Catholic Match Institute, čo je vzdelávacia odnož CatholicMatch.com. Spoločne silno veríme, že je tu veľká potreba ďalšej formácie a možností pre katolíckych singles a konferencia je jedným zo spôsobov, ako na tom spoločne môžeme pracovať.
Aké je miesto singles v dnešnej dobe? Občas sa mi zdá, že preferujú kariéru pred rodinou – a byť single je potom toho dôsledkom. Alebo sa mýlim?
Je to komplikovaná otázka. Väčšina singles, ktorých poznám, sa skutočne reálne chce zosobášiť, ale nenašli partnera. Moji priatelia vo všeobecnosti nie sú ten typ, že by preferovali kariéru pred rodinou. Áno, je to súčasť celého komplexného obrazu o tom, prečo tak veľa ľudí je samých – že niektorí dávajú na prvé miesto vybudovanie si kariéry radšej ako zosobášenie sa, hoc aj nevedomky. Ale väčšina katolíckych singles, ktorých poznám, očakáva, že sa zosobáši a bude mať niekedy rodinu, ale zatiaľ sa to nestalo tak ľahko, ako si mysleli.
Je kariéra prekážkou pre manželstvo?
Zameranie sa na kariéru je len jednou časťou mozaiky. Súčasná kultúra nepodporuje či neváži si manželstvo a rodinu. Pre ľudí je už veľmi jednoduché žiť nezávisle, takže nepociťujú potrebu zosobášiť sa, ani to od nich už neočakáva spoločnosť. Kultúra skôr zdôrazňuje „sebanaplnenie“ získané venovaním sa sebe. Všetko je o mojom „ja“ a o čomkoľvek, čo ma robí šťastným a spokojným. Čo ma privádza k ďalšiemu dôvodu, prečo si myslím, že mnohí sú stále single. Stalo sa to pohodlnou možnosťou. Ako každý zosobášený pár vie, dobrý vzťah a celoživotný záväzok vyžaduje obetu, sebapopretie a riziko. Ako kresťania vieme, že kríž je cestou k jednote s Kristom a celkovým zjednotením sa s ľuďmi v našich životoch. Ale žijeme v kultúre, ktorá pohŕda utrpením a nevie, čo má s ním robiť, jedine sa mu za každú cenu vyhnúť. Takže ľuďom sa zdá, že je jednoduchšie nemeniť svoj životný štýl, nečeliť ich slabostiam a riskovať zármutok. Na dôvažok, ak môžu mať sex mimo manželstva, načo by sa obťažovali sobášom? Ako hovorí staré príslovie: „Načo kupovať kravu, keď môžeš mať mlieko zadarmo?“
Snažili sme sa nájsť niekoľko príčin, prečo mladí zostávajú slobodnými. Existuje ešte nejaká ďalšia?
Jedným z najväčších problémov je, že ľudia už nevidia príklad, ako vyzerá dobré manželstvo. Nielenže vzrástol počet rozvodov až tak, že nevidí manželstvá vytrvať, ale médiá každého nakŕmili „rozprávkovou“ predstavou o tom, čo sú láska, zamilovanosť, telo a sexualita. V tomto ohľade ohromné škody narobila pornografia. Namiesto toho, aby sme sa na ľudí, ktorých stretáme, pozerali ako na jedinečných a neopakovateľných jednotlivcov, je jednoduchšie pozerať sa na nich ako na objekty, ktoré hodnotíme, túžime po nich alebo ich odhodíme. Pokiaľ je reč o randení, vyskytuje sa mentalita „kontrolného zoznamu“. Samozrejme, s osobou, s ktorou sa sobášite, chcete mať spoločnú víziu života a chcete, aby vás priťahovala, ale myslím si, že kultúra tak ovplyvnila naše mysle, že skreslila naše priority. Máme tendenciu hodnotiť najmä povrchné aspekty osoby a prehliadať, čo je naozaj dôležité, napríklad: „Môžem prežiť utrpenie s touto osobou?“ „Bude dobrým otcom pre moje deti?“ „Privedie ma bližšie k Bohu?“ Keďže sa stratil zmysel pre krásu každej osoby – jej celku, nielen fyzického rozmeru – spoznávanie ľudí je o to zložitejšie. Navyše, vďaka technológiám a možnosti stretnúť ľudí na mnohých miestach, je jednoduché skĺznuť do mentality, že „za rohom môže byť ešte niečo lepšie/niekto lepší“. Poznám veľa dobrých chlapov, katolíkov, ktorí to zažili. Jedno dievča sa môže zdať úžasné, ale je „tak veľa rýb v rybníku“ a sú naučení vždy hľadať „väčšiu, lepšiu ponuku“. Myslím si, že všetky tieto aspekty prispievajú k súčasnej „osamelosti“ (doslova A.N. uviedla výraz single-hood), k tomu vysokému počtu katolíkov, ktorí si mysleli, že v tomto čase už budú zosobášení.
