Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch. Jedným z prejavov tohto pôsobenia bolo, že Dávid začal hrať, skladať a spievať piesne. Tradícia ho pokladá za hlavného a najplodnejšieho, aj keď nie jediného autora žalmov.
Na druhej strane je v Biblii aj zmienka o hudbe, ktorá bola spúšťacím signálom modloslužobného pohanského kultu v Babylónii za čias kráľa Nabuchodonozora (porov Dan 3,5n).
Vplyv na publikum
Starovekí Gréci vedeli, že hudobná výchova je mocná zbraň, pretože rytmus a harmónia prenikajú do najvnútornejších hlbín ľudskej duše. Vedci sú presvedčení nielen o blahodarných účinkoch určitých štýlov hudby, ale aj o škodlivých. Tvrdia, že dôležitý je nielen rytmus, štýl, tón hudby, ale aj na akom hudobnom nástroji sa hudba hrá a ako. Potvrdzuje to aj rockový gitarista Eric Clapton: „Každý tvrdší riff, každá bluesová figura, ktorú som zahral, premenila publikum na stádo diablov v červených kabátoch. Keď som hral jemne, premenili sa všetci na anjelov.“
Prirodzene, najohrozenejšia je mládež. Mladí často hľadajú svoje miesto vo svete prostredníctvom rôznych svetonázorov, literatúry, no čoraz častejšie prostredníctvom rockovej hudby.
Útok na zdravie
Lekári už mnoho ráz upozornili, že hlučná hudba škodí sluchovému orgánu a zdraviu vôbec. Vysoká hlučnosť až 120 dB spôsobuje sluchový stres, pričom sa z nadobličiek vylučuje hormón adrenalín. Pri dlhotrvajúcom strese dochádza k jeho nadprodukcii. V takom prípade sa telo usiluje odbúrať nadbytočný adrenalín, a preto ho sčasti premieňa na adenochróm. Adenochróm je však psychodysleptikum, čiže droga, ktorá vplýva na zmeny vedomia podobne ako LSD, aj keď má slabšie účinky. Takáto hudba v kombinácii s hypnotickým efektom svetiel a stroboskopov znásobuje účinky alkoholu a iných drog, ktoré sa bežne na hudobných koncertoch a párty užívajú.
Vrieskajúca hudba zrýchľuje tlkot srdca na 130 úderov, s čím je spojená celá škála zmien v organizme. Mladý človek stráca na takýchto koncertoch kontrolu nad funkciami svojho organizmu. V stave tranzu, hysterického slintania, smiechu a plaču bezbreho huláka, stráca sexuálnu kontrolu, trhá si oblečenie, môže sa pomočiť…
„Tento druh hudby ničí individualizmus a osobnosť – človek sa oslobodzuje od svojho vedomého bytia. Hudba sa stáva extatickým zážitkom, oslobodením sa od seba samého. Takéto oslobodenie sa ničím nelíši od narkománie a je úplne v rozpore s vierou v kresťanskú spásu,“ napísal kedysi kardinál Joseph Ratzinger.
Smrtonosný jed
Jeden z najlepších talianskych psychiatrov prof. Simone Morabito tvrdí, že hudba je nástroj komunikácie, ktorý formuje myslenie, postoje a správanie poslucháčov. Je schopná vnášať do podvedomia človeka nové myšlienky, ktoré človek prijíma za svoje, pričom si ani neuvedomuje ich škodlivosť. Vychádza to z vedeckého poznatku, že „ak ľudský rozum vníma nejakú ideu pod prahom počuteľnosti, prijíma ju tak, akoby pochádzala z jeho vlastného bytia.“
Prof. Morabito však ide ďalej: „Pre nás psychológov je rocková hudba so satanistickým obsahom ako smrtonosný jed, ktorý účinkuje pomaly a neomylne. Hudba s protikresťanským a satanistickým obsahom ničí v človeku pud sebazáchovy, ktorý je k normálnemu životu nevyhnutný.“ O konzumentoch tvrdej rockovej hudby, najmä z radov mládeže píše: „Stratili chuť žiť, pracovať i študovať, ich vôľa sa oslabila, ich inteligencia je otupená, sú nervózni, smutní, nakazení pesimizmom a nedostatkom sebadôvery. Nemajú nijakú iniciatívu, sú nerozhodní, rýchlo sa unavia a nedokážu sa každý deň pustiť do práce či štúdia.“ Podľa profesora je zaujímavé, že kríza sa v ich živote začala v tom čase, keď „začali pravidelne chodiť na diskotéky a dookola počúvať ťažkú rockovú hudbu, ktorá má satanistický obsah“.
Človek ako nástroj
Známy rockový hudobník Jimmy Hendrix povedal: „Ľudí, ktorí počúvajú hudbu, možno uviesť pod vplyv čarov, zaklínania, a následne programovať do ich mysle všetko, čo chceš, aby uverili.“ Člen skupiny Hollies Graham Nash ho dopĺňa: „Popová hudba je komunikačný prostriedok, ktorý určuje myslenie poslucháčov. My muzikanti môžeme svet dirigovať, pretože vzhľadom k našej pozícii máme moc, ktorú k tomu potrebujeme.“
Znalec rockovej hudby Ulrich Bäumer však varuje pred úsilím mnohých rockových skupiny a hudobníkov uviesť človeka pomocou hudby do zmeneného stavu vedomia. Podľa neho je to veľmi nebezpečné, pretože človek je ako nástroj, na ktorom hrá hudobník. „Buď na ňom hráme my, Duch Svätý, alebo diabol,“ upresňuje Bäumer a varujúc dodáva: „Každé vyprázdnenie sa, každý tranz bez Boha je nebezpečný, pretože dáva priestor zlému duchu, aby nás ovládol. Tranz je základný predpoklad ,posadnutosti´ cudzím duchom. V tranze je každý človek psychicky bezbranný, a preto vysoko ovplyvniteľný.“
Už Platón a Aristoteles kládli veľký dôraz na hudbu z morálneho hľadiska, pretože pôsobí na ľudské city a vášne. Aj apoštol sv. Ján nás upozorňuje: „Neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov“ (1 Jn 4,1).Preto majme na pamäti Ježišove slová: „Dávajte pozor na to, čo počúvate“ (Mk 4,24).
B.P.
Prevzaté z časopisu VOX.
