„Mám zlú povahu,“ alebo „Pijem príliš veľa“ – „Stále kritizujem,“ alebo „Som lenivý“ sú dôverne známe sťažnosti od tých, ktorí stále veria, že ušľachtilosť charakteru je dôležitý cieľ. Neurobili by takéto priznanie, keby nemali veľkú túžbu prelomiť reťaz zlých návykov. Takíto ľudia si môžu uvedomiť tieto túžby, každý zlý návyk môže byť zlomený, ale stať sa slobodným si vyžaduje tieto štyri veci:
- Introspekcia (sebapoznanie, pozn. prekladateľa)
Je nevyhnutná, pretože musíme izolovať návyk a vidieť ho jasne ako hriech. Prekvapenie, ktoré cítime, keď ostatní kritizujú niektoré naše chyby, dokazuje, že sme necvičili introspektívu dostatočne uspokojivo, aby sme poznali samých seba. Niektorí ľudia sa boja vôbec pozrieť do svojho svedomia zo strachu, čo tam môžu nájsť, sú ako zbabelci, ktorí sa neodvážia otvoriť telegram, pretože sa boja zlých správ.
Ale introspektíva je pre dušu to, čím je diagnóza pre telo – prvý nevyhnutný krok ku zdraviu. Márnotratný syn „vstúpil do seba” predtým, ako bol schopný priznať svoje chyby otcovi. Otočiť reflektor pozornosti na seba samých nám ukazuje nemorálnosť alebo zlý návyk, ktorý vyžaduje nápravu; to nás núti vidieť nie to, akí si želáme byť, ale akí naozaj sme.
- Vyhýbať sa príležitostiam na hriech
Je najľahšia cesta, ako sa vyhnúť hriechu samotnému. Cesta, ako sa urdžať od problémov, je držať sa ďaleko od situácií, ktoré nás vedú k problémom: človek, ktorý sa popáli, kedykoľvek je blízko ohňa, by sa mal radšej ohňu vyhýbať. Alkoholik sa musí vyvarovať prvému dúšku prvého nápoja; zvrhlík sa musí držať ďaleko od pekných žien, zlomyseľný sa musí vystríhať spoločnosti tých, ktorí ho ponižujú.
Kto miluje nebezpečenstvo, v ňom aj zahynie. Je ťažké odolať pokušeniu na poslednú chvíľu, keď je hriech nadosah; je ľahké ho prekonať, keď sa správame rozhodne, aby sme sa vyhli situáciam, v ktorých môžeme byť pokúšaní.
Prostredie môže pre nás urobiť hriech odporným alebo atraktívnym, pretože naše okolie ovplyvňuje nás všetkých. Môžeme si vybrať okolie, ktoré si želáme, a môžeme nemilosrdne neprijať to, ktoré nás vedie k problémom. Náš Pán nám povedal: „Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď.“ To znamená, že ak nám knihy, ktoré čítame, miesta, ktoré navštevujeme, hry, ktoré hráme, spôsobujú morálny pokles, vtedy by sme ich mali odstrihnúť a držať sa od nich preč.
- Akt vôle
Je potrebný pre každé konanie. Doktori nám hovoria, že nič nie je väčšou pomocou pre chorého, ako vôľa žiť. Ak teda chceme prekonať naše nedostatky, musíme mať silnú vôľu, aby sme ich uniesli. Zlé návyky nadobudneme iba preto, že pre nich máme základ v našej súhlasnej vôli, až kým sa z nich nestanú automatické a možno aj nevedomé návyky.
Na to, aby sme ich ovládali, musíme zvrátiť proces a použiť vôľu na zlomenie ich automatického fungovania. Náš charakter nepozostáva z toho, čo vieme, ale z toho, čo si vyberáme, a vyberanie si sa deje prostredníctvom vôle. Po tom, ako márnotratný syn vstúpil do seba a opustil prostredie hriechu, jeho ďalším krokom bolo posilniť sa, a to veľkým rozhodnutím: „Vstanem a pôjdem k môjmu otcovi.“
- Správna životná filozofia
Je potrebná na dokončenie práce, pretože zlé návyky nevieme prekonať len s vôľou samotnou: je tiež potrebná láska. Žiadny alkoholik nie je vyliečený, kým nenájde niečo, čo si váži viac ako náklonnosť k alkoholu. Žiadne iné zlo nie je odmietnuté, pokiaľ hriešnik nenájde nejaké pozitívne dobro, ktoré si cení viac ako hriech. Náš Pán nás varoval pred domom, pozametaným a ozdobeným, ktorý sa ale vyplnil siedmimi diablami, horšími ako ten prvý; to bol nevyhnutný výsledok toho, že diabol bol vyhnaný, ale žiadne dobro nevyplnilo jeho miesto. Dokonca aj v morálnom svete príroda nenávidí prázdnotu.
Zlé návyky nie sú vyhnané našou nenávisťou voči nim (pretože ich ani nie vždy nenávidime). Sú vytlačené našou láskou k niečomu inému. Nová láska musí byť väčšia než my sami… pretože sme to my sami, ktorí potrebujeme nápravu. Ako náhradnú lásku nemôžeme použiť nič pozemské; človek, ktorý sa lieči z hýrenia cez pýchu alebo amcíciami môže byť horší vo svojej zmene ako vo svojom pôvodnom hriechu. Nie je nič nové, že konkurujúca láska je dosť veľká na to, aby akceptovala lásku samotného Boha, so všetkým tým, čo nám láska umožňuje robiť. Svätý Augustín sumarizuje jej efekt, keď hovorí: „Milujte Boha a robte čo chcete.“ Pretože keď milujete Boha pravdivo, nikdy mu nebudete chcieť ublížiť, o nič viac nebudete chcieť ublížiť ľudskému priateľovi.
Návyky nemôžu byť účinne premožené, pokiaľ nemáme filozofiu, ktorá núti naše životy točiť sa okolo Boha, pre Ktorého sme stvorení a bez Ktorého sme zúfalo viazaní na kamarátsvo s našimi vlastnými vzmáhajúcimi sa nedokonalosťami.
http://www.catholicgentleman.net/2016/01/how-to-overcome-bad-habits/
Preklad: Miroslava Duranková
Fotografia: pixabay.com