Ako je to s vami? Tiež ste single?
Áno, stále som single – ale nechcem tak zostať (úsmev). Pochádzam z veľkej rodiny a vždy som chcela byť vydatá a mať bandu detí. Neviem, čo čakať. Na jednej strane sa cítim byť povolaná do manželstva a naozaj chcem mať rodinu, ale na druhej strane, ako čas ide, núti ma to byť realistickou a aspoň čeliť možnosti, že sa tak nestane. Kľúčom, ako ostať radostným, je pamätať, že tento život je len veľmi krátkym časom v perspektíve večnosti a mať plnú dôveru v Božiu neuveriteľnú, osobnú lásku voči nám! Ako nekonečne dobrý a štedrý Otec vie, čo presne je najlepšie pre našu svätosť. Je schopný aj naše bytie single použiť pre svoje Kráľovstvo! Dokonalé manželstvo je v nebi a dokonalým ženíchom je Kristus. Je to jednota s Ním, ktorá je naším konečným cieľom. Zaiste, byť single môže byť veľký boj, ale snažím sa vidieť veci perspektívne a využiť môj čas dobre v mojej pastoračnej práci a trávením času s mojou rodinou – so synovcami, neterami a podobne.
Je pre singles ťažké byť v spoločnosti zamilovaných párov?
Úprimne, áno. Písmo hovorí: Človeku nie je dobré byť samému. Nie je cieľ, aby sme žili sami. Boli sme stvorení pre jednotu. Láska medzi mužom a ženou je nádherný Boží dar a je prirodzené, že je to zložité pre tých, ktorí dlho po manželstve túžia, ale ešte to nedostali, napriek veľkému úsiliu z ich strany. Je ťažké, keď – s dobrým úmyslom – sa príbuzní či priatelia pýtajú: Prečo si sa ešte nevydala? Často singles na tom už tvrdo pracovali, ale bezvýsledne. Ale pre singles je dôležité vidieť príklad dobrých, milujúcich manželstiev a počuť svedectvá párov o tom, čo je nutné spraviť, aby manželstvo dobre fungovalo. Dáva nám to nádej a pripomína nám to Kristovu lásku k Cirkvi. Samozrejme, Božou milosťou je nám dané tešiť sa zo šťastia iných a ponúknuť naše trápenie pre spásu zraneného sveta.
Katechizmus Katolíckej cirkvi nám pripomína: Treba ešte spomenúť niektoré osoby, ktoré sú pre konkrétne podmienky, v ktorých musia žiť – a často bez toho, žeby to boli chceli –, osobitne blízke Ježišovmu srdcu, a preto si zasluhujú lásku a pozornú starostlivosť Cirkvi a najmä duchovných pastierov. Mnohé z nich ostávajú bez ľudskej rodiny, často z dôvodov svojej chudoby. Sú medzi nimi aj takí, čo prežívajú svoju situáciu v duchu blahoslavenstiev a príkladným spôsobom slúžia Bohu a blížnemu. Týmto všetkým treba otvoriť dvere rodín, „domácich cirkví“, i dvere veľkej rodiny, ktorou je Cirkev. „Nik nie je na tomto svete bez rodiny. Cirkev je domovom a rodinou pre všetkých, najmä pre tých, čo sa ,namáhajú a sú preťažení‘.” (§ 1658)
Môže byť „singláctvo“ teda spôsobom, ako si Boh volá určitých ľudí?
