Cirkev je mladá, farebná, radostná a jednotná. Taký dojem máme my, čo sme Krakov sledovali len na diaľku, ale Svätého Otca, paradoxne, niekedy ešte viac zblízka ako tí, čo za ním merali dlhú cestu.
Svätý Otec očaril – svojou jednoduchosťou, pokorou, láskavým prístupom a ochotou priblížiť sa mladým ľuďom. „Vy si konajte svoju povinnosť, ktorou je robiť ruch po celú noc!“ Týmito slovami sa lúčil s prítomnými vo štvrtok večer.
Oslovil – nielen hlbokými a prijateľne dlhými kázňami, ale aj svojim mlčaním v bývalom koncentračnom tábore, svojim prijímajúcim úsmevom, keď pozeral na masu mladých.
Hľadel na masu, ale videl osoby. Prišiel ako skutočný otec, ktorému záleží na každom jednotlivo. Keď sa vo štvrtok po večeri prihovoril mladým z okna Krakovského arcibiskupstva, hovoril o Maciejovi, grafikovi Svetových dní mládeže, ktorý zanechal svoju prácu, aby mohol robiť ako dobrovoľník pre SDM. Všetky grafiky a kresby na tomto podujatí sú od neho. Veľmi tu chcel byť aj on, mal dokonca rezervované miesto v električke, v ktorej cestoval pápež, avšak začiatkom júla zomrel ako 22-ročný na rakovinu. Pápež sa za jeho dušu spolu s mladými v tichu pomodlil.
Rovnako sa pápeža dotkla smrť novinárky Anny Marie Jakobiniovej, ktorá nečakane zomrela počas Svetových dní. Svätý Otec sa stretol s jej sestrou, synovcom a neterou, aby im vyjadril svoju sústrasť.
Dary, ktoré František dostal – dva páry ručne vyrobených topánok a vyšívaná štóla budú speňažené v dražbe a výťažok daruje Svätý Otec Sýrčanom postihnutým vojnou.
Pápež sa nakrátko zastavil v nemocnici pri lôžku 89-ročného kardinála Macharskeho a navštívil tiež detskú nemocnicu, svoj príhovor začal slovami: „Chcel by som prejaviť trochu blízkosti každému chorému dieťaťu pri jeho posteli, objať ho jedno po druhom, čo i len na okamih si vypočuť každého z vás a spolu zotrvať v tichu zoči-voči otázkam, na ktoré neexistujú okamžité odpovede. A pomodliť sa.“
Potom okrem iného povedal: „Je to znak pravej civilizácie, ľudskej a kresťanskej: postaviť do stredu sociálnej a politickej pozornosti tie najviac znevýhodnené osoby.“
Krížová cesta, ktorú sa pápež modlil spolu s účastníkmi, sa niesla v znamení milosrdenstva – sedem skutkov telesného milosrdenstva a sedem skutkov duchovného milosrdenstva vytvorili štrnásť zastavení krížovej cesty. Svätý Otec ju uviedol slovami: „Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne. Tieto Ježišove slová prichádzajú v ústrety otázke, ktorá viackrát zaznieva v našej mysli a našom srdci: „Kde je Boh?“ Kde je Boh, ak je vo svete zlo, hladní a smädní ľudia, bezdomovci, ľudia na úteku, utečenci? Kde je Boh, keď nevinní ľudia umierajú príčinou násilia, terorizmu a vojen? Kde je Boh, keď neľútostné choroby lámu životné a citové putá? Alebo keď sa zneužívajú a ponižujú deti, a aj oni samé trpia príčinou ťažkých ochorení? Kde je Boh zoči-voči nepokoju pochybujúcich a sužovaných na duši? Sú otázky, na ktoré niet ľudských odpovedí. Môžeme iba hľadieť na Ježiša a pýtať sa jeho. A Ježišova odpoveď je táto: Boh je v nich. Ježiš je v nich, trpí v nich a hlboko sa stotožňuje s každým. Až tak je s nimi spojený, že tvoria jedno telo.