Môžeme o tom debatovať, ale v striktnom význame slova byť single nie je povolanie – pokiaľ nehovoríme o posvätenom single živote, v ktorom ste prijali záväzok byť single po celý život, aby ste slúžili Bohu a jeho Cirkvi. Je veľký rozdiel medzi niekým, kto dal seba natrvalo manželovi, Bohu alebo Cirkvi na celý život, a niekým, kto tak nespravil, čo je prípad väčšiny singles v Cirkvi. Môžu nejakým spôsobom slúžiť Cirkvi, ale ešte seba nedali ako úplný dar – ostať sám po zvyšok života. Aspekt „úplného daru“ je kľúčový.
Znamená to teda, že singles, ktorí sa nezosobášia alebo nevstúpia do kňazstva či duchovného života, nemajú vôbec povolanie? Absolútne nie! Každý kresťan má od krstu povolanie k svätosti a ako píše svätý Ján Pavol Druhý v Familiaris Consortio, pretože sme všetci stvorení na obraz Boha, ktorý je láska, „láska je fundamentálnym a vrodeným povolaním každej ľudskej osoby“. Takže všetci máme povolanie stať sa svätými cez lásku. Otázka je, ako to prežijeme? Ako milujeme?
Keďže Boh volá ľudí k jedinému posvätnému povolaniu, nepovedala by som, že Boh „volá“ ľudí iba byť single bez akéhokoľvek druhu záväzku. Áno, niekto sa z nejakého dôvodu nikdy neožení, ale myslím si, že lepšie by bolo povedať, že Boh „dovoľuje“ a rozhodne „používa“ naše bytie single na Jeho slávu a na spásu našich bratov a sestier. Má pre nás misiu, nehľadiac na náš životný status!
Ako môžu singles pomôcť komunitám a Cirkvi?
Je veľa možností, ako singles môžu pomôcť Cirkvi! Pretože nemáme obmedzenia vyplývajúce z rodiny a manželstva, sme slobodní slúžiť takým spôsobom, ktorí by bol oveľa ťažší pre ľudí, ktorí majú deti, o ktoré sa musia starať. Dnes je tak veľa potrieb! Niekoľko príkladov: učiť náboženskú výchovu, slúžiť v rozličných výboroch vo farnosti, pomáhať chudobným, či už miestne alebo asistovať organizáciám, ktoré pomáhajú za hranicami, misionárska práca, služba v centrách, ktoré pomáhajú tehotným ženám alebo iné pro-life iniciatívy, navštevovanie starých a tých, čo neopúšťajú domovy, byť mentorom pre deti, ktoré nemajú zdravého otca či matku, koordinácia krúžkov štúdia Biblie či teológie tela, plánovanie projektov pre mladých, organizácia spoločenských podujatí, ktoré vytvárajú spoločenstvo, dobrovoľníctvo a ešte je toho omnoho viac!
Môžu byť singles nápomocní aj pre rodiny?
Mamy vždy ocenia niekoľko chvíľ, aby sa nadýchli, takže ponúknuť zostať s deťmi na pár hodín, kým si ona urobí nákup alebo trochu zdriemne, môže byť nápomocné! Alebo ponúknuť sa postrážiť deti, kým si rodičia doprajú tak potrebný čas pre seba. Je to tiež spôsob, ako singles môžu zažiť krásu a radosti (a výzvy) s deťmi, kým nemajú vlastné.
Špecializujete sa na teológiu tela. Je celkovo chápaná ako „teológia“? Ako môže mať telo svoju teológiu?
Môžu sa nájsť takí, čo nesúhlasia so svätým Jánom Pavlom Druhým, ale dôvod, prečo to nazval „teológiou tela“, je, že vysvetľuje, ako fyzické telo robí viditeľným to, čo je neviditeľné. Telo je „sviatostné“, pretože je konkrétnym znakom Božej večnej lásky. Ale nie je len znakom – je to prostriedok, ktorým môžeme vytvárať lásku prítomnú vo svete. Mužské a ženské vzájomné doplňovanie sa nám ukazuje, že sme povolaní byť darom pre ostatných. Milujeme tak, že sa stávame darom. Najzrejmejšou konkrétnou formou je totálny dar osoby v manželstve, ale tento dar na seba prijíma niektoré limitované formy – rodičovstvo, rodinné vzťahy, priateľstvá, vzťahy s kolegami, dokonca registrovanie ľudí, ktorých stretáme na ulici. Bez ohľadu na to, či žijeme alebo nežijeme povolanie k manželstvu, sme stále volaní byť darom pre tých, ktorých Boh postavil do našich životov. Bez ohľadu na to, či sa staneme úplným darom v celibáte alebo manželskom povolaní, stále sme povolaní milovať – byť darom mnohými spôsobmi. Tento dar môže mať podobu služby, počúvania, trávenia času, dokonca usmiatia sa na niekoho.
Čo je najväčším posolstvom teológie tela?
Centrálnou správou teológie tela je, že telo odhaľuje povolanie k láske, povolanie byť darom. Je to, na čo Ján Pavol Druhý odkazoval ako na „snubný význam tela“. Je to dôvod, pre ktorý je teológia tela rovnako relevantná pre singles, ako aj pre tých, čo sú v celibáte alebo v manželstve. Všetci sme pozvaní milovať, byť darom – a to je najvyšší cieľ ľudského bytia, našej existencie!
V rozhovore sme spomenuli, že človek je stvorený na obraz Boží. Čo to ale v praxi znamená?
Stručne, znamená to, že sme boli stvorení milovať. Tradične sme chápali, že sme Bohu podobní naším intelektom a vôľou – schopnosťou premýšľať a vyberať si, keďže je to niečo, čo máme iba my ľudia. Odlišuje nás to od zvyšku stvorenstva. Ale na dôvažok, Boh je trojičné spoločenstvo osôb. V jeho podstate On miluje. Otec sa prejavuje v Synovi a Syn prijíma lásku a vracia ju – a táto láska sama je Duch Svätý. Je to pomerne nevysvetliteľné, ale sme ako ľudské bytosti povolaní napodobňovať tú lásku, ktorá vytvára jednotu medzi osobami a je to jediný spôsob, akým budeme naozaj naplnení. Sme stvorení, aby sme náš intelekt a vôľu použili na poznávanie a lásku k Bohu a ľudí v našich životoch.
Veľakrát ste použili spojenie, že sme stvorení k tomu, aby sme milovali. Ale sme stvorení aj k tomu, aby sme boli milovaní?
To je dobrá otázka! Vskutku, sme stvorení, aby sme boli milovaní! Zo všetkého najprv, boli sme stvorení výhradne Božou láskou. On nás vôbec nemusel stvoriť. Máme zakúšať lásku nielen z modlitieb a zo vzťahu s Bohom, ale z lásky, ktorú prijímame od ľudí z našich životov. Nanešťastie, nie vždy „cítime“ túto lásku. Môže to byť aj rodinami, v ktorých sme vyrástli. Možno naši rodičia nedostali lásku, a tak nevedia, ako nás majú mať radi. Alebo sme možno zažili lásku v našich rodinách, ale nezažili sme osobného Boha. Boh veľmi túži po tom, aby sa nám odhalil! Často je to náš nedostatok dôvery k Nemu, čo nám neumožňuje zažiť jeho lásku. Zdá sa nám, že On nás nemôže milovať, pretože sme zhrešili alebo sme „nie dosť dobrí“. Ale krása toho celého je, že Boh nás miluje ešte viac v našej slabosti a malosti! Už od večnosti nás miluje – stačí len dovoliť Mu, aby nás miloval a prijať jeho lásku. Ak sa necítite milovaní, neprestávajte prosiť Ho, aby vám odhalil svoju lásku. Dajte si čas iba byť s Ním, čítať Jeho slová v Písme a pozrite sa na kríž. Potom trpezlivo čakajte a proste o oči, aby videli, a srdce, aby dostalo.
fotografie: súkromný archív