Z homílii Svätého Otca
V mariánskej svätyni v Čenstochovej hovoril Svätý Otec o tom, že Boh sa, napriek tomu, že človek by to chcel a očakával presne naopak, robí maličkým, blízkym a konkrétnym. Boh v celom svojom živote preferuje „vtesnať sa do toho, čo je maličké, na rozdiel od človeka, ktorý má tendenciu chcieť vlastniť čosi čoraz väčšie a väčšie“. Ježiš uprednostňuje maličkých, ktorým je zjavené Božie kráľovstvo, lebo sú v protiklade k pýche života, ktorá prichádza zo sveta. Boh je nablízku. „Netúži po tom, aby sme sa ho báli ako nejakého mocného a vzdialeného vládcu“, ale „miluje zostúpiť do našich každodenných záležitostí, aby s nami kráčal“. A nakoniec, Boh je konkrétny. „Večný sa komunikuje tráviac čas spolu s jednotlivými osobami a v konkrétnych situáciách.“ V Márii nachádzame úplný súlad s Božím plánom, ona je tým rebríkom, ktorým Boh zišiel. V živote Márie obdivujeme tú maličkosť milovanú Bohom. Ona nám pomáha v živote utkávať pokorný jednoduchý príbeh evanjelia. Práve v Káne Mária ukázala svoju konkrétnosť – nie je ani paňou ani protagonistkou, je Matkou a služobníčkou. Ona nám pomôže konať v maličkosti a sprevádzať zblízka, s jednoduchým a otvoreným srdcom.
Pri svätej omši s kňazmi a zasvätenými osobami hovoril Svätý Otec o Ježišovom poslaní. „Ježiš posiela. Už od začiatku túži po tom, aby Cirkev neustále vychádzala, aby išla do sveta. A chce, aby to robila rovnako ako to urobil on sám, tak ako on bol Otcom poslaný na svet. Nie ako mocnár, ale ako sluha, nie aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil… Zatiaľ čo apoštoli zatvárali za sebou zo strachu dvere, Ježiš ich posiela do misií. Chce, aby otvorili dvere, vyšli von a šírili Božie odpustenie a pokoj Ducha Svätého.“ Nesmieme podľahnúť pokušeniu zostať uzavretí do seba. „Smer, ktorý ukazuje Ježiš, je ale jednosmerkou, je to jeden smer, vyjsť zo seba samých. Je to cesta bez spiatočného lístka. Je to exodus z nášho ja, obetovanie života pre Neho.“ Na druhej strane, „Ježiš nemá rád polovične prejdené cesty, brány otvorené napoly, život dvojkoľajnosti. Žiada, aby sme na cestu vykročili naľahko, aby sme nastúpili na cestu a vzdali sa vlastných istôt a zakorenili sa iba v Ňom.“ Svätý Otec nezabudol zdôrazniť potrebu modlitby, ktorá „je priezračná a nezabúda dôverovať a zverovať sa so svojimi biedami“. A tiež dôležitosť služby, lebo „keď slúžime tomu, kto trpí, vzdávame česť Kristovmu telu“.
Pri záverečnej svätej omši pápež vychádzal z evanjelia, v ktorom sa hovorilo o Zachejovi. Zachej sa chcel stretnúť s Ježišom a musel preto prekonať tri prekážky. „Nízka postava – to je obraz nízkeho vedomia hodnoty seba samých. Duch Svätý túži prebývať v nás, sme povolaní k večnej radosti s Bohom. Byť nespokojný a myslieť o sebe negatívne, značí nerozpoznať svoju najvlastnejšiu identitu. Pre Ježiša sme všetci vyvolení a dôležití.“ Druhou prekážkou bola paralyzujúca hanba. Zachej zvádzal boj: chcel poznať Ježiša a na druhej strane sa bál hrozného trapasu. Ale zariskoval a išiel do toho. „Toto je tajomstvo radosti: neuhasiť v sebe peknú zvedavosť.“ Treťou prekážkou je šomrajúci zástup. „Podľa nich Ježiš nemal vstúpiť do jeho domu, do domu hriešnika! Ako je ťažké naozaj prijať Ježiša, ako je náročné akceptovať, že je bohatý na milosrdenstvo! Ježišov pohľad siaha poza nedostatky a vidí osobu, nezastavuje sa pri jeho zlobe z minulosti, ale hľadí na dobro budúcnosti. Toto dnes hovorí každému z nás: Poď rýchlo dolu, lebo dnes musím pobudnúť s tebou. Otvor mi dvere svojho srdca… Ako dúfa, že medzi všetkými kontaktmi a mejlami každého dňa bude na prvom mieste zlatá niť modlitby!“
Svätý Otec miluje milosrdenstvo, a zdá sa, že nielen v tomto Roku milosrdenstva. Milosrdenstvo je téma, ktorá sa nesie vo všetkom, čo robí a čo hovorí. On sám je verným obrazom milosrdného prijímajúceho Otca.
Zdroj: TKKBS
Fotografie: sestra Rút
